Legendy Rocku

Dnešná epizóda bude venovaná kapele Ramones, ktorá je považovaná za jednu z hlavných zodpovedných skupín za vznik punku ako takého. Skupina vznikla v roku 1974 ako kapela detí z newyorského Queensu. Názov skupiny vznikol podľa pseudonymu Paul Ramone, pod ktorým sa vraj na začiatku kariéry zapisoval Paul McCartney v hoteloch.

Ramones boli už od svojich začiatkov známi svojím minimalistickým hudobným prístupom, spojeným s jednoduchými a zároveň veľmi rýchlymi skladbami, ktoré sa napokon stali definíciou punkovej hudby. Svoj debutový album vydala kapela už v roku 1976 pod jednoduchým názvom Ramones. Tento debut bol vraj kvôli nízkemu rozpočtu zmixovaný len za necelých 12 hodín, čo mohol byť istý rekord.

Skupine sa nepáčilo, kam smeruje rocková hudba, a chceli sa priblížiť mladšiemu publiku — a presne v tom pokračovali aj na svojich dvoch ďalších albumoch Leave Home a Rocket to Russia, ktoré oba vyšli v roku 1977. Po personálnych zmenách v kapele vyšiel ich štvrtý album Road to Ruin z roku 1978.

V roku 1980 vyšiel ďalší album s názvom End of the Century. Nahrávanie tohto albumu sa oproti predchádzajúcim natiahlo až na šesť mesiacov, a sprevádzali ho fámy o vyhrážkach so zbraňou a drogových závislostiach. Na svojom šiestom albume Pleasant Dreams z roku 1981 Ramones pokračovali vo viac mainstreamovom trende, no opäť nie veľmi úspešne. Ani s albumom Subterranean Jungle z roku 1983 Ramones neprerazili výraznejšie na svetovej scéne.

Aby toho nebolo málo, v kapele sa stupňovala nervozita a začala prevládať závislosť členov od alkoholu a drog. V roku 1986 vydávajú Ramones album Animal Boy. Koncom 80. a začiatkom 90. rokov vydali Ramones ešte ďalších päť albumov. Ich posledný a rozlúčkový album bol Adios Amigos z roku 1995.

Faith No More je skupina, ktorá stála pri zrode alternatívneho metalu a z časti je zodpovedná aj za jeho samotný vznik. Boli medzi prvými, ktorým sa podarilo v tvorbe dokonale prepojiť rap a metal.

Svoju najväčšiu slávu zažili koncom 80. a začiatkom 90. rokov, no ich začiatky siahajú až do roku 1979. Po niekoľkých zmenách názvu sa kapela napokon ustálila – a zaujímavosťou je, že si v ich zostave na chvíľu zaspievala aj Courtney Love, no spolupráca vydržala len šesť mesiacov.

Po turbulentných začiatkoch vydávajú v roku 1985 debutový album We Care a Lot, ktorý obsahuje desať hudobne pestrých skladieb. V roku 1987 prichádza album Introduce Yourself, ktorý mnohí považujú za ich prvý skutočný album. Práve ten upevnil postavenie skupiny na alternatívnej scéne.

Ako to už býva, ani Faith No More sa nevyhli škandálom – problémy s alkoholom a násilné správanie viedli k viacerým zmenám v zostave. Zlomovým sa stal album The Real Thing z roku 1989, na ktorom sa predstavil už nový spevák Mike Patton. Tento album kapele priniesol medzinárodný úspech.

V roku 1992 nasleduje album Angel Dust, ktorého predaje opäť prekročili milióny kusov. V roku 1995 vydávajú King for a Day... Fool for a Lifetime, na ktorom sa miešajú rôzne hudobné štýly – od jazzu, cez metal, až po funk.

Po ďalších personálnych zmenách vydávajú v roku 1997 album Album of the Year. V roku 1998 sa kapela rozpadá a na pódiá sa vracia až po desaťročnej prestávke.

