Kontakty

Pripravila Helena Himičová.

1.časť: Smiešne žarty

Milan Kundera považuje za nemravné, aby autor predkladal verejnosti niečo, o čom vie, že je to nedokonalé, a z čoho sa ani on sám neteší. Je samozrejmé, že to vyslovil s vedomím, že ten istý Kundera patril v ére stalinizmu k prominentom oficiálnej literatúry. Ak by tak nebolo, slová o možnosti vlastnej nedokonalosti by nikdy nevyriekol. Tento postreh však čitateľom navráva, že vždy písal len to, čomu veril. V prvej polovici 60.rokov písal sústredene román Žert (1965), ktorý dostal prívlastok „ideový.“ Nie však ideový v zmysle politickom alebo triednom, ale ideový v základných otázkach ľudskej existencie. Kundera je tiež autorom medziľudských vzťahov a vášní, jeho dielo je akýmsi laboratóriom erotiky a sexu. Týmto motívom sa venoval veľmi zanietenie, priebežne vydával poviedky, ktorým dal neskôr názov Směšné lásky (1970).

„Kundera vidí svet ako komédiu.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek

Zaspomíname si na Darinu Laščiakovú, ktorá zomrela 13. augusta vo veku 94 rokov. Nebude chýbať ani rubrika Hudobné momentky, tento krát o príbehoch ďalších slovenských letných pesničiek.

2.časť: Román ako spochybnenie istôt

Milan Kundera bol v 60.rokoch skutočnou celebritou pražských exteriérov. V tom čase prednášal svetovú literatúru na FAMU a nadchýnal budúcich filmárov neuveriteľnými znalosťami. Ak uvážime, že popritom publikoval úspešné knihy a stál v prvej línii reformného procesu v Československu, pochopíme jeho výnimočné renomé. A práve ono mu na začiatku normalizácie zlomilo väz. Nasledujúcu päťročnicu tak prežil ako nezamestnaná celebrita. V roku 1975 prijal miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes. Kundera sám povedal, že jeho rozhodnutie odísť do Francúzska (a samotná cesta tam) pripomínali románovú situáciu. Každopádne, po príchode do Francúzska publikoval eseje pod názvom Umenie románu. Azda aj preto prichádzajú na svet romány Valčík na rozloučenou (1976), Nesnesitelná lehkost bytí (1985) a Nesmrtelnost (1990).

„Kundera ide proti tradícii románu a preto sa mu viac páči román osvieteneckého typu. Román, ktorý sa smeje, a ktorý nám berie istoty.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška

Za tieňom len tieň

Nadrealistický hlas Ivana Kupca z prelomu 30. a 40.rokov znel veľmi intenzívne, no ostala po ňom len ozvena prvej zbierky Podľa hviezd meniť masky s dozvukom v tých ďalších. Po roku 1970 umlčaný a neexistujúci básnik však neustále napĺňal svoju podstatu sústredenou tvorbou. V čase pádu totality z nej vzišli spriaznené, a opäť takpovediac nadrealistické zbierky Tieňohra a Kniha tieňov. Kupec prichádza s nosným motívom tieňa, zaoberá sa jeho podobou, skrytými a zjavnými polohami. S odstupom štvrťstoročia stále platí, že Kupcovi sa nimi podarila obdivuhodná vec. Ako autor staršej generácie (mal tesne pred sedemdesiatkou) zasiahol do kontextu modernej poézie.

„Kupec vytvoril reflexívne dielo založené na skúsenosti modernej poézie 20.storočia.“

Ivan Štrpka

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Ivan Štrpka

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

V rytme padajúcich kvapiek

Tak ako každá ďalšia kvapka stekajúca zo stalaktitu vytvára zakaždým iný vodoznak s inou ozvenou, tak aj každé nové čítanie jeho textov prináša nový prežitok s novým zmyslovým vlnením. Ivan Laučík sa proti stereotypom cítenia a myslenia, obracal v rytme padajúcich kvapiek.

Osamelý bežec, jaskyniar, ale tiež horolezec, učiteľ a občan. Bojovník proti lýrotvorcom a básnik, ktorý neuznával pojem „básnik“. A tak nehovorme o básňach, ale o textoch. A hoci sa jednotlivé verše jeho textov navzájom nehladia a neraz nedávajú logiku, nie sú výsledkom snobského a povrchného narábania so slovom.

Laučík debutoval v roku 1968 - ako prvý člen Osamelých bežcov. Dnes už kultová zbierka s príznačným názvom Pohybliví v pohyblivom sa však ovácií nedočkala. Veľká časť kritiky jej neporozumela a prehlásila ju za surreálny chaos. Laučík však na to nedbal a ostal si verný.

„Jeho slová sú usporiadané tak, aby nadobudli iný zmysel.“

Marek Debnár

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Marek Debnár, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek

Smrteľne vážna vec

Stanisław Jerzy Lec je označovaný za popredného európskeho satirika svojho veku, pričom veľmi dobre vedel, že satira je smrteľne vážna vec. Zároveň patrí medzi tých ľudí, pri ktorých si len veľmi ťažko predstaviť, že kedysi fungovali ako malé dieťa. Jeho vizáž, jeho pohľad, jeho životná filozofia a teda aj dielo totižto pôsobia neochvejne zrelo. Tým však vôbec nemožno povedať, že by si vedome nepestoval mladícku hravosť vykúpenú životnou skúsenosťou. Inak by sám seba nemohol označiť za povrazolezca a inak by ho kritika nezaradila k najväčším poľským autorom po druhej svetovej vojne.

„Mať nadhľad znamená byť nad vecou a pritom sa na iných nepozerať zhora.“

Tomáš Ulej

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Tomáš Ulej

Interpret: Tomáš Ulej

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Milan Greguš

Pripravil Michal Herceg.

V poslaní spisovateľa

Akýkoľvek profil, dokument, fíčer alebo len salónna konverzácia o Arnoštovi Lustigovi sa musí skôr či neskôr zvrtnúť na konkrétne udalosti jeho života. Bohatá kariéra sympatického pražského Žida sa s najväčšou pravdepodobnosťou začala v máji 1945, keď definitívne prežil holokaust. Prežil a rozprával. Tragické príbehy, ale aj rôzne odľahčené historky z koncentračných táborov mu však nikto neveril, a tak začal písať. Český spisovateľ a publicista svetového významu raz povedal, že každý román má byť lepší ako jeho autor. Možno aj preto do svojich už vydaných kníh až do smrti zasahoval a čosi podľa chuti dopisoval.

„Po holokauste už žiadna iná téma nebola tak závažná, aby Lustigovi stála za to.“ Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Lýgia Vojtková

Zvuk: Alena Duchoňová

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s docentom Jánom Vilikovským.