20.11.2025 sa v Kafe Scherz konala druhá verejná diskusia ozdravme, ktorá sa venovala tzv. spravodlivému financovaniu nemocníc. Memorandum medzi LOZ a štátom totiž nebolo jediným, ktoré sme za posledný rok podpísali. Počas končiaceho roku 2025 mala verejnosť možnosť vypočuť si viacero analýz z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, Najvyššieho kontrolného úradu a na kvartálnej báze zverejňuje dáta o platbách od zdravotných poisťovní do nemocníc aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Najaktívnejšie o svojich zisteniach hovorí Ľubomír Andrassy z NKÚ, no samotná analýza a dáta z nej vyplývajúce, majú pramálo spoločné s tým, čo Andrassy vo svojich mediálnych výstupoch prezentuje. Andrassy bol do tejto diskusie pozvaný, no na pozvánku nereflektoval. Pozvánku mali aj zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze, no ani tí sa diskusie nezúčastnili.

Na diskusii o stave slovenského zdravotníctva sa stretli zástupcovia štátu, poisťovní aj nemocníc:

Diskusia sa začala otázkou memoránd medzi štátom, odbormi a nemocnicami. „Rozpočty sú kryté, ale úspory musíme generovať,“ upozornil štátny tajomník Michal Štofko. Podľa neho mzdový automat stabilizuje personál, no je neudržateľný. Riaditelia nemocníc dodali, že systém krátkodobo funguje, ale „o dva-tri roky už nebude možné rozpočtovo udržať tak radikálne skoky.“ Memorandá tak vytvárajú tlak na štátny rozpočet aj nemocnice, ktoré sa zadlžujú.

Paradox slovenského zdravotníctva vystihol Peter Lednický: „za 12 % lepšie platených lekárov robíme o 7 % menej výkonov – to je Kocúrkovo.“ Účastníci porovnali situáciu s Českom, kde neexistuje automatické zvyšovanie miezd, ale lekári sú motivovaní bonusmi. „Na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť,“ dodal Lednický. Tento systém odmeňuje prácu bez ohľadu na produktivitu, čo vedie k poklesu hospitalizácií a efektivity.

Konflikt názorov sa ukázal najmä medzi Petrom Lednickým a Mongim Msollym. Lednický kritizoval platový automat, ktorý podľa neho demotivuje lekárov: „na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť. Manažment nemocníc nemá žiadne nástroje, ako lekárov motivovať k výkonu.“ Msolly však reagoval odlišne a zdôraznil, že automat je už súčasťou pracovných zmlúv: „lekári majú tieto koeficienty priamo v zmluvách. Nemocnica ich musí rešpektovať, inak by sme riskovali odchod personálu.“ Zatiaľ čo Lednický volal po väčšej flexibilite a bonusovom systéme, Msolly upozornil, že realita štátnych nemocníc je viazaná na legislatívne dohody a kolektívne zmluvy.

{{odporucane}}

Súčasný platový mechanizmus je neudržateľný. Celá krajina si uťahuje opasok pod vplyvom daňovej vládnej smršti, platy v zdravotníctve rastú. „Ten mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie,“ varoval Štofko. Riaditelia nemocníc dodali, že „osobné náklady rastú v desiatkach percent, zatiaľ čo produkcia len o pár percent.“ Podľa nich je nutné zaviesť motivačné prvky a zefektívniť hospodárenie. Bez transformácie hrozí, že systém skolabuje pod ťarchou dlhov a neefektivity.

Lekárske odborové združenie sa snaží presadiť väčší vplyv, dokonca aj na menovanie riaditeľov nemocníc. „Nemyslím si, že LOZ má akékoľvek právo definovať, kto bude riaditeľ nemocnice,“ zdôraznil Štofko. Podľa neho majú odbory legitímne právo požadovať plnenie memoránd, ale nie zasahovať do riadenia. Diskutujúci upozornili, že „odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi,“ čo podľa Jozefa Komu z Unionu narúša rovnováhu systému.

Veľká časť debaty sa venovala otázke spravodlivého financovania nemocníc. „Nemocnice dávajú 70 až 90 % príjmov na mzdy,“ pripomenula Beáta Havelková. Podľa nej základná sadzba DRG nezohľadňuje všetky náklady, ktoré nemocnice musia pokryť. Diskutujúci sa zhodli, že systém musí prejsť transformáciou, aby odmeňoval výkon a kvalitu, nie len existenciu pracovného pomeru.

{{suvisiace}}

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

‍

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.

Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.

V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať:

O tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

Cievna mozgová príhoda je stav, pri ktorom dochádza z dôvodu buď nedokrvenia alebo krvácania k poškodeniu mozgového tkaniva, vysvetľuje docentka. Od uvedeného sa následne odvíjajú aj klinické príznaky.

Príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu podľa docentky veľmi líšiť. Môže ísť najtypickejšie o poruchu reči - artikulácie alebo vyjadrovania, pokles ústneho kútika, prípadne môže ísť o ťažkosti s končatinami, ako sú slabosť alebo tŕpnutie.

Docentka Košutzká podotýka, že to, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne.

Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity.

Zmena trendov

Prekonanie cievnej mozgovej príhody môže mať vplyv na fyzický stav pacienta. Jedným z kľúčových prvkov terapie je rehabilitácia. Doc Košutzká podotýka, že rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. „Na našej klinike sa snažíme začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta. Rehabilitácia následne pokračuje na rehabilitačnom oddelení, a potom podľa rozsahu postihnutia pacient pokračuje (s rehabilitáciou) aj v ambulantnej sfére“.

Docentka zároveň spomína na zmeny v trendoch, kedy je potrebné začať s rehabilitáciou pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody. „Keď som pred 15 rokmi začínala pracovať na neurologickej klinike, bola skôr tendencia počkať pár dní s rehabilitáciou. Teraz je trend, a myslím, že je to správny postup, začať s mobilizáciou pacienta bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, prakticky na druhý deň, aby pacient stratil čo najmenej z každodenného fungovania rutinných výkonov.“

Následky cievnej mozgovej príhody

Očakávateľné následky závisia podľa jej slov od postihnutia. Rekonvalescencia závisí aj od biologických daností a aj od fyzickej kondície, teda či mal pacient pohybovú aktivitu pred cievnou mozgovou príhodou. „U mladších pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, je rekonvalescencia relatívne úspešnejšia, samozrejme všetko závisí od veľkosti postihnutia,“ podotýka.

Medzi najčastejšie trvalé následky uvádza problémy s motorikou, čiže hybnosť horných a dolných končatín, s čím súvisí aj chôdza, a spomínané poruchy reči.

Úspešnosť obnovenia funkčnosti organizmu závisí od veľkosti a anatomického umiestnenia cievnej mozgovej príhody. „Niektorí pacienti majú to nešťastie, že majú malú cievnu mozgovú príhodu, ale majú ju lokalizovanú v kritických oblastiach, ktoré majú na starosti hybnosť alebo reč,“ hovorí. Samozrejme, úspešnosť závisí aj od toho, ako pacient chce a vládze rehabilitovať, akú má motiváciu a aké má príležitosti na rehabilitáciu.

Slovenské dáta k dispozícii nemáme, ale doc. Košutzká hovorí, že na základe zahraničných štúdií je známe, že približne 50 až 60% pacientov sa podarí vrátiť do zamestnania po prekonaní cievnej mozgovej príhody.

Liečba botulotoxínom

Okrem rehabilitácie je možné podstúpiť aj inú liečbu. Na Slovensku je k dispozícii liečba botulotoxínom. „Ide o kontrolované lokálne podanie botulotoxínu do svalov, a to vo veľmi nízkych koncentráciách. Cieľom botulotoxínu je, aby sa sval uvoľnil, a aby bola fyzioterapia čo najľahšie realizovateľná,“ vysvetľuje doc. Košutzká. A dodáva, že je to liečivo, ktoré znižuje svalové napätie a pomáha pacientovi, aby mohol dobre a efektívne využívať končatiny.

Táto liečba je podľa jej slov pre každého pacienta po cievnej mozgovej príhode, ktorý má potenciál na zlepšenie funkcie končatiny. Jedno z kritérií je na Slovensku i časové hľadisko, to znamená, že botulotoxínová liečba musí byť indikovaná do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody. Na druhej strane ale docentka podotýka, že „nedá sa povedať, že po dvoch rokoch by to už nemalo zmysel. Máme pacienta, ktorý prišiel po 10 rokoch, začali sme s botulotoxínovou liečbou a mali sme pekný efekt liečby“.

Botulotoxín sa dá aplikovať horných alebo dolných končatín. A podľa doc. Košutzkej dostupnosť špecialistov, ktorí podávajú botulotoxín, naprieč Slovenskom je dobrá. Dodáva však, že okruh špecialistov oprávnených aplikovať botulotoxín by sa mohol rozšíriť. Na Slovensku totiž toto liečivo môžu podávať iba neurológovia (v prípade potreby i urológovia).

