Kultúrne správy Rádia Devín

Režisérka Barbora Berezňáková rozpráva príbeh Palárikovej ulice známej aj ako kolónie Zehnhaus a jej obyvateľov žijúcich na pozadí rôznych období a dejinných zvratov. Vstúp do domu. Urob čin. Počúvaj bez predsudkov, čo sa deje na druhej strane steny, lebo možno obaja píšete uhlíkom z tej istej pahreby tú istú ťažobu, a nevieš, na ktorej strane si ty. Tak sa neboj neznáma, cudzinca z chodby a svojho odrazu v zrkadle hodín. Choď spokojne dolu do kuchyne, čaká ťa tam jedlo a teplo a rodina. Alebo ak nie, tak nevadí.

Autorka: Barbora Berezňáková

Dramaturgia: Tereza Simanová

Zvukový majster: Rudolf Fritzman

Hudobný dramaturg: Matúš Wiedermann

V dokumentárnom pásme Gabriela Kuľbaka sa dozvieme o organizáciách, ktoré pomáhajú ľuďom a rodinám v núdzi alebo bez domova. Patrí medzi ne aj Nadácia Dedo, Slovenská katolícka charita a Arcidiecézna charita Košice. Ich zástupcovia nám predstavili nielen početné iniciatívy svojich združení, ale aj to, ako môže ich projekty a ľudí v núdzi podporiť aj širšia verejnosť. Zároveň sa dozvieme v čom spočíva komunitný projekt vo Farnosti Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP. Pásmo je sprevádzané príbehom Fiodora Michajloviča Dostojevského: Chlapček u Krista pri vianočnom stromčeku (preklad Štefana Schultza z roku 1951 zverejnený v časopise Pútnik svätovojtešský aktualizoval a zredigoval autor pásma).

Hudobná dramaturgia Zuzana Eperješiová, zvuk Peter Krajčovič. Poviedku v réžii Lukáša Lipčáka číta Samuel Gáfrik.

Janko Jesenský je autorom dvoch vyhranených tvárí. Prvú z nich, intímnu a introvertnú, nachádzame predovšetkým v jeho raných básňach a poviedkach zo začiatku 20. storočia. Druhá, spoločensky angažovaná a zväčša satirická tvár, sa výraznejšie začína jeho knihou Malomestské rozprávky z roku 1913 a dosahuje najprudšiu intenzitu v satirických básňach 30. a 40. rokov. V jeho najrozsiahlejšom diele, dvojzväzkovom románe Demokrati, sa introvertné a spoločensko-kritické elementy prelínajú. Fíčer venovaný aktuálnosti myšlienkového odkazu klasika slovenskej literatúry je pripomienkou 150. výročia jeho narodenia.

Scenár: Ivan Čičmanec a Ľubica Pliešovská

Interpret: Juraj Smutný

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Réžia: Ľubica Pliešovská

Za surreálnym príbehom muža, ktorý sa rozhodol preplávať do zeme zasľúbenej sa skrývajú príbehy o sklamaní, neúspechu, hľadaní pevnej pôdy pod nohami a túžbe niečomu veriť. Namiesto happy endu však prichádza vytriezvenie z viery v Putina a veľké Rusko.

Účinkujú: Ján Mazák, Tereza Simanová

Dramaturgia: Dominika Udvorková

Zvukový majster: Milan Greguš

Réžia: Tereza Simanová

Životný oblúk Dominika Tatarku v sebe nesie mnoho zásadných míľnikov týkajúcich sa československej spoločnosti. Audio dokument je obhliadnutím sa za životom Dominika Tatarku nielen pohľadom jemu blízkych ľudí, ale aj tých, ktorí jeho dielo skúmajú, či interpretujú dodnes. Snažíme sa pochopiť, akým človekom bol a pýtame sa - v čom je odkaz Dominika Tatarku aktuálny a inšpiratívny aj dnes?

Účinkujú: Jolana Kusá, Anton Vydra, Dávid Paška, Vlado Michal, Martin Šimečka, Juraj Polgáry, Marek Kundlák

Dramaturgia: Dominika Udvorková

Hudobný dramaturg: Juraj Polgáry

Zvukový majster: Milan Greguš

Réžia: Dorota Vlnová

V novembri 1944 vznikol na okraji Dubnice nad Váhom špecializovaný rómsky koncentračný tábor, jediný svojho druhu na území Slovenska. Za ostnaté drôty dubnického tábora boli posielaní Rómovia z celého Slovenska i so svojimi rodinnými príslušníkmi. V priebehu januára 1945 zachvátila tábor epidémia škvrnitého týfusu. V tom čase prevzali kontrolu tábora Nemci a rozhodli sa túto epidémiu radikálne vyriešiť. V roku 2025 uplynie presne 80 rokov od dubnického masakru. Prostredníctvom jedného miesta, tajomného dubnického Údolia, a zachovaných svedectiev preživších, sa môžeme pozrieť na jednu z najtemnejších udalostí rómskeho holokaustu. Ma bisteren! Nezabúdajme!

