25 a pol miliardy eur - toľko nám prinieslo členstvo v Európskej únii. To, aby to ľudia aj reálne pociťovali, ale ohrozuje byrokracia, slabá koordinácia či nízka miera ochrany proti podvodom. Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá mapovala čerpanie eurofondov v rokoch 2004 až 2025. Predseda úradu Ľubomír Andrássy skonštatoval, že máme málo investícií a viac zdrojov sme použili na prevádzku krajiny, ako jej udržateľný rozvoj.

Najväčšia eskalácia napätia v regióne od uzatvorenia prímeria 8. apríla. Tak analytici hodnotia nočné ostreľovanie medzi Izraelom a Iránom. Čo môže tento posledný vývoj znamenať pre snahu Donalda Trumpa uzavrieť s Teheránom trvalý mier, ale aj či aktivita Tel Avivu neznamená ignorovanie požiadaviek amerického prezidenta, ktorý žiadal Benjamina Netanjahua o zdržanlivosť - na to sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Mária Ölvedyová bezpečnostného analytika z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne Josefa Krausa.

Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na starnutie obyvateľstva. Ak sa nezačne vnímať ako strategická investícia, pôjde nielen o zdravie ľudí, ale aj o budúcu konkurencieschopnosť ekonomiky. Upozorňujú na to autori nového indexu finančnej udržateľnosti zdravotníctva - Healthcare Financial Sustainability Index. O záveroch sa v Štúdiu 24 rozprávala moderátorka Hana Zavřelová Gallová s jedným z nich, profesorom Róbertom Babeľom.

V tieni vojenského konfliktu na Blízkom východe sa už o pár dní začínajú futbalové majstrovstvá sveta vo futbale. Spoluorganizujú ich USA, Kanada a Mexiko, teda krajiny, s ktorými prezident Donald Trump nemá najlepšie vzťahy. Na futbalovom sviatku bude aj Irán, ktorý je vo vojenskom konflikte s USA. Popritom Donald Trump na svoje 80. narodeniny organizuje priamo v Bielom dome zápas v bojových umeniach. Ako vníma Amerika túto udalosť? Politika do športu nepatrí, povie si to však aj šéf Bieleho domu? Viac si už povedal moderátor Lukáš Dzivý s odborníkom na politiku USA Jurajom Krížom a ekonomickým analytikom Wealth effect management Vladimírom Vaňom.

Počas víkendu už niektoré mestá otvorili brány kúpalísk a aquaparkov. Ešte pred tým, ako však vlezieme do bazénov či jazier, by sme si mali overiť, či je voda bez závad. Inak sa nám to môže nemilo odrzkadliť na našej koži. Viac v rozhovore povedala dermatovenerologičku Michaela Blaško. 

Hoci sa Kremeľ tvári, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je v Moskve kedykoľvek vítaný, Vladimír Putin sa s ním stretnúť nechce. Najprv žiada pripravenú mierovú dohodu. S niekdajším nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, ktorého by si prial ako prostredníka pre možné rozhovory medzi Ruskom a Európou, sa však tento týždeň stretol. Aj o tom sa porozprával analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, profesor Alexander Duleba.

Demokrati sa na Republikovej rade v Košiciach venovali júnovému referendu, ktoré iniciovali na základe svojej petície. Na závery ich rokovania aj možné debaty o spájaní strán pred parlamentnými voľbami sa pozrel politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. 

Petrohradské ekonomické fórum sa stalo pre ruského prezidenta Vladimira Putina platformou na kritiku Západu. Ruský líder tam tiež odmietol ponuku na priame mierové rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a pozornosť vzbudili aj pozdravy od amerického prezidenta Donalda Trumpa, či ukrajinské dronové útoky na Petrohrad počas konania fóra. Na to, čo na ňom odznelo, sa pozrel novinár a publicista Jiří Just, ktorý žije v Moskve. 

Na jedného Slováka pripadá až 100 kilogramov potravinového odpadu ročne. Nejde pritom len o zbytočné plytvanie potravinami a peniazmi, ale aj ekologický problém. Niekedy by pritom stačili malé zmeny a v koši by končilo jedla oveľa menej. To ukázal výskumný projekt ZJEDENÉ!, o ktorom do štúdia prišla porozprávať predsedníčka občianskeho združenia Free Food Zuzana Madajová. 

Za blamáž, historickú porážku či veľké sklamanie označujú nemecké médiá a opoziční politici neúspech Nemecka v snahe stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V stredajšom hlasovaní sa na jeho úkor presadili Portugalsko a Rakúsko. Kritika zaznieva predovšetkým na adresu kancelára Friedricha Merza a šéfa diplomacie Johanna Wadephula. Ozývajú sa aj prvé hlasy, ktoré žiadajú obmedzenie nemeckých príspevkov OSN. Nemecko pôsobilo v rade doteraz šesťkrát, naposledy v rokoch 2019 až 2020. Na to, čo tento neúspech pre Nemecko znamená, sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Lenka Ježová docenta Vladimíra Handla z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.