ozdravme podcast

Tím Petra Pažitného predstavil tretí diel výskumu o udržateľnosti nemocníc: 18 ukazovateľov, ktoré navrhli riaditelia, manažéri a analytici. Prvé dáta zo šiestich nemocníc ukazujú, ako veľmi sa líšia mzdy, produktivita aj dlhy. „Prvýkrát nám takáto forma ukazovateľa skutočne umožňuje porovnať produktivitu nemocníc,“ hovorí Pažitný.

Peter Pažitný je zdravotný ekonóm, pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. S Rudolfom Zajacom pripravoval reformu zdravotníctva z roku 2004. Jeho tím od marca 2026 vydáva sériu štúdií o udržateľnosti slovenských nemocníc.

O čom hovoríme

Kapitoly

00:00 Úvod

00:37 Prečo sa vracia viera v štát

01:40 Technokrati a etatisti

04:41 Kategorizácia nemocníc bez manažmentu pacienta

07:17 Programová vyhláška ako centrálne plánovanie

08:27 Výnimky z optimalizácie siete nemocníc

09:18 Optimalizácia siete poskytovateľov v marci

13:36 Etatisti: odpoveď je štát

17:58 Lekári sú podnikatelia

21:41 Dlhy štátnych nemocníc a ďalšie oddlženie

23:11 Tri diely výskumu udržateľnosti

27:12 Mzdy: deväť z pätnástich

29:11 Neplatené odvody a mäkké rozpočtové obmedzenie

31:30 Šesť pilotných nemocníc a dáta od inštitúcií

34:44 Produktivita: Bystrica verzus UNB

43:31 Ako fungujú štátne inštitúcie pri dátach

44:44 Vyťaženosť CT, magnetickej rezonancie a sál

45:53 Benchmarky podľa kategórií nemocníc

48:58 Chýbajú environmentálne a sociálne ukazovatele

50:39 Dlh UNB: po splatnosti z 220 na osem miliónov

55:27 Operačné sály bez dát

57:43 Čo príde v máji

59:00 Sú slovenské nemocnice udržateľné?

Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) nazval platový automat lekárov cestou do pekla. Exminister Rudolf Zajac pripomína, že za automat hlasovali všetky strany, a navrhuje, čo s ním: „Problém už ani nie je, či je to dobré alebo zlé. Je to zlé. Problém je, čo s tým.“

Rudolf Zajac bol ministrom zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006 vo vláde Mikuláša Dzurindu. Je autorom reformy z roku 2004, ktorej zákony platia dodnes, hoci prešli stovkami noviel. S Petrom Pažitným pripravuje víziu fungovania celého systému.

O čom hovoríme

Kapitoly

00:00 Úvod

00:53 Rozpočet: 550 miliónov a väčšina na platy

01:20 Baláž: platový automat je cesta do pekla

02:49 Nie či je automat zlý, ale čo s ním

04:18 Vyjednávať s odborármi ako s kaprom

04:37 Diferencované mzdy namiesto plošných

05:33 Rok 2011: dohody sú sväté

09:06 Kto hlasoval za ďalšie memorandá

11:37 Ústavný súd a nariadená práca lekárov

14:53 Kolektívne a individuálne zmluvy

15:58 Automat ako taký je neškodný

20:40 Gröhling, Marcinková a Szalay na ministerstve

24:11 Koaličné dohody a unitárny systém

27:16 Stachura: záchranky má prevádzkovať štát

28:52 Predražené nákupy a dve vrecká

31:44 Zoštátnenie je krádež

32:24 Kam sa podelo KDH

36:45 Pažitný a udržateľnosť nemocníc

39:01 Vízia zdravotníctva v máji 2027

44:29 Dve alternatívy pre záchranky

45:39 Ako vyzerali tendre za Zajaca a Rašiho

Štát chce opäť oddlžiť nemocnice, tentoraz za 1,58 miliardy eur. Za mnohé hospitalizácie pritom platíme viac než Česi. Henrieta Tulejová porovnala 115 skupín diagnóz v oboch krajinách. Za implantáciu kardiostimulátora platí slovenská poisťovňa 7 800 eur, česká 3 900. „Z môjho pohľadu je to zlá správa, pretože to znamená, že za tie isté peniaze môžeme ošetriť o polovicu pacientov menej.“

Henrieta Tulejová je ekonómka, spoluzakladateľka a lektorka Advance Healthcare Management Institute. Od roku 2013 robí benchmarking nemocníc a pomáha im riadiť náklady. Bola členkou reformného tímu exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.

