Počas 2. svetovej vojny sa do nábojov bežne ukrývali tajné zašifrované správy. Jednu takú pred pár rokmi objavila skupina nadšencov. Ako sa podarilo správu rozlúštiť a aké detaily nám zdanlivo banálny odkaz odhalil, prezradí Jakub Drábik z Historického ústavu SAV.

Žáner moderného románu so sebou v 18. storočí priniesol zásadnú novinku. Knihy sa začali tlačiť v malých a cenovo dostupných formátoch a tak sa s čítania stal hit. Ako každá revolučná novinka, aj táto zdvihla zo stoličky konzervatívcov, ktorí sa obávali, že ľudia prepadnú závislosti na čítaní.

Legendy hovoria, že neexistuje nič, čo by sa nedalo opraviť izolačnou páskou. Ľudia používali rôzne druhy lepiacich pások od nepamäti, no príbeh „izolačky“ ako ju dnes poznáme, začal počas druhej svetovej vojny. Viac nám o nej v rubrike History check_FM povie Jakub Drábik z Historického ústavu SAV.

Medzinárodný deň žien si každoročne pripomíname 8. marca už niekoľko desaťročí. Začiatky tejto tradície ale siahajú až do 19. storočia a majú súvislosť s otázkami práv žien. Kým sa tento dátum ustálil v kalendári, došlo napríklad k najväčšej priemyselnej tragédii v dejinách USA aj masovým protestom žien z textilnej továrne v Petrohrade.

Napriek svojej súčasnej popularite a všeobecnému využitiu, to zemiaky na svojej ceste do jedálnička nemali jednoduché. Odkiaľ pochádzajú a s čím všetkým museli na ceste Európy zápasiť, aby sa pretĺkli až na tanier? A kedy sa dostali na Slovensko? O tom hovorí Jakub Drábik z Historického ústavu SAV.

Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly patrí k najprísnejším rádom mníchov. Okrem bežných troch sľubov (sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti) skladajú aj štvrtý sľub, ktorý ich zaväzuje k prísnemu pôstu. Nekonzumujú mäso, mlieko, vajcia, či syry. Počas pôstu to museli niečim nahradiť a rozhodli sa práve pre pivo.

Zimné olympijské hry sú v plnom prúde. Medaily sa budú rozdávať v 109 športových disciplínach. Pôvodne však neboli súčasťou olympijských hier len športy. Medaily sa získavali aj za umenie.

Britské tajné služby počas druhej svetovej vojny zistili, že najlepšími agentmi a špiónmi sú inteligentné a šarmantné ženy. Svedčí o tom aj prvá britská špiónka druhej svetovej vojny, Poľka Krystyna Skarbeková.

História sa doslova hemží rôznymi legendami o prekliatiach, ktoré mali spustiť archeológovia, ktorí sa hrabali tam, kde nemali. Profesionálni historici na povery a legendy neveria, pri niektorých udalostiach sa však ťažko verí, že by šlo len o náhodu. Jednou z nich je legenda o Timurovom prekliatí.

Povery sú len poverami, a racionálne si vieme zdôvodniť, že im netreba pripisovať prílišnú dôležitosť. Napriek tomu sa v dejinách mnohokrát stalo, že sa jednotliví aktéri rozhodli predsa len radšej nič neriskovať a urobiť, čo káže povera. Nevyhol sa tomu ani britský premiér Winston Churchill.