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

🧠 aké sú typické príznaky cievnej mozgovej príhody

⚡ čo sa deje s organizmom po prekonaní cievnej mozgovej príhody

🩺 aké funkcie môžu byť porušené

🌱 čo sa zregeneruje časom samé a čomu treba pomôcť

🤝 aká je následná starostlivosť

⏱️ kedy je potrebné začať s rehabilitáciou

📉 aké sú očakávateľné následky a aké sú najčastejšie trvalé následky cievnej mozgovej príhody

🎯 od čoho závisí úspešnosť obnovenia funkčnosti pacienta

🔄 koľko pacientov sa dokáže vrátiť do „normálneho“ života

👩‍⚕️👨‍⚕️ akí špecialisti by mali byť zapojení do uzdravovacieho procesu

💊 akú liečbu pacient podstupuje

💉 o liečbe botulotoxínom

🫂 akú rolu zohrávajú samotní pacienti a ich príbuzní

📲 majú inovácie a telemedicína priestor v terapii

🛡️ prevencia a pri čom by mal človek spozornieť

Michal Bahelka, majiteľ RZP Trenčín, opisuje históriu výberových konaní od roku 2003 a porovnáva ich priebeh. Zdôrazňuje, že legislatíva bola podobná, no prax sa menila – a prevádzkovateľov sanitiek už v minulosti prebiehalo priamo pod ministerstvom zdravotníctva, ale prebiehalo aj pod gesciou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho súčasný tender priniesol neštandardný postup, keď správne konanie viedlo ministerstvo, ale samotný výber realizovalo Operačné stredisko ZZS.

RZP patrí medzi etablovaných a na na trhu najdlhšie pôsobiacich poskytovateľov záchrannej ale aj dopravnej zdravotnej služby. Jej majiteľ Michal Bahelka v najnovšom podcaste prvýkrát verejne vystupuje a vyjadruje sa k celému priebehu, pozadiu ako i tomu - ako by povedal klasik - či sa tender stal.

Ostatný tender bol zvláštny, o výsledkoch rozhodovalo operačné stredisko, ktoré je však priamo či nepriamo podriadené ministerstvu zdravotníctva. Ak existovali chyby v správe komisie, na základe ktorej minister Kamil Šaško tender zrušil, mali na základe týchto chýb podľa Bahelku zastaviť správne konanie.

{{suvisiace}}

Celý tender je navyše paradoxný aj preto, že vyvolal novú vlnu snáh o vytlačenie neštátnych poskytovateľov z trhu a nahradiť ich výhradne štátnymi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby. Tieto nápady sa v éteri objavujú napriek tomu, že dodnes nikto z proponentov tohto riešenia na stôl nepoložil ani jeden argument, ktorý by hovoril o tom, že sú štátne záchranky lepšie ako tie neštátne. Bahelka v podcaste vysvetľuje, prečo tieto tendencie nepovažuje za správne. Zároveň v podcaste kladie rečnícku otázku o tom, či je zoštátnenie záchraniek dostatočné, keďže aj štátne záchranky jazdia na autách, ktoré vyrábajú súkromné firmy a kupujú si materiál či prístroje, ktoré rovnako nevyrába štát, ale predávajú ich súkromné trhy v otvorenej trhovej súťaži.

{{odporucane}}

Mali by byť záchranky štátne, aby mal štát lepšiu kontrolu? Bahelka odmieta tento argument, keďže štát má plnú kontrolu cez operačné stredisko, ktoré rozhoduje o vyslaní posádok.

Podľa neho súkromní poskytovatelia sú len článkom v reťazci, zatiaľ čo štát určuje pravidlá, ceny aj vybavenie. Spor o tender tak otvára zásadnú debatu o transparentnosti, efektivite a budúcnosti záchrannej služby na Slovensku.

Bahelka poukazuje na nedostatok transparentnosti počas ostatného tendra. Keďže sa tendrov zúčastňuje ešte od toho prvého počas ministrovania Rudolfa Zajaca, Bahelka v podcaste pripomenul, ako tendre vyzerali v minulosti. Ešte nie tak dávno totiž uchádzači svoje projekty obhajovali pred komisiou, dnes sa podávajú len žiadosti bez verejnej prezentácie. Dôsledkom sú pochybnosti o celom výberovom procese, keďže projekty poznajú len členovia komisie. Tender tak skôr pripomína súťaž krásy, kedy verejnosť navyše nevidela ani tváre osoby, v tomto prípade víťazného projektu. To podľa Bahelku vytvára priestor na svojvôľu komisie.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil zastavenie správneho konania za nezákonné, čo podporuje aj právna analýza RZP. Bahelka tvrdí, že ministerstvo malo zabezpečiť odstránenie chýb v správe komisie, nie konanie zastaviť.

„Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ hovorí Michal Bahelka o licencii RZP Trenčín. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ vydáva poverenia na pokračovanie prevádzky, no podľa neho je budúcnosť stále nejasná.

