Ako sa slávi Veľká noc v Bulharsku a Rumunsku? V tejto sviatočnej epizóde sa s doktorkou Gabrielou Fatkovou z Katedry antropologie FF ZČU v Plzni rozprávame o tom, ako vyzerá pravoslávna Veľká noc na Balkáne. Dozvieme sa prečo sa napríklad vajíčka farbia práve na červeno? A mnoho mnoho ďalšieho. Dotkneme sa nielen religióznych tradícií, ale aj kulinárskych špecialít, ľudových zvykov a kultúrnych rozdielov medzi československým a balkánskym priestorom. Pripravte sa na sviatočný mix histórie, etnografie a osobných zážitkov z juhovýchodnej Európy!

Kam až v dejinách siaha srbsko-albánsky spor o Kosovo? Čo je to Metohija? A je možné Kosovo považovať za "kolísku" srbskej štátnosti? Aj tieto témy prináša dňešný diel Balcastu, v ktorom nás svojou prítomnosťou poctil doc. PhDr. Václav Štěpánek, Ph.D. (vedúci Ústavu slavistiky FF MU v Brne) a autor jednej z kľúčových publikácií o Kosove v našom prostredí - Jugoslávie – Srbsko – Kosovo. Kosovská otázka ve 20. století.

V najnovšej epizóde Balcastu sa pozrieme na fascinujúcu históriu krajiny nám tak blízkej a síce Chorvátska. Od formovania prvých štátnych útvarov, cez obdobie osmanskej expanzie, až po turbulentné 20. storočie. Akú úlohu zohrávalo v prvej a druhej Juhoslávii, akým spôsobom do jeho dejín zasiahla druhá svetová vojna? Aké sú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi krajiny? Poďte s nami objavovať kľúčové momenty a osobnosti, ktoré formovali históriu tejto balkánskej krajiny spoločne s Mgr. Petrom Stehlíkom, Ph.D. z Ústavu slavistiky FF MU v Brne.

Prečo sa vlastne Macedónsko volá Severné Macedónsko, ako sa počas dlhých rokov ocitlo na „periférii“ Juhoslávie, Balkánu i Osmanskej ríše? Nie len odpovede na tieto dôležité otázky, ale i oveľa viac sa dozviete v dnešnom diele podcastu, ktorého hosťom bol PhDr. Miroslav Kouba, Ph.D..

Tretí diel Balcastu má nie nadarmo prívlastok "špeciál", jeho hosťom bol totiž chorvátsky futbalista Karlo Miljanič, ktorý aktuálne pôsobí v klube FC Košice. Táto epizóda tak ponúka pohľad na Balkán, a najmä teda na Chorvátsko, z úplne iného súdka. Tak smelo do počúvania.

Hosťom druhej epizódy Balcastu je odborník na moderné dejiny Bosny a Hercegoviny PhDr. Ondřej Žíla, Ph.D. z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií FSV Univerzity Karlovej v Prahe. Touto epizódou sa teda bude niesť ruch Sarajeva, šum Neretvy, či vlny Jadrunu pri Neume, ale tiež rinčanie zbraní a nárek mnohých obetí. Od úplných začiatkov štátnosti BaH sa dostaneme hlavne do 90. rokov 20. storočia a vysvetlíme si, prečo došlo práve v Bosne k tak vyhrotenému konfliktu, aké je súčasné spolužitie všetkých národov BaH a aké sú výhľady na budúcnosť. 

Juhovýchodná Európa je podmanivý región s čarovnou kultúrou, či skôr kultúrami, nádhernou prírodou, pulzujúcimi emóciami a pozoruhodnou históriou. Hoci práve dejiny Balkánu sú do veľkej miery dejinami vojny a krvi. Zároveň ide o región, ktorý je slovenskej spoločnosti v mnohom blízky a predsa dosť vzdialený. Nový projekt, ktorý vzniká v spolupráci HistoryLab a nášho kolegu dr. Maroša Melichárka z Katedry Histórie UPJŠ v Košiciach chce pútavou formou priblížiť rôzne odtiene a chute (nielen) z histórie tohto pôvabného kúska zeme.  

Nedemokratický režim pod taktovkou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojej podstate nemal dlhé trvanie. Už veľmi skoro po jeho nastolení sa dostávali na povrch prvé náznaky odporu voči režimu a dochádzalo k formovaniu odboja. K vyvrcholeniu aktivít zameraných proti ľudáckemu režimu a nacizácii došlo 29. augusta 1944 vypuknutím Slovenského národného povstania.

Akú štruktúru mal odboj na Slovensku? Ako sa tento odboj aktivizoval a spolupracoval? Dozviete sa v najnovšom rozhovore s historikom Róbertom Arpášom.

Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.

Autori: Viktória Rigová, Róbert Arpáš

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Použitá hudba: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme

Záznam piesne v podaní Vladimíra Strmeňa: https://www.youtube.com/watch?v=bM_MCQ5HN30&ab_channel=Stando

S dejinami Hlinkovej slovenskej ľudovej strany i s dejinami slovenského štátu sa spája aj jedna z najkrutejších kapitol slovenských dejín – holokaust. O pôvode, prejavoch a dôsledkoch antisemitizmu na Slovensku, rovnako tak aj o pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s historikom, pracovníkom Múzea holokaustu v Seredi Matejom Beránekom.

Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.

Autori: Viktória Rigová, Matej Beránek

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Použitý prejav Alexandra Macha: https://senxskutocnost.sng.sk/chapters/1-na-polceste-k-slovenskemu-statu

Použitá hudba: https://www.youtube.com/watch?v=mNKNypH1Juo&ab_channel=240252

https://www.youtube.com/watch?v=IAP7PbOZmOU&ab_channel=DanielHoffman

Andrej Hlinka, Jozef Tiso, Vojtech Tuka či Alexander Mach – všetko známe mená členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Stretávame sa s nimi v učebniciach dejepisu, v knihách i popularizačných článkoch. No čo všetko o nich vieme? Ľudová strana bola prirodzene tvorená množstvom ďalších straníkov, ktorí pokrývali jej jednotlivé štruktúry. Ktoré ďalšie mená sa podieľali na politike ľudovej strany a spoluvytvárali režim slovenského štátu? Kto sú neznáme postavy HSĽS? Nielen na tieto otázky v našom najnovšom podcaste odpovedal historik Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.

Autori: Viktória Rigová, Anton Hruboň

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Použitá hudba: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme