Po sérii živých nahrávok z festivalov Tranz a Brak sa vraciame do štúdia a hovoríme v ňom o knihe, ktorá pohla nielen našim literárnym svetom. Michal Tallo a Anna Siedykh vám tentoraz predstavia príbeh z Palestíny, v ktorom aj jedna malá náhoda dokáže priblížiť veľké a pohnuté dejiny.

Reč je o románe Nepatrný detail od palestínskej spisovateľky Adanie Shibli, ktorý v preklade Danuše Čižmíkovej nedávno vyšiel vo vydavateľstve Brak. Autorkino meno rezonovalo nielen nomináciou na medzinárodnú Bookerovu cenu, ale aj rozruchom na knižnom veľtrhu vo Frankfurte, kde jej v roku 2023 odmietli udeliť ocenenie, čo spustilo vlnu kritických reakcií. 

V diskusii rozoberáme príbeh rozdelený na dve časti: kým prvá podáva desivé svedectvo o tragédii beduínskeho dievčaťa z roku 1949, druhá sleduje súčasnú hrdinku a jej nebezpečnú cestu naprieč hranicami v snahe dopátrať sa k príbehu obete, ktorej hlas história zamlčala. 

Zamýšľame sa nad tým, prečo často veríme skôr „uhladeným“ príbehom z televízie než autentickým výpovediam ľudí, ktorí o svojom utrpení hovoria s bolesťou v hlase. Rozoberáme, aké je to žiť na území plnom vojenských kontrol a ako mocenský útlak formuje jazyk, identitu i schopnosť jednotlivca rozprávať vlastný príbeh. Na záver pridávame aj tipy na pozoruhodnú súčasnú palestínsku prózu a poéziu.

Na úvod zaznejú aj tipy na letné čítanie či pozvánka na festival Mesiac autorského čítania (MAČ), ktorý prinesie tvorbu autoriek a autorov z Grónska.

● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky.

Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

V najnovšej Trefe sme si posvietili na ostatnú prózu Pavla Rankova s názvom Maratón, ktorá je netradičnou romancou z obdobia pandémie a lockdownov. Príbeh o bežcovi Samuelovi, ktorý sa zahľadí do neznámej bežkyne, hoci ich delia rúška na tvári, otvára debatu o tenkej hranici medzi sterilnou romancou plnou klišé a psychologickou štúdiou rozpadajúceho sa vnútra. Kniha bola nominovaná na Cenu René 2026.

Daniel Domorák a Martin Makara si do štúdia pozvali literárneho vedca Viliama Nádaskaya. Ten hneď v úvode úprimne priznáva, že si síce vie predstaviť aj iné knihy na debatu, no Maratón ho napokon nepustil a „zhltol“ ho na jeden záťah. Spoločne rozoberajú vnútorný svet postavy Samuela – špecifického rozprávača, introverta a totálneho overthinkera, žijúceho viac vo svojich bizarných predstavách, dohadoch a fabuláciách než v realite. Môže byť takýto typ postavy nudný a zároveň fascinujúci?

Trojica polemizuje o subjektívnych čitateľských perspektívach, význame ironizujúcej metatextovej roviny, aj o fenoméne romantickej náklonnosti k cudzincom, ktorí nás fascinujú práve preto, že sú pre nás záhadou. Ak chcete vedieť, či je tento literárny „maratón“ v rúšku skôr ľúbostný román o tragikomickom hľadaní šťastia alebo dômyselná autorská hra s čitateľom, určite počúvajte.

 ● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.sk.

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky.

Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

Je písanie v cudzom jazyku cestou k slobode, alebo nás navždy odsudzuje k pozícii outsidera? V tejto epizóde podcastu KULT knihy, nahrávanej naživo na festivale BRAK, sa Michal Tallo a Anna Siedykh pozreli na fenomén tzv. „migrantského písania“.

Rozoberajú, ako píšu autorky a autori, ktorí opustili nielen rodnú krajinu, ale aj materinský jazyk a začali tvoriť v novej, adoptívnej reči.

Dozviete sa, prečo poľská poetka Zofia Bałdyga debutovala v češtine, ako Susanne Gregor narába so svojou „zakonzervovanou“ detskou slovenčinou a prečo je samopreklad Alexandry Salmely skôr originálnou autorskou jazdou než doslovným prevodom. Diskusia sa zameriava najmä na náš stredoeurópsky región, no presahuje aj do ďalších krajín – od fínskych, rakúskych či gruzínskych kontextov a autorov, až po tie ukrajinské, ktoré si Anna, žijúca v Londýne, spája s vlastnou skúsenosťou v exile.

Dotkneme sa otázky literárnej „exotiky“ aj toho, či musí autor alebo autorka s migrantskou skúsenosťou písať práve o migrácii, alebo môže slobodne tvoriť o čomkoľvek, od apokalypsy až po socialistické družstvá. A pridáme aj inšpiratívne knižné tipy: knihu Adanie Shibli, ukrajinský román Volodymyra Rafienka či dôležitú rómsku literatúru z vydavateľstva KHER.

Zoznam knižných tipov:
~ Adania Shibli: Nepatrný detail / prel. Danuša Čižmíková, BRAK, 2026
~ Rafeyenko Volodymyr: Mondegreen / prel. Veronika Goldiňáková, BRAK, 2026
~ Martin Kanaloš: Ja, Ján a všetko ostatné / KHER, 2025

● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

V novej Trefre sme si posvietili na román Položivoty rakúskej autorky slovenského pôvodu Susanne Gregor. V Rakúsku kniha zarezonovala natoľko, že sa dočkala divadelnej adaptácie. U nás sa prebojovala do desiatky najlepších kníh literárnej ceny Anasoft litera. Do štúdia sme k našej stabilnej dvojici, Danielovi Domorákovi a Martinovi Makarovi, pozvali literárnu kritičku Máriu Klapákovú. 

Príbeh začína smrťou mladej, tehotnej Klary, ktorá padá do priepasti a my vieme, že jediný svedok tragickej udalosti je opatrovateľka Paulína, ktorá sa stará o Klarinu matku. V debate sme sa bez veľkých spoilerov pustili do rozpletania toho, či je táto kriminálna zápletka len šikovnou „namotávkou“ na čitateľa, alebo skutočným kľúčom k pochopeniu vzťahov medzi postavami.

Ďalej v rozhovore rozoberáme fenomén slovenských opatrovateliek v Rakúsku, ktorý mnohí poznáme z rozprávania mám, tiet či susediek. Hovoríme o strete dvoch rozdielnych svetov (a vkusov), o živote rozdelenom medzi cudzou krajinou a domovom, ktorý sa medzitým rozpadá. Prečo ženy o svojich trápeniach radšej mlčia a dusia ich pod pokrievkou? A dá sa odísť pracovať do zahraničia aj z akejsi „pomsty“ voči vlastným deťom? 

Prebrali sme aj to, prečo sú muži v tejto knihe „nepoužiteľní“ a čím kniha prináša novú perspektívu do kontextu súčasnej slovenskej literatúry.

● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.sk.

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky.
Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

Ďalší diel podcastu KULT knihy prináša epizódu nahrávanú naživo pred publikom na prekladateľskom festivale Tranz v Banskej Bystrici. Michal Tallo a Anna Siedykh v diskusii s prekladateľkou Evou Lalkovičovou rozoberajú román mexickej spisovateľky Brendy Navarro „Prázdne domy“, ktorý tento rok vyšiel v slovenskom preklade a po prvý raz predstavuje túto autorku slovenským čitateľom.

Je to kniha, z ktorej mrazí, no zároveň ju nedokážete pustiť z ruky. Navarro cez príbeh dvoch žien a zmiznutého chlapca otvára témy, ktoré idú hlboko pod kožu: materstvo zbavené idylických predstáv, priepastnú sociálnu nerovnosť, femicídy aj všadeprítomné systémové násilie. Eva priblíži, aké to je prekladať mexický slang a „vulgárne hučanie do ucha“ v tmavej košickej rezidencii uprostred zimy. 

Epizóda nás vtiahne aj do širšieho kontextu súčasnej latinskoamerickej ženskej prózy. Mená ako Fernanda Melchor či Guadalupe Nettel už nie sú len okrajovými pojmami, ale výraznými hlasmi literatúry, ktorá sa odvážne vyrovnáva s patriarchátom a nespravodlivosťou. 

A neostaneme len v Mexiku. Dozviete sa aj, čo môže priniesť takmer 800-stranová nórska veta Jona Fosseho, čím zaujme nový Moment sily Dominiky Moravčíkovej a ako sa z katalánskeho komiksu môže stať oveľa viac než len farebný únik z reality.

● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.

Zoznam knižných tipov spomenutých v epizóde:

~ Dominika Moravčíková: Moment sily. KK Bagala, 2026.

https://www.artforum.sk/katalog/1022808/moment-sily
~ Carlos Sánchez: Runy. Prel. Martina Knápková, Paseka, 2026.

https://www.artforum.sk/katalog/1022369/runy-stvura-tisice-tvari
~ Jon Fosse: Septológia. Prel. Daniela Mrázová, Host, 2026.

https://www.artforum.sk/katalog/1023465/septologie

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky.

Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

Písaním „do šuflíka“ a trpezlivým brúsením vlastného štýlu strávil desať rokov. Až potom sa prihlásil o slovo knihou Satori v Trenčíne. Lukáš Cabala dnes patrí k najvýraznejším hlasom súčasnej slovenskej prózy.