Nielen podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku nebol tender zrušený v súlade so zákonom, identický postoj má aj firma RZP, ktorá rovnako disponuje svojou právnou analýzou. Vo vzduchu tak visí možnosť, že firmy, ktoré sa tendra zúčastnili, sa budú domáhať potenciálneho ušlého zisku na súde. Túto možnosť nevylučuje ani Bahelka a v podcaste hovorí, „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“

‍Ako ďalej dodal, „nám nejde o ušlý zisk. Nám ide o to, aby sme prevádzkovali záchrannú službu,“ zdôrazňuje. Dodáva, že si majitelia RZP nikdy nevyplácali dividendy: „Za 22 rokov sme akcionárom nevyplatili ani cent. Všetky prostriedky sme investovali späť do materiálneho zabezpečenia a platov.“

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

04.09.2024 sme uverejnili podcast s výkonnou riaditeľkou SK+MED Katarínou Dankovou. V tom čase Danková upozorňovala na to, že štát naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Pred rokom bol dlh štátnych nemocníc viac ako 120 miliónov €. Prešiel viac ako rok a preto sme v podcaste ozdravme opäť privítali Katarínu Dankovú. Zrejme nikoho neprekvapí, že dlh štátnych nemocníc je stále identický, aby sme však neklesali na duchu je tu aj jedna dobrá správa: dlhy štátnych nemocníc od minulého roka aspoň nestúpli. Je to zapríčinené aj tým, že Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov prešla pod ministerstvo obrany, ktoré ich záväzky do značnej miery uhradilo.

V úvode rozhovoru hovoríme o aktuálnom stave dlhov nemocníc voči dodávateľom združených v SK+MED. „Za tretí kvartál máme pohľadávky vo výške 120 miliónov, z toho 91 miliónov po lehote splatnosti,“ uviedla Katarína Danková. Najväčšími dlžníkmi sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Martin a Košice.

Ministerstvo zdravotníctva už druhý rok po sebe dotuje štátne nemocnice priamo cez programovú vyhlášku, ktorá zdravotným poisťovniam nariaďuje zdravotným poisťovniam zaslať vybraným nemocniciam 191 miliónov €. Časť už odišla v tranžiach do nemocníc. „V júli odišla prvá tranža 25 %, ktorá mala slúžiť aj na úhradu záväzkov voči dodávateľom,“ vysvetľuje Danková. Napriek tomu sa celkový dlh zásadne neznižuje.

Zaujímavým prípadom je nemocnica v Prešove, ktorá sa dostala pod gesciu ministerstva vnútra. „Tam evidujeme výrazný posun, pohľadávky poklesli a nemocnica už nepatrí medzi top dlžníkov,“ dodala Danková. Kým dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV bol ešte v prvom kvartáli roku 2025 2 053 039,22€, tak dlh ku koncu Q3 2025 klesol na 42 510,06€. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV je však naďalej piatym najväčším dlžníkom voči Sociálne poisťovni.

Dodávatelia musia čakať na úhradu faktúr v priemere 183 dní po splatnosti, v Martine dokonca až 436 dní. Na otázku, či pod vplyvom neskorých platieb, hrozí predovšetkým menším a stredným firmám združených v SK+MED bankrot Danková uviedla „určite áno, hrozí krach niektorým členom asociácie“. Navyše, príkaz ministra č. 10 zakazuje postúpenie pohľadávok, čo komplikuje financovanie firiem. Danková odpovedá i na to, prečo dodávatelia podpísali dodatok k zmluvám, ktorý im explicitne zakazuje predávať svoje pohľadávky tretím stranám.

Aj keď sa nové dlhy netvoria tak rýchlo, staré zostávajú. „Ak by sa nám podarilo eliminovať formou oddlženia 91 miliónov po splatnosti, boli by sme relatívne spokojní,“ hovorí Danková. Dodávatelia zároveň apelujú na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 %, čo by pomohlo pacientom aj firmám.

‍V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

‍

 Reforma nemocníc mala zlepšiť cestu pacienta. Podľa Miriam Letovanec sme to zatiaľ nedosiahli a ani to nedosiahneme bez toho, aby bol jasne zadefinovaný nárok pacienta a rovnako jeho cesta v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

„Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc je v tom, že prvá sa snažila merať výsledok,“ hovorí Miriam Letovanec. Stratifikácia chcela nastaviť merateľné ukazovatele výkonu nemocníc, zatiaľ čo optimalizácia dáva ministerstvu zdravotníctva moc určovať profil nemocníc a ich programy. Podľa nej bola pôvodná snaha zastavená politicky, keďže stratifikácia nezískala podporu v parlamente. Optimalizácia sa stala súčasťou plánu obnovy, no jej implementácia je pomalá a komplikovaná. „Za vlády Mareka Krajčího a štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej bol práve Oskar Dvořák jedným z ľudí, ktorí nastavili predpoklady realizácie tejto reformy,“ dodáva Letovanec. Zároveň však upozorňuje, že reforma z dielne Dvořáka nebola dobrá: „Vyhláška mala dvetisíc strán, ale výsledkom boli vzdušné zámky – niektoré programy boli nereálne, iné zadefinované minimálne a niektoré dokonca nesúvisiace.“

Letovanec zdôrazňuje, že optimalizácia siete nemocníc „nie je revolúcia, ktorá sa dá nastaviť administratívne na základe troch rozhodnutí, ale evolúcia“. Podľa nej rezort zdravotníctva nemá jasnú víziu ani stratégiu, čo brzdí reformu. Cieľom bolo nastaviť cestu pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, no „za mňa sa cieľ minul výsledku, pretože dneska v súčasnosti to takto nie je“. Reforma sa podľa nej musí hodnotiť v horizonte minimálne piatich rokov, aby sa ukázali reálne výsledky.