V roku 2015 vychádza ich posledný štúdiový album Sol Invictus. Počas pandémie a následného rušenia koncertov sa však kapela opäť rozpadla.

Skupina Pantera je jednou z najvplyvnejších metalových kapiel a ich štýl je známy ako groove metal. Zakladateľmi boli bratia Vinnie Paul a Dimebag Darrell, ktorí si prešli viacerými hudobnými projektami, no nakoniec v roku 1981 založili vlastnú skupinu. Názov si požičali od talianskeho športového auta značky De Tomaso, ktorého označenie bolo práve Pantera.

Svoj prvý album Metal Magic vydávajú v roku 1983, no podľa kritikov dopadol dosť zle. O rok neskôr, po viacerých zmenách v zostave, vydávajú album Projects in the Jungle. Tretí album I Am the Night z roku 1985 priniesol výraznejšie hudobné pritvrdzovanie. Časopis Metal Hammer dokonca obaly posledných dvoch albumov zaradil do rebríčka najsmiešnejších a najškaredších metalových obalov.

V roku 1988 vychádza album Power Metal, ktorý bol ovplyvnený nastupujúcou vlnou speed metalu a thrash metalu. Predtým však v kapele opäť došlo k personálnym zmenám.

Piaty album Cowboys from Hell je prvý, ktorý vychádza pod veľkým vydavateľstvom. Spolu s hudobným prerodom prichádza aj zmena vizuálneho štýlu. Tento album je prelomový a otvára kapele dvere na medzinárodnú scénu.

V septembri 1991 sa Pantera objavila na megakoncerte Monsters of Rock v Moskve, kde vystúpili spolu s kapelami AC/DC a Metallica pred publikom viac ako 500-tisíc divákov.

V roku 1992 vydávajú album Vulgar Display of Power, ktorý sa stal ich najpredávanejším albumom a na domácom trhu zaň získali rovno dvojitú platinu.

Kapela vydala niekoľko ďalších albumov a prešla, ako to už pri podobných kapelách býva, aj alkoholovými a drogovými excesmi. Po niekoľkých rozpadoch a sólových projektoch sa Pantera vrátila na prelome milénia, keď v marci 2000 vydala svoj zatiaľ posledný album Reinventing the Steel.

Dnes kapela existuje v úplne inej zostave, no stále je aktívna a aj tento rok majú naplánované americké turné.

The Cure vznikli ako klasická školská kapela, ktorá si postupom času menila názory aj členov. Ich debutový singel Killing an Arab vyšiel na nezávislom labele Small Wonder a priniesol im nielen uznanie, ale aj kontroverziu. Provokatívny názov skladby vyvolal obvinenia z rasizmu, ktoré však kapela okamžite odmietla a vysvetlila ich inšpiráciu literárnym dielom.

V roku 1979 vydali svoj debutový album Three Imaginary Boys. Nasledujúci album Seventeen Seconds je výrazne temnejší a obsahuje ich prvý skutočný hit Forest. Tretí album Faith vyšiel v roku 1981 a temné obdobie kapely završil štvrtý album Pornography z roku 1982. Práve tento album ich navždy zapísal medzi zásadné kapely novovznikajúceho gotického žánru.

V tomto období sa zrodil aj ich legendárny imidž – výrazný make-up a natupírované vlasy, ktoré The Cure reprezentujú dodnes. Pri nahrávaní Pornography sa kapela dostala do nihilistického rozpoloženia a na chvíľu to vyzeralo, že ich nič nezaujíma. Po turné sa kapela na krátky čas rozpadla, no už v roku 1984 sa vrátila s albumom The Top.

Popularita kapely rástla po celej Európe, a rok 1987 odštartovali koncertom v argentínskom Buenos Aires, čím sa stali prvou britskou alternatívnou kapelou, ktorá tam vystúpila. Koncert však nebol bez problémov – mnoho fanúšikov sa nedostalo dnu kvôli predaju falošných vstupeniek. V tom istom roku vydali aj svoj prvý dvojalbum Kiss Me, Kiss Me, Kiss Me.

