Tretia verejná diskusia ozdravme je za nami. Doteraz najostrejšia debata priniesla dva diametrálne odlišné názory na predkladaný zámer ministerstva zdravotníctva, ktorým sa zásadne mení výber budúcich prevádzkovateľov. Súčasný zámer ministerstva zatiaľ nie je premyslený do detailov a je otázne, či bude minister Šaško schopný tento zámer presadiť.

Hosťami diskusie boli:

Diskusia sa výrazne točila okolo návrhu ministerstva zmeniť spôsob prideľovania bodov záchrannej zdravotnej služby. Matej Bobovník predstavil koncept, ktorý spája prednemocničnú a nemocničnú starostlivosť cez „kotviace body“ – urgentné príjmy nemocníc. Okolo nich sa majú vytvoriť prirodzené spády, definované dátami o dojazdových časoch, počte výjazdov a logistických trasách. V rámci týchto spádov majú podľa ministerského zámeru nemocnice rozhodovať o tom, ako zabezpečia prevádzku záchraniek. Existujú tri alternatívy: prevádzka pod vlastným IČO nemocnice, cez dcérsku spoločnosť alebo formou verejného obstarávania tretej osoby. Mimo týchto spádov má fungovať „štátny univerzálny poskytovateľ“ – Bratislavská a Košická záchranná služba spolu s koordinátorom IZS. Tento model však vyvolal množstvo otázok, najmä pre jeho nejasnosť, riziká fragmentácie a absenciu dát, ktoré by potvrdili jeho funkčnosť.

Vladimír Baláž otvoril tému, ktorá sa v diskusii vracala opakovane – akú úlohu má mať štát v systéme záchrannej služby. Tvrdil, že záchranky sú kritická infraštruktúra a štát musí garantovať ich dostupnosť, najmä v regiónoch, kde podľa neho súkromníci nemajú motiváciu pôsobiť. Navrhol vytvoriť regionálne klastre okolo krajských miest, ktoré by obsluhovali štátne záchranky. Zároveň priznal, že tento problém existuje roky, no riešiť sa začal až teraz. Na druhej strane zazneli argumenty, že súkromní poskytovatelia fungujú 20 rokov, systém je stabilný a štátne riešenia nie sú automaticky efektívnejšie. Diskusia tak odhalila zásadný spor: či je cieľom vertikálna integrácia pod štát, alebo zachovanie pluralitného modelu, ktorý sa doteraz osvedčil.

Jednou z najvýraznejších obáv bolo riziko, že ak budú záchranky pod nemocnicami, peniaze určené na prednemocničnú starostlivosť sa „stratia“ v nemocničných rozpočtoch. Matej Bobovník preto avizoval reguláciu – definovanie nákladových skupín, podielov výdavkov a jednotného MTZ, aby sa zabránilo prelievaniu zdrojov a znižovaniu kvality. Ernest Caban upozornil, že už samotná komunikácia zámeru vyvolala paniku medzi záchranármi, ktorí sa obávajú, že budú „záplatovať“ personálne diery nemocníc. Podľa neho je kľúčové jasne oddeliť financovanie a garantovať, že paušál pre záchranky zostane nedotknutý. Diskusia ukázala, že bez precíznej regulácie by nový model mohol spôsobiť viac škody než úžitku.

Téma zrušeného tendra bola jednou z najcitlivejších. Hoci oficiálne výsledky neboli zverejnené, v médiách sa objavili informácie, že by mohli vypadnúť aj veľkí a dlhoroční poskytovatelia. To vyvolalo pochybnosti o férovosti procesu. Caban zdôraznil, že tender prebiehal podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúcich 20 rokov, a preto nerozumie, prečo sa zrazu spochybňuje jeho legitimita. Zároveň kritizoval, že ministerstvo predstavilo nový model bez odbornej diskusie so záchranármi, čo viedlo k eskalácii napätia. Viacerí hostia sa zhodli, že systém potrebuje zmeny, ale tie musia byť založené na dátach, odbornosti a dialógu – nie na politickej improvizácii.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach: