Jonáš 1:1-2:11

káže Marek Tomašovič

V toto Veľkonočné ráno sa pozrieme na jeden príbeh v Starej zmluve, cez ktorý uvidíme záchranu, ktorá je pevná a istá bez ohľadu na to, čo nás zaskočí – aj keby to mala byť samotná smrť!

Evanjelium podľa Matúša 28:16-20

káže Marek Tomašovič

Ak naše životy sú naplnené Božou prítomnosťou, ktorá sa prelieva do našich vzťahov, postupne, kúsok po kúsku, Božia prítomnosť začne napĺňať celé naše mesto. To je túžbou Zboru Cirkvi bratskej *v Trnave*, aby aj skrze nás Božia prítomnosť napĺňala celú Trnavu. Ako? Tým, keď učeníci Ježiša budú získavať učeníkov Ježiša.

Evanjelium podľa Jána 4:27-42

káže Dominik Svitel

Aká bude reakcia ženy, ktorá sa práve napila živej vody? Ide do mesta a svedčí ľuďom, ktorých pozná.

Evanjelium podľa Jána 4:1-26

káže Miroslav Balala

Každý z nás sa rodí smädný. Voda, ktorou sa snažíme uhasiť svoj smäd, je pritom tak často slanou vodou, po ktorej sme ešte smädnejší.

Poďme spolu ku studni, kde Ježiš hovorí o živej vode, po ktorej už nevysmädneme.

Zjavenie Jána 21:1-5

káže Marek Tomašovič

Trajektóriou ľudstva je ísť stále viac a viac na východ od Edenu. Stále viac a viac sa vzďaľovať Bohu. Ak niekedy cítiš, že tento svet nie je tvojím domov; ak cítiš vo svojich kostiach či srdci, že toto nie je svet, pre ktorý si bola stvorená, tak máš pravdu. Nie je. Vektor života každého z nás ukazuje preč od Boha, smerom na východ od Edenu. Sme na úteku... Tou skľučujúcou otázkou je, či to ešte niekedy bude inak? To je vlastne hlavná zápletka Biblie: Môžu svätý Boh a hriešny človek opäť spolu žiť? Budú ešte niekedy milujúci Boh a rebelujúci človek zase spolu?

Žalmy 2

káže Ján Henžel

Hospodin je zvrchovaným Kráľom, ktorý dosadí svojho Kráľa/Mesiáša. Je v našom najlepšom záujme, aby sme Ho milovali.

Zjavenie Jána 21:22-22:5

káže Marek Tomašovič

Žijeme si svoje životy vo svojom meste, ideme ďalej svojimi dňami a ani na chvíľu sa nezamyslíme, či toto všetko je naozaj všetko. Alebo je tu viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať? Kresťanská viera hovorí, že je – a volá nás, aby sme zanechali svoje koláčiky z blata a vymenili ich za skutočnú božskú hostinu. Pokračujeme v našej sérii o vízii zboru CB Trnava.

Evanjelium podľa Jána 19:10-16

káže Marek Tomašovič

Kráľovské mesto a Malý Rím – to je Trnava v skratke. Bez týchto dvoch slov vo vízii nášho zboru (Malý Rím) by túto víziu a opis mohol použiť ktokoľvek a kdekoľvek. Lenže my nechceme byť ktokoľvek a kdekoľvek. Chceme byť živým kresťanským spoločenstvom práve v tomto našom meste! Dnes sa budeme práve nad týmto zamýšľať – aké je naše mesto a aké je naše miesto v ňom.

List Filipanom 2:12-14

káže Marek Tomašovič

Po predchádzajúcej kázni by sa mohlo zdať, že teraz máme mať len zalomené ruky a čakať – veď hriešnosti sa nezbavíme a svätosť nedosiahneme. Nejako len prežiť, nejako to dožiť. Ale mýlili by sme sa. Preto po tejto fráze „omilostení hriešnici“ v našej vízií nasleduje to, že toto spoločenstvo omilostených hriešnikov je NA CESTE. Čo všetko sa skrýva za tým opisom? Keď je človek na ceste, tak už nie je tam, kde bol, ale zároveň ešte stále nie je tam, kam ide. Už, ale ešte nie. A práve tomuto miestu v pohybe sa dnes pokúsime lepšie porozumieť.

Prvý Jánov list 1:5-2:2

káže Marek Tomašovič

„Omilostení hriešnici“ – Keď sme o tejto vízii hovorili na stretnutí členov nášho zboru, tak práve nad touto frázou vznikla polemika. Naozaj sa chceme práve takto označiť? V tom jeden z členov zboru povedal: „Podľa mňa to má riadnu guráž, ak si nejaká Cirkev dá hneď do svojho popisu, že je hriešna – hlavne keď sa Cirkev dnes zvykne často tváriť sväto a bezchybne.“ A tak sme si povedali, že to tam na just dáme! Lebo toto slovné spojenie „omilostení hriešnici,“ je silným koncentrátom evanjelia. To, čo tým (ne)myslíme, o tom je táto kázeň.