Slzy Martiny Holečkovej vnímam ako hlboko ľudské vyjadrenie spracúvania krivdy a nespravodlivosti. Zákonodarný zbor, ktorý sa primárne snaží o nastavenie pravidiel, ktoré budujú demokraciu ako hodnotový svet rovnosti, solidarity a ľudskej dôstojnosti, touto novelou pravidlá kriví. Toto poznanie sa pri komunikácii dostáva na povrch cez slzy.

Sú to emócie ľudí, ktorí takto komunikujú svoje reflektované poznanie. K takto komunikovanému poznaniu môžeme ako demokraticky uvažujúci ľudia zaujať postoj chápavej solidarity. Nemôžeme sa na utrpenie slabých len bezcitne pozerať. Text nájdete na tomto linku.

Stretnutie indietrizmu a progresu je stretnutím dôvery a nedôvery. Pravda a láska sa nebojí budúcnosti, no prehráva s istotou včerajšej lži, násilia a jeho komplicov. No v skutočnosti je to inak. Kto neverí v budúcnosť, musí ostať v minulosti. Abrahámovská viera ide za novým a netušeným. Indietrizmus necháva tým, ktorí sa boja života v pravde. Život ide za životom a cestu si nájde. Aj tváre, aj osoby. Prekvapenia sú pred nami. Text si môžete prečítať na mojom webe na tomto linku.

Prečo je náboženstvo väzením...? Lebo stavia nové budovy v starom slohu. Snaží sa napodobniť jeho starý lesk. Tento útek do minulosti zvykneme volať aj tradícia. Skutočná tradícia sa však rodí z prelomových rozhodnutí a odvážnych nových slohov. Tam je hodnota, ktorá má potenciál stať sa zajtra tradíciou otvárajúcou cestu budúcnosti. Preto Ježiš trvá na tom, že neprišiel nič meniť, len napĺňa pôvodný zmysel Tóry ako pravidla pre život v pravde. Text nájdete na tomto linku.

Je to oslobodenie z nehumánnej nenávisti predsudkov o pliage, a je to viac ako dostatočné gesto. Pre legislatívu laického štátu je to signál, aby sa v jeho legislatíve našlo miesto pre úpravu, ktorá vytvorí pre spolužitie dvoch gejov či lesieb právny rámec, zodpovedajúci demokratickému konsenzu a ľudským právam na naplnený a slobodný život aj pre nich. Text si môžete prečítať na tomto linku.

Minister životného prostredia sa okrem iného vyjadril, že by pri vete „o odmietnutí rozširovania škodlivých ideológií“ v programovom vyhlásení vlády museli zároveň zadefinovať, čo sú „škodlivé ideológie“, čo vo vládnom dokumente nechceli. Ako sa vieme dohodnúť na tom, čo je a čo nie je škodlivé a ako sa k tomu môžu postaviť rodičia. Text si môžete prečítať na tomto linku.

Keď sa Marián Kuffa prechádzal po parlamente s gýčovou soškou Jezuliatka a kŕdlikom svojich sympatizantov aj v sprievode Milana Mazureka, ukázal, kto je jeho spojenec. Tento príbeh zo začiatku leta roku 2018 má dnes už svoje pokračovanie. Po neoľudáckych fašistoch sa totiž do Národnej rady dostali na kandidátnych listinách rôznych strán už aj náboženskí fundamentalisti. Jeden z nich, Štefan Kuffa, v polovici novembra na novéne v Trnave vyzval na intronizáciu Ježiša Krista za kráľa Slovenska. Text nájdete na tomto linku.

Zvnútornené hodnoty nepoznajú strach a pretvárku. Ako sme o tom hovorili krátko po páde normalizátorskej Husákovskej epochy, musíme odkliať Slovensko. Nie staroslovanskou pokrstenou mágiou, ale pravdivosťou a nekompromisnou slušnosťou.  Paradoxne s trochou irónie poviem, že predstieranie je dobrý štart. Tí, ktorí niečo predstierajú, ešte vedia, čo sa patrí. Vedia, že ich nikto nesmie nachytať pri tom, ako kradnú, klamú, podvádzajú svojich manželských či obchodných partnerov. Text nájdete na tomto linku.

Potreba zdieľať univerzálnosť hodnôt v globálnej dedine je však nová výzva, na ktorú sekulárna spoločnosť stále hľadá odpoveď. Unáhlené zjednodušovanie a boj proti pluralizmu nie je krokom správnym smerom. Mnohotvárnosť kultúr a ich spoločné rozvíjanie sa bude aj naďalej odohrávať len pod podmienkou udržiavania krehkej rovnováhy medzi túžbami mocných a znesiteľnosťou nového usporiadania.

Pri konfrontácii s veriacimi fundamentalistami 21. storočia je heretická 490 rokov stará myšlienka o rovnosti a rovnakej dôstojnosti každého človeka pri spravovaní tohto sveta tým definitívnym a zrejme stále platným posolstvom reformácie. Aj keď si toho nemusí byť každý vedomý. Písaný text nájdete na tomto linku.

Prečo je Martin Luther aj 506 rokov po svojom neúspechu reformovať rímskokatolícku cirkev predmetom úvah teológov aj cirkevných lídrov by sme mohli pochopiť, ak sa bližšie pozrieme na text jedného z najcitovanejších katolíckych teológov súčasnosti. Hans Küng 1. marca 2017 publikoval svoj text k posolstvu Reformácie v jeho chápaní z perspektívy kresťana a katolíka, ktorý má dosť slobody kriticky komentovať pozície rímskokatolíckej úradnej cirkvi, jej pastierov a zároveň teologicky necíti potrebu stať sa členom inej kresťanskej denominácie. Text v písanej podobe nájdete na tomto linku. 

Aj hneď zajtra to tu môžeme zariadiť a robiť to tak, ako to robí Michal Kaščák. Veriť na Pohode znamená patriť do spoločenstva viery, kde majú miesto ľudia, ktorí síce robia sem-tam aj veľké chyby, ale neboja sa z nich poučiť a dávajú príležitosť prejsť touto osobnou katarziou Pohody aj iným. S chybami. No vždy znovu sa mýlime lepšie a menej.

Pohoda nemlčí, svojím tempom a svojím jazykom sa už 26 rokov celou silou pokúša o slobodný dialóg. Rôzni ľudia slobodne na festival prichádzajú, aby sa stali jeho súčasťou na pódiách alebo v hľadiskách a viedli slobodný dialóg. Text v písanej podobe nájdete na tomto linku.