Kapitoly

Keď sa na Slovensku hovorí o liekoch, hovorí sa takmer vždy o tých drahých. Generiká a biosimiláry pritom z trhu odchádzajú a niektoré, napríklad z onkologických režimov, potom poisťovne platia na výnimku. Katarína Fedorová v podcaste ozdravme hovorí, že výrobcov odrádza nepružná cenotvorba aj to, že lekárov nič nenúti predpisovať účinnú látku. Pred hlasovaním o novele zákona o úhrade liekov upozorňuje, že nový systém výnimiek rovnosť pacientov neprinesie.

• 🧬 Čím sa biosimilár líši od generika a prečo sú oba rovnocenné s originálom.

Kapitoly

Premiér Robert Fico v Poprade navrhol premeniť nemocnice na právnu formu sui generis. Exminister Rudolf Zajac v podcaste ozdravme hovorí, že s akciovkami, aké presadzoval on, to nemá nič spoločné. Pripomína, ako pred dvadsiatimi rokmi štátna akciovka Veriteľ vykúpila dlhy nemocníc a prečo Mikuláš Dzurinda transformáciu zastavil. Odpovedá aj Marekovi Krajčímu, Vladimírovi Balážovi a KDH, ktoré chce zakázať poplatky u lekárov.

Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a oddlženie zdravotníctva cez spoločnosť Veriteľ. Dnes pracuje v analytickom tíme Petra Pažitného.

O čom hovoríme

00:00 Úvod

Do druhého čítania mieri novela zákona o lieku, jedna z najväčších zmien za ministrovania Kamila Šaška. Týždeň predtým sa na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského skončila konferencia k projektu ASCERTAIN, na ktorom Slovensko ako jediná krajina strednej a východnej Európy pracovalo štyri roky.

Poverený riaditeľ NIHO Tomáš Tesař v epizóde upozorňuje, že sa zmenilo východisko: „už registrácia lieku alebo povolenie lieku, aby vstúpil na trh, neznamená alebo negarantuje, že ten liek bude hradený z verejného zdravotného poistenia“. Štúdia v časopise BMJ posudzovala 216 liekov, ktoré prišli na nemecký trh medzi rokmi 2011 a 2017, a pri 58 percentách sa prínos oproti doterajšej liečbe nepreukázal.

Rozdiel medzi novým a inovatívnym liekom má pritom oporu v zákone. „Podľa legislatívy je definované, že inovatívna liečba je napríklad génová terapia alebo bunková terapia,“ hovorí Tesař, tretiu skupinu tvoria produkty pripravené génovým inžinierstvom. Všetko ostatné je nový liek: „veľakrát sa termín inovatívny liek používa ako marketingový nástroj“.

K novele v parlamente, ktorá necháva vyjednávanie o cenách liekov ministerstvu zdravotníctva, má jasný postoj: „Môj názor je, že zdravotné poisťovne by mali vyjednávať o týchto zmluvách tak, ako to funguje v Českej republike. Malo by to tak fungovať aj na Slovensku.“

Peter Stachura na tlačovej besede KDH žiadal vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu. Jana Bittó Cigániková mu deň nato odpovedá: Union vyhnali politici, a Stachura bol vtedy štátnym tajomníkom. Prečo štátna poisťovňa neustojí tlak farmafiriem a čo by urobila so Všeobecnou po voľbách.

Jana Bittó Cigániková je poslankyňa Národnej rady SR a bývalá predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo. V nadchádzajúcich voľbách kandiduje za Sme rodina a Sulíkovcov. Dlhodobo sa venuje financovaniu zdravotných poisťovní a platbe za poistencov štátu.

O čom hovoríme

🎤 Odpoveď na tlačovku KDH deň po jej konaní

Hashtagy: #ozdravme #zdravotnictvo #Ciganikova #Stachura #Union #Dovera #VsZP #Penta #zdravotnepoistenie #KDH #SmeRodina #Sulikovci

Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž

Poslanec Peter Stachura (KDH) vyhlásil, že reč o štáte ako krížovom vlastníkovi v zdravotníctve je „najväčšia hlúposť“ a štát v konflikte záujmov „jednoducho nemôže byť“. Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac odpovedá: „Najväčšia hlúposť je to, čo rozpráva.“ Štát podľa neho vlastní naraz poisťovňu, nemocnice aj regulátora a rozdiel je v tom, z čoho kto podniká: „Penta používa vlastné zdroje. Agel používa vlastné zdroje. Union používa vlastné zdroje. A štát, ktorý akože nemôže byť v konflikte záujmov, krížový vlastník, používa moje peniaze.“ Úlohu štátu vidí inde: „Štát by nemal podnikať. Štát by mal vytvárať podmienky pre spravodlivé podnikanie a pre čestnú súťaž.“

Prečo to verejnosť nechápe ani po 20 rokoch? „Sľubujeme pečené holuby do huby, to je celé.“

Rok po zrušení záchrankového tendra zvažuje ministerstvo záchranky pod neziskovkami s argumentom, že v zdravotníctve nie je trh. Zajac: „Budú potom lieky dodávať neziskové distribučné firmy? Budúci rok budú rožky dodávať neziskové organizácie? Veď to sú také voloviny, že to je škoda komentovať.“ Od komisie s vyše 20 členmi nečaká nič: „Stopercentne do volieb neurobia už nič dobré. Nič.“

Zbierky na lieky sú podľa neho dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov a drahé lieky pre vzácne diagnózy do kategorizácie nepatria: „Len čo má lekár hlasovať o úhrade lieku a o spoluúčasti, ako keby kapor hlasoval, aké krmivo bude mať v rybníku.“ Bodku dáva pri dlhoch SZU a štátnych nemocníc: „Ako je to možné, že súkromné zdravotníctvo netvorí dlhy? A tento jeho milovaný štátny systém proste veselo tvorí dlhy a všetci sú vysmiati ako lečo.“

Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a komerčný model záchraniek.

O čom hovoríme

• 🏛️ Štát vlastní poisťovňu, nemocnice aj regulátora, a podniká z peňazí daňovníkov, nie z vlastných.

Kapitoly

00:00 Úvod

#ozdravme #zdravotníctvo #RudolfZajac #záchranky #krížovévlastníctvo #zdravotnépoisťovne #lieky #kategorizácia #Stachura

Yoel Har-Even začínal ako bojový zdravotník v prvej línii izraelskej armády a po 28 rokoch z nej odchádzal ako podplukovník a asistent hlavného lekára armády. Potom viedol globálnu divíziu nemocnice Sheba, dnes je spoluzakladateľom a šéfom Health Tech Medical Group. Za sebou má misie v Kosove, Turecku, Nepále aj na Ukrajine, kam po vypuknutí vojny priviezol poľnú nemocnicu: „Ošetrili sme vyše šesťtisíc Ukrajincov." Vojenskú kariéru neopisuje ako obeť: „Bolo to privilégium slúžiť a chrániť."

Menej lekárov, lepšie výsledky

Slovensko má na tisíc obyvateľov 3,8 lekára, Izrael 3,4. Podľa ukazovateľov, ktoré sleduje Svetová zdravotnícka organizácia — dožitie, úmrtnosť rodičiek a novorodencov, zaočkovanosť — je pritom Izrael v prvej päťke sveta, hneď za Singapurom a Švajčiarskom. A robí to za menej peňazí. „Sme medzi siedmimi a 7,8 percenta HDP. Je to trochu málo, mali by sme byť okolo jedenástich," hovorí Har-Even. Ako protipól uvádza Spojené štáty: „Takmer 20 percent. A predpokladá sa, že veľmi skoro prekročia 25." Ich výsledky pritom radí medzi najhoršie z vyspelých krajín.

Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami

Poistné sa v Izraeli vyberá percentom zo mzdy a rozdeľuje medzi štyri organizácie typu HMO. „Sme stále socialistická krajina. Tí, čo pracujú, platia za tých, čo nepracujú," opisuje Har-Even logiku systému, v ktorom je poistený každý občan bez výnimky. Poisťovne sú zároveň poskytovateľmi: „Majú dvojakú úlohu. Sú poisťovňou, ale v mnohých prípadoch aj poskytovateľom starostlivosti." Na otázku o paralele s vertikálnou integráciou Penty upozorňuje na dva rozdiely — izraelské HMO sú neziskové a ceny určuje štát. „Nemôžete povedať, že ja robím výmenu bedrového kĺbu za päťtisíc eur a iná poisťovňa si za ňu účtuje dvadsaťtisíc." Súkromný trh tvoria dve percentá.

„O päť rokov to bude malpractice"

Riešením nedostatku ľudí je podľa neho technológia, no nie ako náhrada lekára. „Nepredpokladáme a neplánujeme, že technológia nahradí lekárov. Niet spôsobu, ako by sa to dalo." Nahradiť sa dajú úkony, nie vzťah k pacientovi: „Ľudia stále potrebujú súcit." Prvá na rade je rádiológia a patológia. „Keď príde na pixel po pixeli, počítač nás vždy porazí. Lebo je to matematika," hovorí Har-Even a dodáva termín: „Ak sa ma pýtate, v najbližších piatich rokoch bude malpractice, aby röntgen, CT alebo magnetickú rezonanciu čítal človek." Patológovia podľa neho nezmiznú, ale presunú sa: „Budú si musieť nájsť inú oblasť, lebo strojové učenie bude rýchlejšie, bezpečnejšie a lacnejšie než oni."

Nemocnica, ktorá počíta s tým, že sestra nepríde

Vybavenie na krízu sa dá kúpiť dopredu. Ľudia nie. „Ak predpokladáte, že personál nemocnice bude v čase vojny fungovať tak ako v bežnom čase, úplne sa mýlite. Zdravotníci sú ľudské bytosti, majú rodiny ako vy a ja." Preto Sheba otvorila priamo v areáli chránenú škôlku a školu, aby sestra na nočnej nemusela nechať deti doma. „Nie je samozrejmé, že prídu všetci," hovorí a pripomína aj to, čo sa nedá naplánovať: útočník najskôr zasiahne mosty a cesty. Zvyknúť si na ohrozenie sa podľa neho dá, ale je to nebezpečné: „Po troch rokoch vidíte čoraz viac ľudí, ktorí na to kašlú a idú ďalej, lebo mne sa to predsa nestane."

Čo príde po rádiológii

Zaniknuté profesie treba niečím nahradiť a Har-Even už vie čím: „Nikto dnes neučí orgánové inžinierstvo. To je predmet, ktorý musíme začať učiť." Druhým je starostlivosť na konci života ako samostatný odbor, širšie chápaný než dnešná paliatívna medicína. Tlak na systém pritom rastie z demografie: v Izraeli sa každý rok šanca na dlhší život predlžuje o štyri mesiace. „Posledný rok života každého človeka sa rovná celému zvyšku jeho života," hovorí o nákladoch. Pri obavách z umelej inteligencie ostáva pokojný: „Nebojte sa zmien, lebo tadiaľ svet ide."

00:00 Kto je Yoel Har-Even

Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia

Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta. Nie je. Namiesto debaty o tom, kde sa dá ušetriť, sa hovorí o tom, koľko treba pridať. Prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk rozoberá spor o 191 miliónov, prechod na stopercentné DRG aj to, prečo by sadzby nemalo určovať ministerstvo zdravotníctva.

Igor Pramuk prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska a poverený jej riadením. Asociácia združuje 77 súkromných, krajských, mestských aj štátnych nemocníc. Pramuk je aj viceprezidentom pre zdravotníctvo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR.

O čom hovoríme

🧾 Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta, výsledky nemocnice nevideli

Kapitoly

00:00 Uhorková sezóna, ktorá nebola

#ozdravme #zdravotníctvo #nemocnice #DRG #financovanie #AsociáciaNemocnícSlovenska #IgorPramuk #podcast