Antropológia je známa predovšetkým svojimi kvalitatívnymi metódami výskumu. Aj keď používa aj kvantitatívne a štatistické metódy, dotazníky, prieskumy, rôzne experimentálne metódy, škálovanie, atď. Dôležité a typické pre antropológiu je najmä zúčastnené pozorovanie...

Ako vlastne začína antropológ svoj výskum?

Dôležité je stanoviť si zámer. Čiže cieľom je podať výklad sociálnej situácie podľa schém nositeľa tej sociálnej situácie, nie podľa schém výskumníka - antropológa.

Antropológ kladie otázky inak ako sociológ, či psychológ. Ako sa pripravuje na to, aby položil kvalifikované otázky, ktoré neurážajú tú druhú stranu a on aby získal odpovede, informácie, ktoré potrebuje.

Naše prostredie nikdy nebolo bez cudzincov, cudzinci tu boli odjakživa. A kto je vlastne cudzinec? V tejto oblasti pretrvávajú rôzne stereotypy, z ktorými antropológia tiež pracuje, ktoré sa snaží osvetliť a ukázať, že tá skutočnosť má širšie súvislosti, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Čuch nám slúži nielen na to, aby sme zistili, čo je nám príjemné, či nepríjemné, dokonca až odporné... Čuch je vývojovo najstarší - aj u človeka. Je jedným zo zmyslov, ktorý nám dáva komplexnú informáciu o prostredí, v ktorom sa nachádzame.

Etnografia je dvojaký pojem. Je to tak preto, lebo sa používa pre označenie produktu aj pre označenie procesu...

Už sme spomínali a pokúsili sme sa vysvetliť, čo je za pojmom etnografia, čo je etnológia. Ale máme ešte jeden pojem - folkloristika. Čo skúma folkloristika?

Sme zvyknutí, že pojem emócie spájame s takým odborom ako je psychológia. Ale zdá sa, že emócie majú veľmi veľký význam aj pre antropológov. Prečo je to tak?

Etnicita - príslušnosť k nejakému národu, či etnickej skupine. Sú dve možnosti, čo si pod tým pojmom predstavujú bežní ľudia a čo si pod tým pojmom predstavujú antropológovia...

Ako determinuje človeka jeden z asi najdôležitejších zmyslov a ním je z pohľadu antropológov - hmat. Hmat je jeden z najúžasnejších zmyslov v tom, že ako jediný sa nedá vypnúť.