A práve v Trenčíne - na Opatovskej ceste, ktorá je jeho domácim územím - ho v novej epizóde formátu Druhý život navštívil Pavel Sibyla. Spisovateľ nás pozval do svojej izby, ktorá je zároveň jeho pracovňou. Miestom, kde tvorí, premýšľa nad textami a kde má zázemie aj pre rodinný antikvariát Čierne na bielom. Nájdeme tam aj jeho vlastnú stovu najobľúbenejších titulov či Lego domček z filmu Sám doma.

Cabala s moderátorom sa spoločne vyberú aj do centra Trenčína. Dozviete sa, prečo najradšej píše večer a za zamknutými dverami, ako sa prepracoval k svojej prvej vydanej knihe, čo má práve rozpozerané a akú knihu by si vzal na opustený ostrov. Prezradil tiež mnohé o jeho novej knihe Terpentín, na ktorej spolupracoval s ďalším Trenčanom, výtvarníkom Jurajom Tomanom.

V podcaste zaznejú aj názvy viacerých diel súčasnej slovenskej literatúry, ktoré podľa Cabalu stoja za pozornosť. Reč príde aj na spomaľovanie, workoholizmus a spaľujúce nadšenie, ktoré vie byť niekedy zrádnejšie než stres.

● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. 

Partnerom sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

Žijeme v období, kedy sa sloboda nielen na Slovensku opäť ocitá pod tlakom. Ako na narastajúce autoritárske tendencie, politické zásahy, represie a pokusy o prepisovanie kolektívnej pamäti reaguje súčasná svetová próza?

Michal Tallo a Anna Siedykh sa v tejto epizóde podcastu KULT knihy zamerali na fenomén tzv. protestnej kultúry a literatúru, ktorá spracúva témy útlaku a vzdoru naprieč rôznymi režimami súčasnosti.

Vypočujte si, akým spôsobom sa dnes píše v krajinách, ktoré majú priamu skúsenosť s obmedzovaním slobody prejavu a tvorby. Dozviete sa, ako sa regionálne traumy a túžba po slobode pretavujú do silných literárnych textov a ako si nezávislá literárna scéna (napríklad v Hongkongu či Bielorusku) zachováva svoju tvár v prostredí neistoty a vynútenej autocenzúry.

Od surreálnych obrazov v tvorbe hongkonskej autorky Dorothy Tse, cez skúmanie stratenej pamäti a identity v románoch ukrajinských autoriek Sofie Andruchovyč a Oksany Zabuško, až po otvorenú kritiku autoritarizmu a dehumanizácie v diele portugalského nositeľa Nobelovej ceny Josého Saramaga či poetický protest proti šedi systému v knihe srbského spisovateľa Gorana Petroviča. Rôzne autorské poetiky, ktoré však spája spoločná snaha pomenovať útlak aj tam, kde priama výpoveď prestáva byť možná. 

V kontexte represívnej moci sa moderátorská dvojica dotkne aj toho, čo sa deje na Slovensku a v Česku. A ako vždy vo formáte Siedykh&Tallo zaznejú aj pozvánky na zaujímavé literárne podujatia a tipy na nové knihy, ktoré vyčnievajú. 

● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme. 

Zoznam kníh spomenutých v epizóde:

~ László Krasznahorkai: Satanské tango. Prel. Tímea Beck, BRAK, 2023.
~ László Krasznahorkai: Melanchólia vzdoru. Prel. Gabriela Magová, BRAK, 2026.
~ Mircea Cartarescu: Theodoros. Prel. Eva Kenderessy, BRAK, 2026.
~ Eiko Kadono: Kiki, čarodejnícka doručovateľka. Prel. Eva Luka, Literárna bašta, 2026.

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

V pilotnej epizóde formátu Trefa sa ponárame do jednej z najzaujímavejších kníh súčasnej slovenskej prózy – románu Plachý dom od Barbory Hrínovej (vyd. Artforum, 2025). Moderátori Daniel Domorák a Martin Makara si do diskusie prizvali literárnu kritičku Ninu Podmanickú, aby spoločne rozobrali príbeh, ktorý je rovnako vtipný ako melancholický.

Hlavným hrdinom príbehu je Ambróz, starnúci Bratislavčan a učiteľ hudby, ktorý sa ocitá v hraničnej životnej situácii: odchádza do dôchodku a vymieňa stiesnenú Bratislavu za vidiecky dom na Spiši. Ambróz je typický „Kopcsayovský hrdina“ – nepraktický snílek a rojko, ktorý radšej nechá ujsť štyri preplnené trolejbusy, než by sa tlačil v dave. 

Ústredným motívom je odhalenie, že príbeh o nepraktickom dôchodcovi je vlastne literárnou projekciou a fabuláciou jeho dospelej dcéry Nade, čo do textu vnáša témy rodinnej izolácie, psychologického zrkadlenia, ale aj rafinovanú hru s rozprávačskými perspektívam.