Jednou z pozitívnych strán OSN je podľa Letovanec zber dát: „Dnes máme o sektore z pohľadu nemocníc pomerne dosť veľa dát.“ Problémom je ich interpretácia – metodológia nie je jednotná a vyhlášky sa menia aj dvakrát ročne. To spôsobuje neistotu v kategorizácii nemocníc. Letovanec upozorňuje, že bez jasného nároku pacienta sa reforma míňa účinku: „Kým v tejto krajine nebude jasne pomenované, na čo má pacient nárok, tak týmito krokmi len fixujeme dieru v systéme.“

Naviazanie investícií na reformu považuje Letovanec za zásadnú chybu: „Naviazať investície s plánom obnovy na tak ťažkú reformu bolo nesprávne.“ Podľa nej plán obnovy priniesol len približne 10 % potrebných kapitálových výdavkov, čo je skôr jednorazová injekcia než systémové riešenie. „Problém je ten, že dnes plán obnovy priniesol len desatinu toho, čo sektor reálne potrebuje,“ dodáva. Štát tak stojí pred obrovskou výzvou – dobudovať štyri veľké koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave – pričom bez dlhodobého financovania sa reforma môže zmeniť len na administratívny moloch bez reálneho prínosu pre pacienta.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach

‍

‍

‍

Rudolf Zajac v najnovšom podcaste upozorňuje na nízku efektivitu nemocníc a na paradox v podobe vyššieho množstva lekárov v nemocniciach, no za to majú kratšiu pracovnú dobu a poskytujú menej zdravotnej starostlivosti. 

Rudolf Zajac v podcaste hovorí o záchrannom tendri, ktorý sa stal predmetom sporu medzi generálnym prokurátorom a ministerstvom zdravotníctva. Podľa neho ide o právne pingpongové výmeny, kde sa verejnosť len prizerá, no podstatné detaily chýbajú. Zdôrazňuje, že rozhodnúť musí súd, hoci na Slovensku to môže trvať roky. Tento spor je podľa neho ukážkou, ako sa právne otázky stávajú nekonečným kolotočom bez jasného výsledku.

Zajac kritizuje, že mnohí aktéri zdravotníctva odmietajú verejné diskusie. Podľa neho sa lekárske odbory stali hrobármi systému – počet lekárov síce rastie, no počet výkonov klesá. Tvrdí, že lekári získali vyššie platy, ale pracujú menej, čo vedie k zníženej efektivite nemocníc. Oponenti sa podľa neho vyhýbajú konfrontácii, pretože nemajú relevantné argumenty. Zajac zdôrazňuje, že názory treba obhajovať verejne, nie len prezentovať bez oponentov v médiách.

Veľkú časť rozhovoru venoval aj optimalizácii siete nemocníc. Podľa Zajaca ide o systém, ktorý bol navrhnutý analytikmi bez reálnej skúsenosti s nemocnicami. Jeden z architektov Optimalizácie siete nemocníc sa len pred niekoľkými hodinami stal tieňovým ministrom zdravotníctva.

Pod vplyvom OSN musia špičkové ústavy vykonávať nerentabilné zákroky, aby splnili kritériá, čo ich finančne dusí. Poukazuje na nezmyselnosť viacerých platobných mechanizmov, ktoré komplikujú fungovanie nemocníc. Podľa neho sa tak zdravotníctvo dostáva do stavu, kde sa kombinuje vysoká finančná náročnosť s nízkou efektivitou.

Zajac sa dotkol aj politickej roviny. Kritizuje prázdne programy strán, ktoré sľubujú lepšiu starostlivosť, no neuvádzajú konkrétne kroky. Poukazuje na kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami, kde štátne zaostávajú. Spomenul aj Renátu Blahovú, ktorú označil za osobu bez relevantnej odbornosti, no s výrazným mediálnym vplyvom. Podľa neho slovenské zdravotníctvo trpí nielen finančnými problémami, ale aj nedostatkom odborného vedenia a politickou povrchnosťou.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