Účinkujú: Daniel Bubla, Veronika Hajdučíková, Ľudmila Klimková, Mária Koledová, Marie Kormanová, Marek Kundlák, Arne Mann, Miroslav Mišák, Ján Púček, Andrej Šoltés, Adriana Vančová, Ladislav Welward

Dramaturgia: Dominika Udvorková

Zvukový majster: Michal Džadoň

Réžia: Veronika Hajdučíková a Ján Púček

Informačný smog, či informačné znečistenie – to sú pomenovania súčasného fenoménu prebytku informácii v post faktickej dobe. Ľudia sa nerozhodujú podľa overiteľnosti informácii, ale podľa emócii, ktoré v nich tieto informácie vyvolávajú. Fíčer Barbary Vojtašákovej skúma aj takzvaný fenomén Echo chamber – komnata ozvien. Už názov napovedá, že tento fenomén vzniká v momente, keď sú jednotlivci alebo skupiny vystavené iba informáciám, názorom alebo presvedčeniam, ktoré posilňujú ich existujúce názory ako ozvenu. Fíčer podčiarkuje dôležitosť kritického myslenia a hlbšieho porozumenia komplexným problémom spoločnosti.

V roku 2025 si svet pripomína 120. výročie úmrtia francúzskeho spisovateľa a vizionára, jedného zo zakladateľov vedeckej fantastiky – Jula Verna. Aj keď svoju tvorbu adresoval dospelým, od začiatku bol mimoriadne obľúbený aj medzi mladými čitateľmi. Od roku 1879 je druhým najprekladanejším autorom na svete. Jeho romány vyšli v prekladoch v približne 140 jazykoch. V slovenčine ich vyšlo okolo štyridsať a mnohí sa pamätáme na chvíle, keď sme ich ako deti čítali so zatajeným dychom. Málokto však vie, že na Slovensku žil autor, ktorý Verna predbehol a napísal dielo o ceste do vesmíru skôr ako on. Rodák z Revúcej Gustáv Reuss vydal svoju Hviezdovedu v roku 1856, teda sedem rokov predtým, ako vyšla Vernova Cesta na mesiac. Do žánra vedeckej fantastiky zabŕdli aj iní slovenskí autori v 19. storočí. Jedným z nich bol Anton Emanuel Timko – Perohryz. Vydajte sa s nami na cestu hľadania spôsobov, akými sa nám Verne prihovára aj dnes.

Scenár a réžia: Ľubica Pliešovská

Interpret: Juraj Smutný

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

V rokoch 1936 - 1939 bol Ladislav Szathmáry 2. tajomníkom československého vyslanectva v Berlíne a 30. júna 1939 pricestoval do Varšavy, aby sa tam stal slovenským vyslancom. Bola to doba – ako napísala jeho manželka Viera Szathmáry–Vlčková v knihe Putování za svobodou - „taká neskutočná, nepravdepodobná, fantastická a nervy drásajúca, že prebudiť sa z nej ... na rachot prvých bômb nad Varšavou, bolo takmer neuveriteľným uľahčením“. Dokumentárne pásmo Pavla Matulu Vyslanec, ktorý sa postavil Hitlerovi približuje ťažké rozhodovanie ľudí v neistej dobe, keď sa "rúca svet" a uznávané hodnoty slobody a ľudskosti sú vytláčané barbarstvom. No aj v nepriaznivých podmienkach možno prejaviť statočnosť a odvahu.

Redaktorka: Ivana Jachymová

Hudobná dramaturgička: Zuzana Eperješiová

Majster zvuku: Michal Ballasch

Režisér: Stanislav Bilý

Účinkujú: Peter Himič, Jana Wernerová, Adriana Ballová a Miroslav Ķolbašský.

„Insiderský“ pohľad na mesto, ktoré mnohí poznajú najmä cez známe dominanty. Ako vyzerá život v jednom z najkrajších slovenských miest, keď ho opustí posledný turista? Obyvatelia tohto malého mesta v horách rozprávajú o tom, ako sa im žije v Banskej Štiavnici. Ako popularizácia mesta mení štruktúru jeho obyvateľstva a ako sa to prejavuje na spolužití, ale aj kvalite života v meste, ako život miestnych ovplyvňujú rastúce ceny bytov a pozemkov, ako aj nečakané problémy, ktoré turistické mestá riešia.

Dramaturgia: Tereza Simanová

Autorsky a realizačne pripravila: Katarína Urban Richterová