Apolón, žiarivý boh svetla, umenia a rozumu. Alebo krutý tyran, ktorý trestá každú nedokonalosť? V tejto epizóde odhaľujú Marcela Andoková, Erika Brodňanská a Tomáš Hamar dve tváre najkomplexnejšieho a azda najkontroverznejšieho z olympských bohov. Zamýšľajú sa, prečo boh liečenia zosielal smrtiaci mor, ako sa jeho láska k harmónii zmenila na brutálnu pomstu v mýte o Marsyovi, a prečo jeho dar proroctva priniesol Kassandre len utrpenie.

Pridajte sa k nám a spoznajte Apolóna nielen ako symbol civilizácie, ale aj ako desivé varovanie pred pýchou a tyraniou dokonalosti.

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa striedajú štyri ročné obdobia? Otázky spojené s ročným cyklom a s prírodnými zákonitosťami vzniku a zániku riešili vo svojich mýtoch už starí Gréci. Možno práve preto si vytvorili príbeh o vznešenej bohyni Demetre, ktorá dala svetu poriadok, naučila ľudí obrábať pôdu a osievať ju. Kým žila na svete so svojou mladučkou dcérou Koré či Persefonou, vládla na zemi večná jar. To sa však zmenilo vo chvíli, keď sa jej dcéry zmocnil boh Hádes a uniesol ju do svojej podsvetnej ríše. Vtedy na zemi nastala zima.  

Príbeh Demetry a jej dcéry však ponúka omnoho viac. Je tiež reflexiou o tom, ako fungujú medziľudské vzťahy, a zvlášť vzťahy medzi dospievajúcou dcérou a jej starnúcou matkou. Marcela Andoková sa nad týmito otázkami zamýšľaspolu so svojimi hosťami Erikou Brodňanskou, Zlaticou Zacharovou a Tomášom Hamarom.

Symbol hada ovinutého okolo palice môžeme vidieť všade okolo nás – na sanitkách, v lekárňach či na plášťoch lekárov. Kto však bol Asklépios, ukrývajúci sa za týmto znakom? V tejto epizóde odhalíme dramatický mýtus o jeho zrode z popola, jeho výchove u kentaura Cheiróna, ako aj o jeho osudovom prečine – vzkriesení mŕtveho. Pozrieme sa na to, ako v starom Grécku pacienti v Asklépiových svätyniach hľadali uzdravenie v snoch, i na to, prečo je jeho odkaz dodnes živý v Hippokratovej prísahe aj v samotnej filozofii modernej medicíny.

O božskom lekárovi Asklépiovi a chrámovej medicíne sa Marcela Andoková rozpráva so svojimi kolegami a vysokoškolskými pedagógmi, Františkom Šimonom a Tomášom Hamarom.

Krásny a do seba zahľadený mladík Narcis odmieta všetky nápadníčky či nápadníkov, a tak šíri okolo seba namiesto lásky a prijatia zatrpknutosť, ba dokonca až sebazničujúce zúfalstvo. Jeho príbeh koluje v grécko-rímskej antike v rôznych podobách, pričom každá kultúra a doba si z neho vyberá to, čo je pre ňu dôležité, mýtus analyzuje a reinterpretuje.

Čo z tohto príbehu ostáva aktuálnym až do dnešných čias? O Narcisovi a narcizme sa Marcela Andoková v tejto epizóde rozpráva so svojimi kolegami a vysokoškolskými pedagógmi Zlaticou Zacharovou a Tomášom Hamarom.

Fascinujú vás pavúky? Či práve naopak, trpíte arachnofóbiou? Zaujíma vás, kto bola Arachné a prečo sa krásna mladá žena a nadaná tkáčka zmenila na pavúčie monštrum s ôsmimi nohami? Ak áno, je táto epizóda určená práve pre vás.

Marcela Andoková vás spolu s Erikou Brodňanskou a Zlaticou Zacharovou prevedie mytologickým príbehom, ktorý hovorí o ženskej kreativite a tvorivosti, ale aj o dôsledkoch nebezpečnej povýšenosti. Príbeh zrkadlí ľudskú túžbu nebyť prehliadaný a vyniknúť, no zároveň varuje pred pýchou, ktorá predchádza pád.

Ženské monštrum s hadmi namiesto vlasov a zároveň tragická obeť nespravodlivého osudu. Príbeh Medúzy je jedným z najkomplexnejších mýtov antického sveta, ktorého aktuálnosť môžeme sledovať v najrôznejších umeleckých prevedeniach aj dnes.

Alžbeta Petrová vám spolu s Marcelou Andokovou a Tomášom Hamarom prerozprávajú mýtus o Medúze, ktorý je príbehom premeny krásnej dievčiny na bytosť so smrtiacim pohľadom. Hrdina Perseus, ktorý ju porazil pomocou lesklého štítu, z nej urobil zrejme najmocnejšiu zbraň antických mýtov. Jej desivá tvár je nezameniteľná a slúži ako ochranný symbol zdobiaci štíty a chrámy, ktorý odvráti zlo a odstraší nepriateľov.

Jej odkaz však siaha ďaleko za hranice antiky, inšpiruje osobnosti počnúc Caravaggiom až po Versaceho. V modernej dobe sa dokonca stáva symbolom feministického hnevu a sily pre tých, ktorí sami zakúsili sexuálne násilie.

Na káve s Prometeom je populárno-náučný podcast o gréckej mytológii, antických príbehoch a ich prepojení so súčasným svetom.

Venuje sa mýtom nie ako zabudnutým rozprávkam, ale ako živému kultúrnemu dedičstvu, ktoré dodnes ovplyvňuje naše myslenie, jazyk, umenie či dokonca aj identitu.

Tento podcast vzniká pod vedením vysokoškolskej pedagogičky Marcely Andokovej, ktorá spolu s kolegami z akademického prostredia Erikou Brodňanskou, Zlaticou Zacharovou, Tomášom Hamarom a ďalšími hosťami z oblasti klasických jazykov, histórie, filozofie, umenia či psychológie, prináša hlbšie pohľady na príbehy, ktoré po stáročia formovali európsku civilizáciu.

Každá epizóda sa venuje jednému antickému mýtu, ktorý je prerozprávaný v jeho historickom, spoločenskom a kultúrnom kontexte, približuje jeho literárne zdroje a zároveň ponúka jeho reflexiu v súčasnom umení, psychológii či popkultúre.

Projekt je financovaný národnou agentúrou KEGA č. 032UK-4/2025 a zastrešujú ho vysokoškolskí pedagógovia z Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Na príprave a realizácii jednotlivých epizód sa podieľajú Helena Ľos Ivoríková, Barbora Machajdíková, Marián Trnka, Terézia Hrabovská a Antónia Humeníková.

Ak ťa tento podkast zaujal, prihlás sa na odber na Spotify a ostaň s nami. Jednotlivé epizódy vychádzajú raz za mesiac.