K temnejšiemu obdobiu sa vrátili v roku 1989 s albumom Disintegration. Do 90. rokov vstúpili s kolekciou remixov Mix It Up, na ktorú zaradili aj novinku Never Enough. V roku 1991 si odniesli cenu Brit Awards za najlepšiu domácu skupinu.

Album Wish z roku 1992 posunul The Cure k pozitívnejším melódiám a komerčnejšiemu štýlu. V roku 2004 ich kapela získala ocenenie MTV Icon, ktoré im odovzdal ich veľký fanúšik Marilyn Manson. V roku 2012 boli uvedení do Rock and Roll Hall of Fame.

V roku 2024 vydali posledný album Songs of a Lost World, a podľa vyjadrení kapely to zďaleka nie je ich koniec.

Dnes sa pozrieme aj Megadeth na jednu z najväčších trash metalových skupín vôbec. Dave Mustaine je ústrednou postavou celého príbehu a jeho začiatky neboli jednoduché, matka sa v jeho detstve pridala k Jehovistom, on sám študoval čarodejníctvo, prepadol satanizmu a neskôr aj díloval marihuanu. V roku 1978 si založil svoju prvú kapelu - Panic, s ktorou hrávali covery, no dlho však nevydržala. Mohla za to z časti aj nehoda, pri ktorej zahynuli bubeník a jeden zo zvukárov kapely. Definitívne to zabalili koncom roka 1981. Po rozpade sa cez inzerát dostal do skupiny Matellica, z ktorej bol bez varovania a pre svoje závislosti v roku 1983 vyhodený.

Po tomto zážitku si založil vlastnú kapelu, niesla názov Falling Angels, no po čase sa premenovali Megadeth. V priebehu pár mesiacov sa zostava kapely viackrát zmenila a keď nevedeli nájsť nikoho na spev, chopil sa tejto funkcie nakoniec sám Mustaine. Debutový album Killing is my business and business is good produkoval tiež Mustaine. Druhým albumom je Peace Sells but Who's Buying. Na tomto albume chceli ukázať, že metal sa dá robiť aj so skutočným odkazom a tak je tematicky prepletený politickými odkazmi, kritikou náboženstva či sociálnymi témami, čo otvorilo kapele dvere k širšiemu publiku.
Ďalší album v poradí - So Far So Good So What nakoniec kapela vydala v januári 1988. S týmto albumom sa vydali rozsiahle svetové turné a v roli predskokana sa predstavili napríklad aj na turné s Iron Maiden. Svoj štvrtý album vydávajú 24. septembra 1990 pod názvom Rust in Peace a okamžite sa zaraďuje medzi klasiky žánru.

Za album Dystopia z roku 2016 si konečne, po jedenástich neúspešných nomináciách na cenu Grammy, kapela odniesla svoje prvé ocenenie. Zatiaľ posledný album s názvom The Sick and Dying and the Dead vydali ešte v septembri 2022. Rok na to sa nechal Dave Mustaine počuť, že chce vydať ešte 3 albumy a prvý z nich by mal vyjsť už tento rok (2025)

Dnešná časť Legiend rocku bude venovaná grungovej skupine Alice in Chains.

Prvé demo kabely nieslo názov The Treehouse Tapes, na základe čoho v roku 1989 podpisujú svoju prvú nahrávaciu zmluvu s Columbia record. Už koncom roka sa kapela zatvára do štúdia London Bridge, kde pod producentským dohľadom Dava Jerdena aj vzniká promo EP s názvom We Die Young, na ktorom chcela kapela zachytiť pochmúrnu atmosféru Seattlu 90-tých rokov. EP obsahovalo celkovo 3 veci, titulnú We Die Young, Ain't Like That a Killing Yourself. Veci z EP nakoniec skončili aj na debutovom albume kapely Facelift z augusta 1990.Aj keď sa z albumu okamžite nestal bestseller, nakoniec sa ho aj vďaka singlu Man in the Box podarilo predať cez pol milióna kusov, čo bol pre začínajúcu kapelu slušný začiatok. V každom prípade za týmto úspechom stála aj silná rotácia klipu stanicou MTV, ktorá zo singlu Man in the Box nakoniec urobila aj prvý hit Alice in Chains. Skupina svojou hudbou prepojila grungeové publikum s tým metalovým, a tak sa im podarilo v tom čase predskakovať okrem Van Halen aj ďalším velikánom ako Iggymu Popoví, kapele Poison či Xtreme.

Vo februári ´92 kapela prichádza so svojím druhým EP v poradí, to dostáva názov Sap a vraj sa jeho vydanie prisnilo počas príprav nového materiálu bubeníkovi, Seanovi Kinneymu. Aj napriek svojim tvrdým koreňom sa tentokrát ale Alice in Chains predstavujú svojmu publiku v trošku inom svetle. EP Sap je totiž vlastne skoro celá akustické.

Keď sa kapela v marci 1992 vrátila do štúdia, aby nahrala materiál na svoj ďalší album v poradí, zneli nové veci dokonca oveľa temnejšie. Polovica albumu totiž bola tematicky venovaná závislostiam, s ktorými jednotliví členovia kapely už v tom čase bojovali. Táto veľmi osobitná spoveď v podobe albumu Dirt uzrela svetlo sveta 29. septembra toho istého roku a aj vďaka úspechu so singlom Would?.

Začiatkom roka 1994 vydávajú Alice in Chains svoje EP s názvom Jar of Flies. Aj napriek tomu, že bol materiál na EP založený alebo zložený a nahraný len v priebehu jedného týždňa, prináša obrovskú hudobnícku kvalitu. Všetky turné a festivaly museli zrušiť pre pretrvávajúcu závislosť frontmana Layneho Staleyho na heroíne a kapela sa dokonca aj krátkodobo rozpadla a takýto scenár sa opakoval viackrát. V apríli 2002 našli Staleyho mŕtveho - predávkoval sa. V roku 2006 absolvovala kapela Reunion Tour, na ktorom Staleyho miesto zastúpil Cantrellov kamoš William DuVall z kapely Comes With The Fall. Kapela s ním v roku 2008 nahrala album Black Gives Way to Blue. Stále sú koncertne aktívni, a to najmä v Amerike.

Dnešná epizóda bude venovaná kontroverznému a legendárnemu Ozzymu Osbournovi. Pracoval na bitúnku, kradol a bol niekoľkokrát vo väzení. Cez inzerát si našiel kapelu,. v ktorej spieval, no neklaplo to. Neskôr sa prišla na rad legendárna Black Sabbath, kde chodil na skúšky nahý a bol šašom, ktorý miloval zabávať ľudí. V začiatkoch skupiny sa na neho lepili všetky závislosti od kokaínu po LSD. To bol však dôsledok popularity, na ktorú neboli Black Sabbath pripravení. A tým, že všetci členovia kapely pochádzali z chudobných robotníckych rodín, Zmena, ktorú priniesla popularita kapely bola niečo, čo niesli členovia kapely len veľmi ťažko. Zrazu predávali albumy a taktiež prišli peniaze, ktoré nikto z nich nikdy dovtedy nemal. Ozzy sa vymkol úplne kontrole a po niekoľkých excesoch bol z kapely vyhodený. Dokopy ho dala až dcéra manažéra skupiny Sharon. Po čase vyhlásil konkurz na kapelu a založil Blizzard of Ozz, s ktorou nahral svoj debutový album rovnakého názvu.