⚖️ Spor o záchranný tender a právne pingpongy

🏥 Úpadok slovenského zdravotníctva

👩‍⚕️ Lekári s vyššími platmi, ale menšou výkonnosťou

🎤 Odmietanie verejných diskusií odborníkmi

📊 Optimalizácia siete nemocníc ako nezmyselný projekt

💸 Vysoké náklady verzus nízka efektivita nemocníc

🗳️ Politické programy plné prázdnych sľubov

🏛️ Kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami

👩‍💼 Kritika Renáty Blahovej a jej pôsobenia v úrade

🌍 Posun politiky od pravice/ľavice k progresívnym a konzervatívnym blokom

Medicína napreduje obdivuhodne rýchlym tempom. Sci-fi filmy, ktoré sme len pred niekoľkými rokmi či dekádami videli, sú dnes žitou realitou. Dnes dokážeme diagnostikovať, liečiť či konzultovať na diaľku. Zakladateľ Dr. Digital Ondřej Svoboda v podcaste opisuje svoj príbeh, ako sa dostal k telemedicíne. Stalo sa to vďaka covidu-19 a jeho osobnej skúsenosti, ktorá mala bohužiaľ negatívny koniec.

„Ja som v zdravotníctve viac než 13 rokov a uvedomil som si, že distribúcia prístrojov nestačí,“ hovorí Ondřej Svoboda. Impulzom pre zmenu bola osobná skúsenosť, keď jeho starí rodičia nedostali potrebnú starostlivosť. „To ma prinútilo premýšľať, že nestačí predávať jeden prístroj. Potrebujeme celý ekosystém, ktorý zasiahne seniorov, deti, športovcov aj rodičov.“ Tak vznikla myšlienka telemedicíny ako komplexného riešenia, ktoré dokáže prekonať limity tradičného zdravotníctva.

Aj preto vznikol Dr. Digital. „Lekári nám spočiatku hovorili: mňa to nezaujíma, pacient musí prísť osobne,“ spomína Svoboda. Podľa neho nešlo o neochotu, ale o preťaženie a nedostatok skúseností s novými dátami. „Zistil som, že to nie je o peniazoch, ale o strese. Lekári nevedeli, čo s množstvom údajov, ktoré sme im posielali.“ Preto Doctor Digital začal filtrovať informácie a lekárom poskytovať len jasné odporúčania. „Zrazu to začalo fungovať a spolupráca sa zlepšila.“

Doctor Digital nie je len technologická platforma, ale aj plnohodnotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. „Uvedomili sme si, že nestačí pacientom len merať vitálne funkcie či zhromažďovať dáta. Potrebovali sme byť schopní vystaviť recept, žiadanku alebo „neschopenku“ – jednoducho dotiahnuť starostlivosť do konca,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. Práve preto sa projekt transformoval na virtuálnu polikliniku, kde lekári rôznych odborov spolupracujú a pacient dostáva komplexnú starostlivosť pod jednou digitálnou strechou. Tento krok umožnil prepojiť technológie s reálnou medicínou a priniesť pacientom riešenia, ktoré sú praktické a okamžite využiteľné.

„Dnes máme prístup k štvrť miliónu ľudí a využiteľnosť našich služieb je nad 10 %, čo je viac než priemer,“ hovorí Svoboda. Spolupráca s poisťovňami umožnila škálovať projekt a priniesť telemedicínu širokej verejnosti.

Firma pôsobí v Česku, na Slovensku a postupne vstupuje aj na ďalšie európske trhy. „Naším kľúčovým partnerom sú komerčné poisťovne, ktoré majú prirodzený záujem na prevencii a efektívnej starostlivosti. Vďaka nim vieme osloviť desaťtisíce klientov a zabezpečiť škálovateľnosť našich služieb,“ dodáva Svoboda.

Doctor Digital už expanduje aj na Slovensko. „Našou ambíciou je, aby mali pacienti rovnaký prístup k virtuálnej starostlivosti ako v Česku. Postupne rozširujeme odbornosti a chceme, aby služba bola dostupná pre rodiny, seniorov aj zamestnancov firiem,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Kamil Šaško je vo funkcii už rok a niekoľko dní a súčasná vládna garnitúra nás smelo ťahá na východ. V inak príčetných médiách počúvame volania po vyvlastnení, zoštátnení či zákaze zisku. V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sa (ne)pravidelne venujeme aktuálnym témam v zdravotníctve, ktoré ovplyvňujú aj celospoločenské dianie.

Štátny rozpočet na rok 2026 je známy. Do zdravotníctva síce pôjde viac peňazí, no z nárastu sa môžu tešiť najmä zdravotníci – predovšetkým lekári pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Vo financovaní zdravotníctva opäť nastáva zmena, a nie práve k lepšiemu. Štát už nebude za každého svojho poistenca platiť mesačne stanovenú sumu. Do sektora pošle len určitý balík peňazí, ktorý cez programové vyhlášky rozdelí zdravotným poisťovniam – určí, komu majú koľko zaplatiť. Týmto krokom cielene oslabuje ich rolu v systéme.

