MY diskutujeme

Súčasnosť a budúcnosť Európy sa týka nás všetkých. Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život. 

V piatom podcaste tejto série, ktorý zverejňujeme 9. mája, si povieme , čo je Deň Európy a čo je jeho náplňou na Slovensku. Zameriame sa aj na samotnú Európsku úniu, jej vznik, hodnoty a výhody, ktoré plynú z členstva v nej. Vedeli ste napríklad, že aj zrušenie poplatkov za roamingové telefonovanie v zahraničí súvisí v naším členstvom v EÚ? Pozvanie na rozhovor prijala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Súčasnosť a budúcnosť Európy sa týka nás všetkých.

Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

Vo štvrtom podcaste tejto série si priblížime, čo praktické prináša ľuďom Európska únia. Týka sa to rôznych oblastí nášho života a nie je toho málo, či ide o každodenný život, prácu, koníčky, ale aj voľnosť pohybu a vzdelávanie. Na otázky odpovedá Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

V treťom podcaste tejto série sa pozrieme na Európsky rok zručností, ktorý by mal poskytnúť nový impulz pre celoživotné vzdelávanie, posilniť postavenie ľudí a podnikov tak, aby mohli prispievať k zelenej digitálnej transformácii a podporiť inovácie a konkurencieschopnosť. Toto sú aj témy, o ktorých sme hovorili s Ľubicou Gállovou, námestníčkou riaditeľa pre celoživotné vzdelávanie Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život – či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči na Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

V druhom podcaste tejto série, ktorú pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, si predstavíme zastúpenie Európskej únie v slovenských regiónoch – sieť infocentier Europe Direct. Čo je ich úlohou, s čím nám môžu pomôcť, aké otázky im ľudia najčastejšie kladú. Pozvanie na rozhovor prijal Matúš Žac z centra Europe Direct v Prešove.

Súčasnosť a budúcnosť Európy sa týka nás všetkých. Demokracia nie je samozrejmosť, platí to hlavne v dnešnej dobe, kedy čelíme výzvam, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú náš život. Či ide o energetickú krízu, agresiu Ruska voči Ukrajine, nárast vplyvu antisystémových strán, rôzne dezinformácie i vplyv moderných komunikačných technológií na náš život.

V prvom podcaste tejto série sa zameriame na mladých ľudí, ktorí sa pod vplyvom spomínaných faktorov pozerajú do svojej budúcnosti s neistotou, ale aj na možnosti a výhody, ktoré majú mladí v Európskej únii k dispozícii. Pozvanie na rozhovor prijala Silvia Antalová, stážistka v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

Raz vyrobila aj maturitné tablo z medovníkového cesta a fotografie na ňom ozdobila ornamentmi z polevy. No jej špecialitou sú šperkovnice rôznych tvarov, do ktorých ukladá malé medovníčky.  Medovnikárka Alena Bistárová zo Žiliny.

Jej otec mal kedysi mapu, do ktorej značil, kam až putovali medovníky, ktoré Alena Bistárová s mamičkou napiekli a ozdobili. Svoj bod na nej mala väčšina európskych krajín, ale aj metropoly na viacerých iných kontinentoch. Mama dcéru naučila piecť a dcéra mamu medovníky zdobiť. Dnes sa rodinnému remeslu venuje aj so sestrou a neterou. Uprednostňuje tradičné receptúry na cesto a polevu a pri zdobení zase fantáziu. Medovník je podľa nej ako plátno maliara. Ožije až zdobením. A potom môže ľudí tešiť.

- Čo charakterizuje tradičný medovník a aké korenie treba do cesta pridať?

- Aký med je najlepšie používať pri príprave medovníkov?

- Je rozdiel medzi medovníkom na výstavu a na bežný konzum?

- Ako dlho trvá zdobenie medovníkov z kila múky a na čo netreba zabudnúť pri príprave polevy?

- Prečo sa tradičné medovníky nakamarátia s chémiou?

- Medovníky patria predovšetkým k Vianociam, no nie výlučne. Aké iné príležitosti im svedčia?

So známou medovnikárkou Alenou Bistárovou zo Žiliny hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Rezbár Jozef Rakovan patrí k špičke umeleckého rezbárstva. Ako jeden z mála na Slovensku sa venuje vyrezávaniu a dotváraniu samorastov.  Jeho diela pozná celý svet. No on o ňom hovorí s pokorou: „Talent som dostal od Boha, to, čo viem a čomu som sa naučil, chcem svetu vrátiť.“

Rezbárska škola zo Štiavnika má osobitý zvuk. V tejto obci tvorí už štvrtá generácia rezbárov a aj tej súčasnej sa podarilo objaviť niekoľko výrazných rezbárskych talentov. Zásluhu na tom má aj Jozef Rakovan, ktorý svoju dielňu otvára každému, kto sa chce priučiť rezbárskemu remeslu. On sám vie tvoriť v modernom, ale aj realistickom štýle, motivuje ho život, Biblia, história a folklór. Už druhý rok pracuje vo svojej dielni na betleheme, ktorý bude kombináciou plastiky a reliéfu, všetky postavy, zvieratá, veci vytvoril zo samorastov. Bude to unikát.

- Aké drevo je pre rezbára najlepšie a prečo je tvorba zo samorastov taká výnimočná?

