Semiramidiným visutým záhradám venuje Zamarovský vo svojej knihe veľký priestor - takisto ako pyramídam: v rozhlasovej podobe to predstavuje 8 polhodinových relácií. K Mezopotámii sa ešte dva razy vrátil. V archeologickej detektívke Na počiatku bol Sumer a v prerozprávaní Eposu o Gilgamešovi. Od roku 1960, keď Zamarovského kniha Za siedmimi divmi sveta vyšla, názor na tento div sveta prešiel niekoľkými peripetiami: kde sa Semiramidine visuté záhrady nachádzali a či vôbec existovali. Ich lokalizáciu spochybnil tiež unikátny nález pri irackom Mosule v roku 2017, potom čo extrémisti tzv. islamského štátu zničili hrobku proroka Jonáša. Aj o tom sme sa rozprávali s historikom a popularizátorom staroveku - doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne.