Biblický text 2K 12,1-10. "Pavol veľmi nekonkretizuje, o čo sa v jeho slabostiach jedná. Spomína osteň v tele a spomína svoje prenasledovanie, spomína, ako bol väznení a ako trpel. A nehovorí to ako víťaz, ale ako ten čo to zvláda a dôležitejšie je pre neho blaho iných. Keď spomína osteň, nevieme presne, či je to nejaká choroba, či sú to konkrétne pokušenia. A je to asi dobré, lebo v duchu toho, čo hovorí nechce strhávať pozornosť na svoje vnútorné zápasy a prehry. No priznáva, že ich má. A tak ukazuje, že nie je žiaden idealizovaný človek a to, že verí v Boha neznamená, že je superman."