- Čím sa začína pre rezbára práca na jeho diele a čím ju môže dotvoriť?

- Každý kus dreva môže inšpirovať. Kedy rezbár začne tvoriť?

- Dobré dielo má dušu. V čom spočíta tá rezbárska?

- Prečo je dôležité zachovať tradičné rezbárske remeslo pre budúce generácie a čo pre to treba urobiť?

So známym umeleckým rezbárom Jozefom Rakovanom zo Štiavnika aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Bača František Fučík sa o odbyt výrobkov z ovčieho mlieka zo svojej farmy báť nemusí. Predajú sa všetky, netreba mu chodiť ani po výstavách či im zvlášť robiť reklamu. Jeho ovce sa pasú na horských lúkach v okolí Fačkova a Čičmian, čo chuť hrudky, bryndze, syra či žinčice poznačí. V dobrom.

Ovčiarstvo na Slovensku kedysi malo svoj zvuk. Má ho aj teraz, najmä čo sa týka vývozu jahňaciny, ale aj výrobkov z ovčieho mlieka, no už nemá takú podporu štátu ako kedysi. Farmári či bačovia na salašoch bojujú s vysokými odvodmi, vstupy do chovov sú čoraz drahšie a klesá aj záujem o chov oviec. Vraj sa bude zázraku rovnať, keď o pár rokov bude v našej krajine aspoň toľko oviec, koľko sa ich chová dnes. Na škodu veci, lebo Slovensko má práve pre toto tradičné odvetvie výborné podmienky.

- Čo dnes farmárom najviac bráni v rozvoji chovu oviec?

- Aké výrobky sa z ovčieho mlieka vyrábajú a prečo má každý chovateľ svoje vlastné receptúry?

- Čo rozhoduje o chuti a kvalite ovčieho syra či bryndze?

- Práca okolo oviec je fyzicky i časovo náročná. Napriek tomu má ovčiarstvo svojich zástancov. Prečo túto prácu napriek tomu robia?

- Čo by bolo treba na Slovensku urobiť, aby sa chov oviec vrátil na také výslnie, aké zažíval pred revolúciou?

So známym chovateľom oviec Františkom Fučíkom aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

Toto si povedal kedysi dávno Peter Hlavatovič, keď videl v Dlhom Poli na Kysuciach pri práci chýrneho drotára Jakuba Šeríka, zaťa ešte chýrnejšieho drotárskeho majstra Jozefa Holaníka. Jeho prácu poznal celý svet.

Slovenské drotárstvo svoj najväčší rozmach zažívalo koncom 19. storočia. Vtedy sa už ako dôsledok vývozu drotárskeho majstrovstva formovali v rôznych mestách Európy, ale aj v zámorí, drotárske dielne, v ktorých sa vyrábali výrobky potrebné v stavebníctve, na železnici či v armáde. No šikovní remeselníci sa vedeli s drôtom aj vyhrať. A okrem bežného odrôtovania hrncov ukázali aj neobyčajný zmysel pre krásu. Vyrábali, misy, vázy, košíky, kazety, rámiky... Vymýšľali očká či háčiky, aby dlhý drôt premenili na vec nevšednej krásy.

- Prečo je kolískou slovenského drotárstva a jeho symbolom Dlhé Pole na Kysuciach?

- Ako vzniklo drôtovanie hrncov, čím si drotári budovali povesť kvalitných remeselníkov?

- Aké techniky drôtovania využívali starí majstri a prečo si ich tak dôsledne strážili?

- Čo všetko sa z drôtu dá vyrobiť?

- Z Kysúc až k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Aký drotársky darček si odviezol do Ríma?

So známym drotárskym majstrom Petrom Hlavatovičom z Kysuckého Nového Mesta aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.

V domácnosti Veroniky Štafenovej žiadne vajíčko nerozbijú – ale vyfúkajú. K domácej panej neodmysliteľne patrí zdobenie kraslíc, takže treba mať poriadnu zásobu materiálu.

Slovensko je známe zdobením kraslíc. Ich autorky patria ku každému festivalu či tradičnej výstave. Zdobenie vajíčok patrilo predovšetkým ženám. Venovali sa mu nielen pred Veľkou nocou, kedy krášlením vajíčok vyzdvihovali symbol nového života, ale vlastne po celý rok. Počas neho vytvorili množstvo techník, farebných či materiálových kombinácií zdobenia. Každý región, mnohokrát i dediny, mali svoje vzory či farby, ktorým zdobiteľky kraslíc dávali prednosť a tie šikovnejšie ich dotvárali i vlastnými nápadmi.

- Ako dlho sa zdobí jedno vajíčko a čo láka ľudí neustále zdokonaľovať tradičné techniky výroby kraslíc?

- Je kraslica výsledkom náhodného výberu farieb, vzorov a techník, alebo ide o presne zachovanú metodiku zdobenia?

- Koľko techník zdobenia kraslíc na Slovensku poznáme?

- Čím sa líšia dnešné možnosti zdobenia vajíčok od tých v minulosti?

- Prečo sa treba aj dnes snažiť o zachovanie tradícií a čistotu tradičnej výroby kraslíc?

So známou zdobiteľkou kraslíc Veronikou Štafenovou aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.