JOJ 24

Rušenie spojov, zmeny v odchodoch či obmedzenie reštauračných vozňov. Cestujúci, ktorí využívajú vlakovú dopravu, sa pýtajú, čo sa deje. My sa navyše pýtame aj to, prečo investujeme do staníc, na ktorých nepremávajú žiadne vlaky alebo nestoja tam žiadne vlaky. Odpovede na tieto otázky hľadali moderátori spoločne s odborníkom na železničnú dopravu Jiřím Kubáčkom.

Slovensko tento týždeň predalo 20-ročné štátne dlhopisy za dve miliardy eur. Celkový záujem investorov dosiahol 8,6 miliardy eur. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v súvislosti s aktuálnou emisiou vyzdvihla, že Slovensko dosiahlo druhú najväčšiu knihu objednávok v histórii a vôbec najväčšiu pre 20-ročné dlhopisy. Na to, či štát predáva svoj dlh výhodne a na čo takto získané peniaze používa sa rozprával moderátor JOJ 24 Adam Zavřel s makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom.

Na Slovensku platia nové pravidlá darovania percent z daní. Nový systém umožňuje podporiť rodičov aj občiansky sektor. Predstavitelia neziskových organizácií vo štvrtok (12.2.) odštartovali informačnú kampaň, ktorá má pomôcť verejnosti zorientovať sa v novom systéme. Cieľom je, aby sa potenciál pomoci, ktorý asignácia prináša, využil naplno. Viac si o tejto téme povedal moderátor JOJ 24 Pavol Michalka s programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.

Projekt dvojrýchlostnej EÚ rozdelil Úniu. Ako bude Slovensko reagovať na túto situáciu? A aký dopad bude mať dohoda Európskej únie s krajinami Mercosuru? O týchto, ale aj ďalších témach sa v relácii Európa od A po Z rozprával moderátor Adam Zavřel s europoslancami Miriam Lexmann (KDH), Luciou Yar (PS), Juditou Laššákovou (Smer-SD) a Branislavom Ondrušom (Hlas-SD).

Svet prechádza najzásadnejšou transformáciou od skončenia studenej vojny a v centre diania stojí aj Čína. Nedávne diplomatické návštevy v Pekingu a vyhlásenia svetových lídrov naznačujú, že staré spojenectvá sa otriasajú a vznikajú nové pravidlá hry. Aká je úloha Číny pri tvorbe nového medzinárodného poriadku? O tom sa v Štúdiu 24 porozprávala moderátorka Aneta Parišková s politológom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslavom Řádkom.

Jadrové rokovania s Iránom musia podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa pokračovať. Vyhlásil to po stredajšom (11.2.) vyše dvojhodinovom stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Bielom Dome. Trump napísal, že preferuje s Iránom uzavrieť dohodu. Opäť mu však pohrozil aj vojenským zásahom. Vyzerá, že so situáciou v Gaze je Trump nateraz spokojný. Na situáciu na Blízkom východe sa pozrela moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s Evou Taterovou z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky.

V relácii Európa od A po Z sa europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová a Martin Hojsík za Progresívne Slovensko a Katarína Roth Neveďalová a Erik Kaliňák za Smer-SD diskutovali aj o tom, či je odchod z únie odstrašujúcim príkladom, o zneužívaní fondov na Slovensku, ale aj o dvojrýchlostnej Európe. 

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je opäť na návšteve Spojených štátov. Ide už o jeho šiestu návštevu, odkedy sa prezident Donald Trump po druhý raz ujal úradu. Na stredajšom stretnutí v Bielom dome ho chce vyzvať, aby zaujal tvrdší postoj k iránskemu programu balistických rakiet. Trump už avizoval, že zvažuje vyslanie druhej americkej lietadlovej lode na Blízky východ, aby tak vyvinul tlak na Teherán v záujme dosiahnutia jadrovej dohody. Na aktuálnu situáciu sme sa pozreli s politológom a dekanom Fakulty politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom.

Ústavný súd pozastavil účinnosť zmeny Trestného poriadku, týkajúcej sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcich osôb, tzv. kajúcnikov. Novelu prijal parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Koaliční poslanci argumentovali zneužívaním inštitútu kajúcnika, napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. Viac o rozhodnutí Ústavného súdu a inštitúte kajúcnikov sme si povedali s profesorom trestného práva Tomášom Strémym z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Aj na Slovensku sa po vzore iných krajín hovorí o možnom zákaze sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Takýto zákaz vlani v decembri ako prvá zaviedla Austrália. Zmeny u nás by mal priniesť pripravovaný nový zákon o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore. O tom, čo teda sociálne siete znamenajú pre vývoj a duševné zdravie deti a čo by mohol takýto zákaz priniesť sme sa porozprávali s predsedníčkou Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov Svetlanou Síthovou.