V podcaste Rudolf Zajac zároveň porovnáva české a slovenské zdravotníctvo z čias pred rozpadom spoločnej republiky. Kým Česko budovalo excelentnosť – a stále ju má, Slovensko sa sústredilo na základnú nemocničnú infraštruktúru.

V lete 2025 sa údajne tender na záchranky neuskutočnil, nový nebol vyhlásený a poskytovatelia jazdia v rozpore so zákonom. V princípe to však nikoho neprekvapuje ani veľmi neštve. Opozíciu určite nie – najväčšiu kauzu v zdravotníctve za posledné dva roky nechala vychladnúť a vyšumieť dostratena.

Poslanec SaS Tomáš Szalay v podcaste Zdravíme hovorí o stagnácii zdravotníctva, nejasnom riešení poplatkov, kolabujúcom očkovaní a rozpočte, ktorý je rekordný, no bez jasnej vízie.

Nezriedka sa v zdravotníctve javí, že najbližší potenciálny koaličný partner pre stranu SaS, minimálne v zdravotníctve je niekto iní, ako tí, ktorí stoja na protestoch po boku SaS. Tomáš Szalay aj Janka Bittó Cigániková občas hlasujú pri zdravotníckych zákonov s vládnou koalíciou.

Optika, ktorou na zdravotníctvo nazerá SaS je diametrálne odlišná ako tá, ktorou na zdravotníctvo nazerá Progresívne Slovensko, KDH ale aj Demokrati a OĽaNO. S tým SaS vládnuť odmieta, no pred nedávnom z povolebnej spolupráce vylúčili aj SMER. SaS má teda zjavne problém s bazálnymi počtami, keďže na vládu potrebujú 76 poslancov, ktorých nemajú ani omylom.

Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády

Súčasná vládna garnitúra je pri kormidle už o niečo viac ako dva roky. Do ministerského kresla pôvodne zasadla Zuzana Dolinková, no tá vo funkcii skončila po menej ako roku. Nahradil ju Kamil Šaško, ktorý musel hneď od prvých dní vo funkcii čeliť obrovskému tlaku Lekárskeho odborového združenia na čele so zrejme najúspešnejším a najvplybnejším odborobvým predákom Petrom Visolajským.

Petra Visolajského sme pred niekoľkými dňami verejne pozvali do diskusie pred divákmi, keďže nás mimoriadne zaujíma jeho recept na lepšie financovnie zdravotníctva. S napätím očakávame, že prezident LOZ naberie odvahu a príde do verejnej diskusie, kde však nebude bez oponentov.

Szalay v podcaste hovorí „nikam moc sme sa neposunuli dopredu ani dozadu. Prešľapujeme,“. Podľa neho sa vláda síce odvoláva na výstavbu nemocníc, no ani to nie je zásluha rezortu zdravotníctva, ale skôr ministerstva obrany, ktoré túto tému posunulo dopredu. Zdravotníctvo sa podľa neho stalo oblasťou, kde sa namiesto riešení hromadia odklady a prázdne sľuby. Aj keď strana Hlas pred voľbami tvrdila, že má plán a víziu, realita podľa Szalaya ukazuje, že za deklaráciami sa skrýva „obrovská prázdnota“.

Poplatky v ambulanciách

„Jedna štvrtina ambulantných návštev na Slovensku končí nejakým poplatkom,“ upozorňuje Szalay. Tento fenomén sa netýka len veľkých miest, ale všetkých regiónov. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho namiesto riešenia pripravuje ďalšiu analýzu, hoci problémy sú známe už roky. „Jediné férové riešenie je priznať, že poplatky existujú a dať im pravidlá,“ dodáva. Obáva sa však, že politická odvaha chýba, pretože akákoľvek legalizácia by vyvolala silnú kritickú reakciu a populisti by ju využili proti vláde.

Očkovanie a jeho manažment

Szalay kritizuje aj prístup k očkovaniu. „Treba spáliť plameňom do tla NCS, lebo je to úplne nanič,“ hovorí o systéme objednávania. Podľa jeho výpočtov až milión obyvateľov Slovenska žije ďalej ako 60 kilometrov od najbližšieho očkovacieho miesta, čo výrazne znižuje dostupnosť. Ako príklad uvádza Novú Sedlicu, kde je najbližšie očkovanie vzdialené 137 kilometrov. Tvrdí, že štát nemá záujem proces zlepšiť a že poskytovatelia sú často stratoví, keďže poisťovne platia za očkovanie len 2,40 eura, čo nepokrýva ani základné náklady.

Rozpočet a vízia do budúcnosti

„Rozpočet je rekordný, ale to môžeme povedať každý rok,“ konštatuje Szalay. Podľa neho je prirodzené, že s infláciou a valorizáciou rastie aj objem peňazí, no skutočným problémom je absencia vízie. Ministerstvo podľa neho len „hasí požiare“ a reaguje na najhlasnejšie problémy, pričom chýba dlhodobý investičný plán. „Nevidím žiaden zásadnejší rozvojový zámer, nechávajú zdravotníctvo bežať samospádom,“ dodáva. Aj keď rozpočet mohol byť horší, Szalay zdôrazňuje, že bez jasnej stratégie zostane len číslom bez reálneho dopadu na pacientov.

