Je to súhrn intenzívnych pocitov vlastného sklamania, že nech robíte čokoľvek, nikdy to nemá ten účinok a ten výsledok, ktorý by ste chceli. Materská letargia veľmi jednoducho vznikne z obyčajných každodenných situácií. Môžete napríklad každý deň učiť dieťa, že pred spaním sa má ísť vycikať, umyť si zuby a tvár a až potom sa ide do postele. A vy sa zrazu v štvrtom roku dieťaťa pristihnete pri tom, ako rozmýšľate, či ste tento postup neučili omylom každý večer susedkino dieťa, lebo to vaše pravidelne nereaguje ani na jednu pokojnú a priateľskú výzvu k príprave do postele, ale radšej sa rozhodne, že sa žiadna z požadovaných aktivít konať nebude. Postup žiadania a prosenia opakujete ešte niekoľkokrát s časovými odstupmi, ale keď dieťa nereaguje ani na zvýšenie hlasu, ani na opätovné zvýšenie zvýšeného hlasu a žiadny záchod a kúpeľňa sa nekoná, môžete riskovať infarkt kvôli vysokému tlaku z rozčúlenia, sociálku kvôli neovládnutiu sa alebo sa zmierite s týmto detským rozhodnutím, vzdáte svoju snahu a upadnete do letargie.

Typickým príznakom otrasu sebavedomého centra mozgu matky je to, že by pre svoje deti urobila všetko na svete, a tak je bežne možné vidieť na ulici, ako matka už piatykrát oblizuje zablatený cumeľ, lebo jej vrieskajúce dieťa považuje za veľkú zábavu vyhadzovať ho z kočíku. Podobné situácie sa dejú aj v súkromí, keď matky dokážu dve hodiny pripravovať svoje deti na odchod z domu, ale im samým zostanú na seba ledva dve minúty na umytie zubov. Aj to sonickou kefkou, lebo obyčajnou by to jednoznačne nestihli.

Prílišná precitlivenosť je typický psychomaterský stav, ktorý sa nenápadne spúšťa už pri pohľade na dve čiarky na tehotenskom teste. Plne sa rozvinie hneď po pôrode dieťaťa, keď je taká intenzívna, že panikárite aj pri tom, ako na pôrodnej sále sestrička meria a váži vášho novorodenca. Svoje bábätko túžite mať pri sebe od prvých sekúnd jeho narodenia. Okrem toho, že máte na to plné právo, tesný kontakt hneď po narodení je veľmi prospešný pre matku aj dieťa, ale to už je asi všeobecne známy fakt.

A takto sa už pomaly dostávame k diagnóze, ktorá sa odborne volá výchovocefalus. Voľnejšie ho môžeme charakterizovať ako nadmernú produkciu nevyžiadaných toxických rád a ich hromadenie v mozgových komorách, kdematku nepríjemne tlačia do rečového centra mozgu a spôsobujú jej nepríjemné bolesti hlavy. Jediným spôsobom zmiernenia bolesti je vyplavenie týchto nevyžiadaných rád cez ústa, odkiaľ zvukovodmi prechádzajú do hlavy inej matky, hromadia sa u nej v hlave a tlačia do mozgu pre zmenu ju, i keď do úplne iného mozgového centra, a to do takého, ktoré spôsobuje nekontrolovateľné vytočenie.

Ide o akútny nedostatok spánku zapríčinený nie splnom Mesiaca ani raritnou konjunkciou planét, ale nočnou aktivitou vlastného dieťaťa či detí.

Spánková nedostatkóza prichádza veľmi rýchlo a ľahko – stačí niekoľko nocí, keď o druhej ráno vymýšľate aj nemožné aktivity bez zvuku na zabavenie dieťaťa, ktoré má pocit, že spánok je za trest, prípadne keď každú hodinu skúšate nový druh natriasania, aby vaše malé dojča konečne prestalo vrieskať na celú bytovku, lebo vám nie je ľúto len susedov, ale hlavne seba samej.

Toto ochorenie mozgu spôsobuje obrovský a neprekonateľný strach o svoje deti. Takýto materský strach má sám o sebe, samozrejme, svoje opodstatnenie a je prirodzenou súčasťou prežívania, no ak sa vymkne spod kontroly a matka si sama v hlave vytvára prehnané hypotetické strachové situácie, ktoré výrazne narúšajú jej bežné fungovanie, vtedy už hovoríme o spomínanej psychomaterskej chorobe – zápale strachových blán.

Počas matkovania sa povrch mozgu žien prekryje celkom novými pocitmi k jej deťom, a to láskou, strachom, obetavosťou či bezhraničnou nesebeckosťou, čo spôsobí, že jej šedá mozgová kôra je menej prekrvovaná, a tak matka stráca schopnosť premýšľať či hovoriť o niečom inom ako o svojich deťoch.

Psychomaterská choroba - rodičovský plurál - je rozprávanie v množnom čísle, a teda nepoviete: Mojej dcére rastú zúbky, ale: Rastú nám zúbky, prípadne sa opýtate svojej kamarátky, ktorá má tiež malé dojča: Koľko máte zúbkov? A žiaľ, matky sa nezastavia len na počítaní zubov celej rodiny, ale rady sa informujú aj o intímnejších detailoch ako zvratkoch či stolici, a to otázkami položenými v rodičovskom pluráli: Grckáte po papaní? Kakáte každý deň?

Táto psychomaterská choroba napáda celú rečovú časť mozgu a aj stredisko sebareflexie, a to takým štýlom, akoby ste podstúpili lobotómiu, čiže odstránenie časti mozgu. Odtiaľ vzniklo aj pomenovanie tejto choroby –zdrobnenitómia – lobotómia mozgu zdrobneninami.

Ochorenie - vydojčený mozog - sa začína pôrodom dieťaťa, čím sa čerstvej matke spustí laktácia, teda produkcia mlieka. V klinickej praxi sa to popisuje aj ako intenzívne vyplavovanie mozgových buniek z hlavy matky. Nie je sa čomu čudovať, že k takémuto javu zákonite dochádza. Dieťa kvôli svojmu zdravému vývinu potrebuje byť intenzívne vyživované, a preto to príroda zariadila tak, že do materského mlieka sa dostávajú nielen prebiotické oligosacharidy, vápniková rezerva matkinho tela, ale aj jej zdravé mozgové bunky.