Ďalším albumom v poradí bol Diary of a Madman. Bol to zároveň aj posledný album, na ktorom bol Randy Rhoads. Na dom, v ktorom odpočívala kapelá medzi turné, totiž spadlo lietadlo. Ozzy spal v tom čase v pristavenom tourbuse, čo mu vlastne zachránilo život, no a práve toto bol ďalší z momentov, ktorý formoval Ozzyho hudobnú kariéru. Smrť priateľa ho zasiahla veľmi hlboko sa opäť sa vrátil k žúrovaniu a vytváranie škandálov.

V roku 1983 to bol album Bark at the Moon, nasledovaný o 3 roky neskôr ďalším výborným albumom The Ultimate Sin s hitom Shot in the Dark. Z Ozzyho sa stala jednoducho kultová postava. Ozzymu sa v 90tych rokoch naozaj darilo, aj keď stále pretrvávali jeho problémy s alkoholom a drogami. Po albume Ozzmosis totiž Ozzy začal so svojím megaúspešným festivalom OzFest. Toho prvý ročník sa odohral 25. októbra´96.

V roku 2002 ako jedna z prvých celebrity priniesol Ozzy na trh reality show s názvom The Osbournes, ktorá na obrazovkách vydržala celé 4 sezóny a ktorá pootvorila dvere do života jeho rodiny.

Ozzy aj napriek všetkému nestrácal energiu a jeho plány vystupovať mu prekazili až problémy s chrbticou, ktoré boli následkom jeho nehody na štvorkolke a taktiež diagnostikovaný Alzheimer, s ktorým Ozzy už nejaký ten rok bojuje. V rokoch 2016 a 2017 sa Ozzy spolu s Black Sabbath stihol rozlúčiť so svetom v rámci ich spoločného The End Tour, ktoré ukončila kapela doma v Birminghame. Ako soloumelec aj ako člen Black Sabbath predal Ozzy 100 miliónov kusov albumov, no a do rock'n'rollovej siene slávy bol uvedený rovno dvakrát ako člen Black Sabbath v roku 2006 a ako solointerprét dostal túto poctu minulý rok.

V dnešnej časti sa pozrieme do do austrálskeho Sydney odkiaľ pochádza bezpochyby asi najväčšia, najvplyvnejšia a taktiež najúspešnejšia roková skupina na svete - ACDC. Pani sú na scéne 52 rokov a aj keď už z pôvodnej zostavy v kapele zostal vlastne len Angus Young, dodnes sú koncertne aktívni.

Prvý koncert pod názvom ACDC odohrala kapela na Silvestra roku 1973 a hneď zaujali, pretože práve na základe svojho prvého vystúpenia dostali v klube, v ktorom hrali aj niekoľkomesačný angažmán. v roku 1974 podpisujú svoju prvú zmluvu a vydávajú aj svoj dvojsingel Can I Sit Next To You Girl a Rockin' In A Parlour. Potom si však kapela prešla výraznými personálnymi zmenami. Ich debutový album High Voltage vyšiel v roku 1975. Celé nahrávanie kvôli nízkemu rozpočtu trvalo len 10 dní a všetky veci pochádzali z pera bratov Youngovcov, ktoré dopĺňali texty Bona Scotta. Ešte v ten istý rok, v decembri´75, vydávajú ACDC svoj druhý austrálsky album s názvom TNT.

Potom, čo ACDC podpísali medzinárodnú zmluvu s vydavateľstvom Atlantic Records, im už vo svetovom úspechu nič nebránilo. V máji ´76 vydáva kapela svoj prvý svetovo distribuovaný nosič s názvom High Voltage, ktorý obsahoval mix skladieb z oboch austrálskych albumov a aj keď nepriniesol kapele, v dobe vydania, žiadny výrazný úspech, štart to pre nich vôbec nebol zlý. Potom, čo sa vrátili z úspešného anglického turné už začiatkom ďalšieho roka vydávajú svoj štvrtý album s názvom Let There Be Rock. Ten pre kapelu znamenal obrovský hudobný posun, z klasického krčmového rocku sa posúvajú smerom tvrdšiemu a energickejšiemu soundu, ktorý kapelu reprezentuje dodnes. S týmto hudobným počinom sa vydávajú na európske turné a spoločnosť im robí skupina Black Sabbath, z neho boli pre konflikty vyhodení a po výmene basáka sa vydávajú na americké turné so skupinou Kiss.

V roku 1978 im vychádza mimoriadne úspešný album Power Rage, ktorý zožal slávu snáď odvšadiaľ. O rok neskôr ACDC v londýnskom štúdiu Roundhouse vydávajú album, ktorý pre kapelu už navždy všetko zmení. Highway to Hell sa stal okamžite obrovským komerčným úspechom. No len pár mesiacov po tomto masívnom úspechu zomiera na otravu alkoholom frontman skupiny Bon Scott.

Skupina sa však rozhodla pokračovať ďalej a nový album Back in Black vydávajú už v júli 1980. Ten kapelu okamžite po vydanení katapultoval medzi svetovú rock'n'rollovú elitu. Dodnes je to druhý najpredávanejší album na svete vôbec. S týmto albumom sa vydávajú aj na svoje najrozsiahlejšie turné vôbec a vydržia na ňom až do februára nasledujúceho roka. v 80tych a 90tych rokoch mala skupina slušnú kadenciu vydávania albumov, no po roku 2000 sa rozhodli spomaliť. V októbri 2008 im vychádza album pod názvom Black Ice. Za skladbu War Machine dokonca páni obdržali aj svoje prvé Grammy v kategórii za najlepší hardrockový výkon. Popularite ACDC veľmi pomohol aj soundtracku ku komiksovému blockbusteru Iron Man 2, ktorý bol komplet vyskladaný zo skladieb kapely, a tým predstavil aj v roku 2010 ACDC mladšiemu publiku. Zatiaľ posledný album vydali v roku 2020 pod názvom Power Up.

V tejto epizóde podcastu Legendy rocku sa budeme venovať velikánovi, ktorý je na scéne už neuveriteľných 60 rokov - Neilovi Youngovi. Tento kanadský pesničkár mal veľkú vieru vo svoje muzikantské nadanie, keďže pre hudobnú kariéru opustil strednú školu a založil The Squires, s ktorými nahráva svoj prvý lokálny hit The Sultan. Po rozpade The Squires sa začína Young venovať svoje sólokariére a zaznamenal aj prvý hit Flying on the Ground is Wrong, ktorý napísal pre kanadskú rokovú kapelu The Guess Who.

Ďalším jeho projektom bola skupina Buffalo Springfield, ktorá je akýmsi mixom psychadelierocku, folku a country. V roku 1966 podpisuje kapela zmluvu s vydavateľstvom Atlanta Records a vydávajú svoj debutový singel Nowadays Clancy Can't Even Sing. Po vydaní debutového albumu, totiž páni vydávajú svoj protest song For What It's Worth a ten sa stáva okamžite hitom. S tou kapelou spevák vydáva ešte dva albumy.

Začiatkom roka 1968 Young začína pracovať na svojom sólo debute, ktorý nakoniec vychádza v novembri toho istého roka. Tento je však prijatý veľmi vlažne. Ďalší album má v spolupráci, s kolegami si berú názov Crazy Horse a s nimi Young nahráva v priebehu dvoch týždňov aj svoj druhý, kritikmi oceňovaný, album Everybody Knows This Is Nowhere, na ktorom nájdeme klasiky ako Cinnamon Girl, Down by the River, či Cowgirl in the Sand, ktoré vraj Young všetky napísal v posteli, keď sa liečil z horúčky a chrípky.