V epizóde rozoberáme:

~ Prečo je Spiš miestom, kde sa stárnucí muž môže konečne nadýchnuť? Kontrast medzi stiesnenou Bratislavou a vidieckym sídlom, kde sa čas vlečie „medovou konzistenciou“.
~ Kto je skutočným rozprávačom príbehu? Diskutujeme o tom, či je kniha o Ambrózovi, alebo skôr o jeho dcére Nadi, ktorá si otca fabuluje a projektuje doňho vlastnú inakosť a neistotu.
~ Je plachosť rodinnou diagnózou? Hľadáme odpoveď na to, ako funguje dynamika medzi nepraktickým otcom, dcérou, ktorá stojí bokom z vlastnej vôle, a praktickou matkou Silviou, ktorá drží rodinu nad vodou.
~ Humor verzus melanchólia: Prečo nás Ambrózove telesné trapasy nútia smiať sa nahlas, hoci pod povrchom cítime mrazivý pocit izolácie?

Podcast KULT knihy vzniká vďaka podpore Nadácie Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum. 

● Podporiť nás môžete aj vy, naši poslucháči a poslucháčky, cez stránku darujme.sk.

Čo má spoločné antický mýtus, červené monštrum s krídlami a autobusová stanica v Novom Mexiku? V tretej epizóde podcastu KULT knihy sa Anna Siedykh a Michal Tallo vracajú k tvorbe kanadskej autorky Anne Carson a jej zásadnému dielu Autobiografia červeného, ktoré po takmer tridsiatich rokoch vychádza v slovenskom preklade Márie Modrovich vo vydavateľstve Vlna.

Carson svoj veršovaný román rámcuje antickým mýtom o Gerionovi a Heraklovi, no príbeh si ide vlastnou cestou – a práve v tomto posune sa z mýtu stáva niečo prekvapivo súčasné. Z červeného monštra sa stáva dospievajúci queer umelec s krídlami, ktorý prežíva prvú lásku, odmietnutie aj zlomené srdce. Mýtus tu nie je len predlohou, ale stáva sa živým materiálom, cez ktorý Carson premýšľa o identite a vzťahoch v modernom svete. Vďaka tomu kniha nestráca na aktuálnosti a oslovuje čitateľov i mimo poézie – aj po takmer tridsiatich rokoch od svojho vzniku.

V epizóde sa dozviete, ako funguje text Anne Carson v novom preklade a kontexte, prečo jej písanie dokáže spájať intelekt s citlivosťou, aj to, ako na autorku spomína Michal Tallo po osobnom stretnutí v Bratislave.

Nechýba ani pohľad na aktuálne literárne dianie a knižné tipy z domácej aj zahraničnej scény. 

Ak sa vám táto epizóda podcastu KULT knihy páčila, prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašich aplikáciách. 

Zoznam kníh odporúčaných v epizóde:

~ Anne Carson: Autobiografia červeného. Prel. Mária Modrovich. Vlna, 2026.
~ Anne Carson. Krása manžela. Prel. Lucia Duero. Vlna, 2020.
~ Andrij Semiankiv: Tanec s kosťami. Prel. Kristína Karabová, Literárna bašta, 2026.
~ Ludvika Włodek: Štyri vlajky, jedna adresa. Prel. Ján Půček, Absynt, 2026.
~ Ivan Štrpka: Posunky, fakty, prví korčuliari. Modrý Peter, 2025. 
~ Magdaléna Dušková, Pavel Šplíchal: Neříkejte tomu Ezo. Alarm, 2026. 

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum. 

● Podporiť nás môžete aj vy, naši poslucháči a poslucháčky, cez stránku darujme.sk.

Druhý život je rozhovorový formát nášho podcastu, v ktorom vám predstavujeme zaujímavých autorov a autorky v ich autentickom prostredí. Vypočujete si v ňom nielen podnetné myšlienky, ale aj ruch ulice, vŕzgajúcu podlahu či smiech dieťaťa. 

Na úvod sme vycestovali do obce Báhoň, aby sme v nej vyspovedali poetku Veroniku Dianiškovú. Prečo a s kým sa táto rodenná Bratislavčanka presťahovala na miesto bez kníhkupectva a poriadnej kaviarne? 

Odpoveď úzko súvisí s domovom, s predošlou Veronikinou prácou s ľuďmi, ktorí ho nemajú, so skutočným významom tohto slova. Pavel Sibyla sa jej pýtal aj na korene jej tvorby, úspešný debut spred dvadsiatich rokov, na vyhorenie, zlyhania v rodičstve aj Agathu Christie. 

Ak sa vám podcast KULT knihy páči, prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej aplikácii. 

Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. 

Partnerom je kníhkupectvo Martinus.