V podcaste hovoríme aj, no nielen o týchto témach:

🏥 Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády

💶 Poplatky v ambulanciách a ich regulácia

📊 Audit poplatkov a úloha ombudsmana Dobrovodského

💉 Očkovanie, problémy s dostupnosťou a objednávkovým systémom

🔥 Kritika NCS a manažmentu očkovania

⚖️ Trestné oznámenie na splnomocnenca Kollára

📈 Rekordný rozpočet pre zdravotníctvo, ale bez vízie

🧓 Potreba investícií do dlhodobej a následnej starostlivosti

MUDr. Jana Bendová prevzala 20. septembra 2025 v Lisabone od Svetovej organizácie rodinných lekárov prestížne ocenenie Five Star Doctor Award. Znamená to, že je lekárka najvyššej kvality.

Ako sa uvádza v tlačovej správe SSVPL „Zaužívaný názor, že najlepší lekári sú za hranicami Slovenska, dostal vážnu trhlinu. V oblasti všeobecného lekárstva dokonca prestal platiť úplne. Ak by ste hľadali najlepšiu všeobecnú lekárku v Európe, mali by ste sa vybrať do ambulancie  MUDr. Jany Bendovej vo Veľkom Bieli.

Výnimočné ocenenie Five Star Doctor Award udeľuje Svetová organizácia rodinných lekárov (WONCA) za excelentnosť v zdravotnej starostlivosti. V roku 2025 ho získalo len sedem všeobecných lekárov z celého sveta. Sú z Južnej Afriky, Taivanu, Iránu, Maďarska, Spojených štátov amerických, Sri Lanky a patrí k nim aj MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA  zo Slovenska.

„Pani doktorka Bendová je excelentná lekárka po odbornej aj ľudskej stránke, v ambulancii aj mimo nej“, vysvetľuje MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a dodáva: „Je empatická a dokáže zrozumiteľne vysvetliť zložité súvislosti zdravia, životného štýlu i nastavenia spoločnosti v komplexnej starostlivosti o ľudí. Robí tak konzistentne, mnoho rokov a na všetkých úrovniach. V lokálnej komunite, medzi kolegami, študentmi, odborníkmi, či v inštitúciách na národnej aj medzinárodnej úrovni. Ako skvelá tímová hráčka v našej odbornej spoločnosti i výnimočná osobnosť rozvíja všeobecné lekárstvo a zlepšuje systém zdravotnej starostlivosti. Aj týmto mimoriadnym úspechom Jana Bendová zviditeľnila Slovensko a slovenských všeobecných lekárov v najlepšom možnom svetle. Môže byť našou inšpiráciou a signálom akým smerom sa má uberať celé slovenské zdravotníctvo.“

Pri príležitosti tohto ocenenia sme sa opäťovne stretli a nahrali s Janou Bendovou nový podcast.

Čo sa deje, keď lekár povie, že lieči srdcom? MUDr. Jana Bendová otvorene hovorí o tom, prečo pacienti nielen na Slovensku „môžu všetko a nemusia nič“, ako vyzerá realita v ambulanciách a prečo je prevencia silnejšia než tisíc receptov. ‍

Podľa Jany Bendovej je prevencia kľúčom k zdravšiemu Slovensku. V jej ambulancii absolvuje preventívnu prehliadku až 70 % pacientov, čo je nadštandardné číslo. Sama zdôrazňuje, že prevencia šetrí nielen zdravie, ale aj financie zdravotného systému.

Na Slovensku podľa nej stále platí, že pacienti nemajú žiadnu povinnosť dodržiavať liečebný režim. Môžu prísť s banálnymi problémami, zanedbať prevenciu či ignorovať odporúčania, a pritom im nehrozí žiadna sankcia. K dispozícií majú totiž rozprestrené švédske all you can eat stoly a pacienti „jedia" zdravotnú starostlviosť čo im hrdlo ráči.

Bendová upozorňuje, že nestačí apelovať na „pevnú vôľu“. Mnohí pacienti síce vedia, čo majú robiť, no nedokážu to udržať bez podpory. Preto by v tímoch všeobecných lekárov mali byť aj psychológovia, výživoví poradcovia či fyzioterapeuti.

Ak sa má zdravotníctvo posunúť, pacient musí niesť väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie. To však neznamená trestať, ale vytvárať podmienky, ktoré podporia zdravý životný štýl a motivujú ľudí k prevencii. Bendová verí, že práve tu je budúcnosť všeobecného lekárstva.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach

‍