List Jakuba 2, 1 - 13: Bratia moji, neuprednostňuje nikoho, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. 2 Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, 3 a vy by ste s úľubou pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! ale tomu chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! 4 či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? 5 Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva zasľúbeného tým, čo Ho milujú? 6 Ale vy ste znevážili chudobného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? 7 Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? 8 Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte. 9 Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. 10 Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. 11 Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. 12 Aj hovorte aj konajte ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. 13 Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nepreukazoval milosrdenstvo; milosrdenstvo nemá strach pred súdom.

Iz 43, 1 - 7: Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! 2 Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, 3 lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu miesto teba, 4 pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou! Privediem od východu tvoje potomstvo a zhromaždím ťa od západu. 6 Severu poviem: Vydaj! a juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, 7 každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil.

Mt 4, 4: On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.

1 Kráľ 17, 8 - 16:  Vtedy mu zaznelo slovo Hospodinovo: 9 Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. 10 Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. 11 Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. 12 Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme. 13 Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. 14 Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. 15 Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. 16 Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

Žalm 146, 1 - 10: Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! 2 Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. 3 Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. 4 Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. 5 Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu, 6 ktorý učinil nebesá i zem, more i všetko, čo je v ňom; ktorý zachováva vernosť naveky; 7 On dopomáha utláčaným k právu a hladným dáva chlieb. Hospodin vyslobodzuje uväznených, 8 Hospodin otvára oči slepým, Hospodin dvíha skleslých, Hospodin miluje spravodlivých, 9 Hospodin chráni cudzincov, zachováva sirotu a vdovu, ale cestu bezbožníkov prevracia. 10 Hospodin bude večne kraľovať, tvoj Boh, ó Sion, z rodu na rod. Haleluja!

2. Samuelova 9, 1 - 13:  Potom Dávid povedal: Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi? 2 V Saulovom dome bol sluha menom Cíbá. Toho predvolali k Dávidovi. Kráľ sa ho opýtal: Ty si Cíbá? On odpovedal: Áno, tvoj sluha. 3 Nato kráľ povedal: Nieto už nikoho z kráľovho domu nažive, aby som mu preukázal milosrdenstvo Božie? Nato Cíbá odpovedal kráľovi: Je ešte jeden Jonatánov syn, chromý na nohy. 4 Kráľ sa ho opýtal: Kdeže je? Cíbá odpovedal kráľovi: Je v dome Amíélovho syna Máchíra v Lódebáre. 5 Vtedy kráľ Dávid poslal poňho a dal ho priviesť z domu Amiélovho syna Máchíra z Lódebáru. 6 Keď Mefibóšet, syn Saulovho syna Jonatána, predstúpil pred Dávida, padol na tvár a poklonil sa. A Dávid zavolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Ajhľa, tvoj sluha. 7 Dávid mu povedal: Neboj sa, lebo určite ti chcem preukázať milosrdenstvo pre tvojho otca Jonatána a vrátiť ti celé pole tvojho otca Saula; a budeš jedávať trvale pri mojom stole. 8 On sa mu vtedy poklonil a povedal: Ktože je tvoj služobník, že si vzhliadol na mŕtveho psa, ako som ja? 9 Potom kráľ zavolal Saulovho služobníka Cíbú a povedal mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána. 10 Budeš mu obrábať zem ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia, a budeš znášať úrodu, aby syn tvojho pána mal chlieb, ktorým by sa živil; ale Mefibóšet, syn tvojho pána, bude trvale jedávať pri mojom stole. Cíbá mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. 11 Cíbá odpovedal kráľovi: Tvoj služobník urobí celkom tak, ako môj pán, kráľ, prikázal svojmu služobníkovi. Mefibóšet však jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľovských synov. 12 Mefibóšet mal malého syna menom Míchá. Všetci obyvatelia Cíbóvho domu sa stali Mefibóšétovými služobníkmi. 13 A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretože trvale jedával pri kráľovom stole. Ale bol krivý na obe nohy.

Mt 13, 36 - 43: Potom rozpustil zástupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a povedali: Vylož nám podobenstvo o kúkoli na poli. 37 Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; 38 pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; 39 nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40 Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: 41 Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, 42 a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. 43 Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!

Mt 5, 5: Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.

Mt 12, 38 - 42: Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. 39 On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. 40 Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. 41 Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. 42 Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún.