Musica slovaca

V ďalšom pokračovaní historického slovníka budeme pokračovať v diskusii o tom aké ďalekosiahle dôsledky pre stredo-východnú Európu a naostatok i Európu ako celok mal vznik Poľsko-litevskej únie a ako sa vyvíjalo štátoprávne usporiadanie Moskovskej Rusi.

Témou tohto rozprávania bude okrem iného vysvetlenie pojmu Tretí Rím a prečo sa aj súčasné Rusko hlási k odkazu Byzantskej ríše.

Vývoj v Rusku počas vládnutia ruského cára - reformátora Ivana IV., ktorý neskôr dostal prídomok Hrozný. Do akej miery tento prídomok zodpovedal skutočnosti, aké boli jeho reformy a ako ruská spoločnosť na to reagovala, čo bola opričnina a kto boli opričnici, tak aj to bude témou tohto pokračovania historického slovníka.

Pokračujeme v rozprávaní o histórii Ruska a budeme hovoriť o tom, čo sa v tomto priestore dialo po smrti Ivana IV. Hrozného, o tom, kto bol Boris Godunov a ako toto obdobie definovalo vzťahy najmä Ruska a Poľska až do dnešných dní.

Po rôznych peripetiách a sporoch v rámci dynastie sa na ruský trón dostáva cár Peter, ktorý neskôr dostal prídomok -Veľký.

Rusko za cára-imperátora Petra Veľkého sa stáva reálnou svetovou mocnosťou. Ani nie o sto rokov neskôr na neho nadviaže Katarína II., manželka jeho vnuka. Cárovná sa stala známa predovšetkým tým, že iniciovala faktickú likvidáciu Poľského kráľovstva, ktoré po troch deleniach zmizlo až do roku 1918 z mapy Európy.

V tomto pokračovaní rozhlasového slovníka budeme hovoriť predovšetkým o vzťahoch Ruska s Francúzskom na prelome 18. a 19. storočia a ako to definovalo vzájomné vzťahy týchto mocností do dnešných dní.

Aká bola situácia v Európe v roku 1914 krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Kto boli a akú rolu hrali neskorší aktéri tohto vôbec prvého globálneho vojenského konfliktu, tak aj to bude téma ďalšieho pokračovania historického rozhlasového slovníka. Dozvieme sa, aké mali ciele v začínajúcom konflikte vtedajšie veľmoci a aké bolo rozdelenie vojenských a ekonomických síl na začiatku 20. storočia.

Spolu s hosťami v štúdiu - doktorom Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave a univerzitným profesorom Romanom Holecom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - budeme hovoriť aj o tom aké boli očakávania priebehu tohto konfliktu. Žiaden z vtedajších generálov a politikov- a naostatok ani obyvateľstvo na obidvoch stranách frontov- si totiž nevedeli predstaviť, že by táto vojna, ktorá začala v lete 1914, mala trvať dlhšie než príde zima.

Prečo práve Sarajevo sa 26.júna 1914 stalo miestom atentátu na následníka habsburského trónu Františka Ferdinada D´Este. Čo atentátu predchádzalo a aké boli, niekedy aj absurdné, okolnosti samotného atentátu. Sprievodcami dejinami budú doktor Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a profesor Roman Holec z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.