V roku 1969 sa Young po opätovnom stretnutí so Stephenom Stillsom pripája už úspešnému triu Crosby, Stills a Nash a rozširuje skupinu, ktorá sa premenováva na Crosby, Stills, Nash and Young, s ktorými spevák vystupuje aj na legendárnom festivale Woodstock. Už marci 1970 im vychádza aj prvý spoločný album s názvom Déjá Vu, no a ten prináša kapele vďaka hitom ako Teach Your Children, Our House, Woodstock, Carry On, či Helpless, obrovský úspech a bodujú rovno na vrchole domáceho rebríčka Billboard.

V roku 1972 vydáva svoj štvrtý album v poradí s názvom Harvest. Ten sa stáva aj najpredávanejším albumom v USA za daný rok a vďaka singlom Heart of Gold a Old Man sa dostáva Young opäť na vrchol domáceho rebríčka.

V 80. rokov sa dal Young na vlnu experimentovania, a tak skúšal rôzne hudobné štýly vrátane elektronickej hudby, ktorej najlepším reprezentantom je jeho album Trans z roku 1982. Ten priniesol úplný odklon od jeho predchádzajúcej tvorby či zvuku a zahŕňal syntetizátory a vocodery.

Počas rokov nahráva skutočne obrovské množstvo albumov a od roku 2000 opäť nabieha na systém vydávania novej hudby každé dva roky, no niekedy sa mu pošťastí a vydá aj dva albumy za rok. Inšpirácia mu teda rozhodne nechýba. Počas pandémie Covidu bojoval aj proti hoaxom a potom, čo Spotify neodstránilo podcast s konšpirátorom Roganom požadoval stiahnutie celej svojej diskografie z tejto platformy. V roku 2020 zasa podal trestné oznámenie na Donalda Trumpa, pretože používal jeho hudbu v predvolebnej kampani. Koncom minulého roka predstavil svoju novú kapelu - Chrome Hearts - s ktorou v januári tohto roka (2025) aj vydal nový singel s názvom Big Change a taktiež sa opäť chystá na turné.

Táto epizóda bude venovaná veľkej londýnskej heavy metalovej skupine Iron Maiden. Zostava kapely sa spočiatku menila veľmi svižne. No v roku 1979 si na vlastné náklady páni vydávajú svoje EP The Soundhouse Tapes a práve tu niekde sa konečne začína formovať dnes už klasická zostava kapely. V roku 1980 vydávajú Iron Maiden aj svoj debutový album s rovnomenným názvom. Ten obsahuje dnes už legendárne veci ako Running Free, Sanctuary, či skoro 7,5 minútovú vec - Phantom of the Opera.

Prelom v kariére kapely nastal po tom, ako absolvovali európske turné ako predskokani skupiny Kiss. Tretím albumom bol Number of the Beast, ten obsahoval skladby ako Hallowed be thy Name, The Number of the Beast, či Run to the Hills. S týmto počinom bodovali aj v USA a prišla s ním teda aj medzinárodná sláva a uznanie.

Nový album Piece of Mind vydávajú v roku ´83. Na ňom nájdeme aj obrovskú koncertnú hymnu kapely The Trooper. A práve s touto doskou sa skupina vracia na rozsiahle svetové turné. Faktom je že album je inšpirovaný gréckou mytológiou a sci-fi románom Duna od Franka Herberta. S každým ďalším albumom naberala kapela viac a viac na sile. Po necelom roku od vydania Piece of Mind sa totiž hlásia so svojím albumom Powerslave, na ktorom nájdeme hity ako Two Minutes to Midnight alebo Aces High, ktoré boli obe vydané aj ako single.

Album No Prayer for the Dying obsahuje vlastne jediný singel v histórii kapely, s ktorým Iron Maiden dobíjajú prvú priečku britského singlového rebríčka. Tým singlom sa stáva skladba Bring Your Daughter To The Slaughter, ktorá vlastne kvôli svojej téme ani nie je veľmi hraná v rádiách, no napriek tomu sa z nej stáva obrovský hit.

Zatiaľ posledný album Senjutsu vydala kapela v roku 2021 a tematicky spája metal so starovekým Japonskom a jeho samurajskou kultúrou.