Korene NEV

Svojou výškou presahovala sochy nielen v staroveku, ale až do konca 19.storočia. Čo sa z nej zachovalo a čo o nej vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s historikom staroveku doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne.

Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“.

Nová hudba Rádia Devín predstaví tvorbu dvoch súčasných skladateľov. Juhokórejská skladateľka Imsu Choi skúma farbu a premeny zvuku v dielach Vox:els pre Martenotove vlny a elektroniku a Prisme pre klavír. Slovinský skladateľ Vito Žuraj nás v diele Alavò zavedie do sveta rozprávok, snov a uspávaniek. Účinkujú Nathalie Forget, Maroussia Gentet, Rinnat Moriah, Jean-Frédéric Neuburger a členovia Karajanovej akadémie Berlínskej filharmónie pod taktovkou Stanleyho Doddsa. Reláciou sprevádza Ondrej Veselý

Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“.

Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“.

Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“.

Filón sa o faroskom majáku pri Alexandrii nezmieňuje ani slovom. Správy o ňom sa však zachovali u iných antických autorov: napr. u Herodota, Strabóna alebo Josefa Flávia. Ale to najcennejšie dedičstvo si udržali prímorské národy. Jeho meno Faros dodnes žije ako súčasť slovného pokladu u Francúzov, Španielov, Talianov, Grékov a Angličanov. A aj náuka o stavbe a prevádzke majákov sa nazýva farológia. To všetko sa dočítame u Zamarovského. Čo o tomto technickom zázraku antiky vieme 60 rokov po prvom vyjdení Zamarovského knihy Za siedmimi divmi sveta – o tom sme sa rozprávali s egyptológom dr.Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos, spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tel el Retábí a vedúcim Slovenskej archeologickej misie v Sudáne.

Vyše dva mesiace sme počúvali knihu, Za siedmimi divmi sveta, ktorá ani po 60 rokoch od svojho prvého vydania nestratila na svojej príťažlivosti. Autor tejto, i mnohých ďalších kníh (ktoré sa stali bestselermi) Vojtech Zamarovský, sa právom pokladá za zakladateľa modernej éry literatúry faktu na Slovensku. Potvrdili to aj historici staroveku, doc. Pavol Valachovič, doc. Michal Habaj a aj egyptológ dr. Jozef Hudec, ktorí o siedmich divoch sveta rozprávali z pohľadu najnovších vedeckých výskumov.

V poslednom rozhovore dáme slovo hosťovi, ktorý Zamarovského dielo pozná dôverne tiež, hoci, trochu inak. Poslucháčom Slovenského rozhlasu sprostredkoval tri jeho knihy ako interpret. Herec - Peter Sklár.

Pred 85 rokmi prijala vláda vojnového Slovenského štátu Židovský kódex. Zo židovských obyvateľov urobil občanov druhej kategórie a stal sa jedným z najtvrdších protižidovských zákonov vtedajšej Európy. Ako sa Slovensko dostalo až sem? Prečo režim označil za nepriateľa práve Židov? Vypočujte si túto epizódu Po stopách pamäti s Evou Bestvinovou.

| Hostia: Pavol Makyna (historik ÚPN). | V nahrávkach z archívu: J. Tiso, T. Gašpar, A. Mach a preživšia holokaust H. Weinvurmová.

| Židovský kódex a cesta k holokaustu.

| Pripravila: Eva Bestvinová.

| Po stopách pamäti pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére každú nedeľu po 22:20 v Rádiu Slovensko.

(R) Prosiecka a Kvačianska dolina