V gréckom panteóne by sme len ťažko hľadali fascinujúcejšiu, dynamickejšiu a všestrannejšiu postavu, než je Hermes, v rímskom svete stotožňovaný s Merkúrom. Syn najvyššieho boha Dia a nymfy Maie sa nenarodil do honosných siení Olympu, ale v temnej jaskyni na vrchu Kylléné v Arkádii. Už od prvých minút svojho života však dokazoval, že nie je obyčajným dieťaťom. Hermes je bohom hraníc a ich prekračovania – stráži cestovateľov, sprevádza duše do podsvetia, vládne obchodu, no zároveň je patrónom zlodejov, rečníkov, diplomatov a všetkých, ktorí sa živia dôvtipom.

Rozprávaním o tomto pozoruhodnom gréckom bohu, ktorému nechýbali humor či prefíkanosť, vás v tejto epizóde sprevádzajú Marcela Andoková a jej hostia Erika Brodňanská a Tomáš Hamar.

Poznáte titana Prometea? Priniesol smrteľníkom oheň a spolu s ním im daroval poznanie, vedu, umenia a remeslá. Dal im tiež schopnosť učiť sa a pamätať si naučené. On sa z lásky k ľuďom vzoprel najvyššiemu bohu a trpel pripútaný ku skale Kaukazu. Mal však rovnako šikovných súrodencov? Spájalo ho niečos potopou sveta? Poznal Pandoru?

Započúvajte sa do dnešnej epizódy a spoznajte spolu s Marcelou Andokovou, Erikou Brodňanskou a Tomášom Hamarom nielen odpovede na tieto otázky, ale i samotný svet. Svet, v ktorom nebolo žien ani kultúry, no Prometeus doň vniesol svetlo poznania.

Predstav si svet, hranice ktorého sa končia na okraji mora, svet, v ktorom nebo drží na svojich pleciach mocný titán a meno Atlas neoznačuje len knihu ležiacu na poličke. Prečo sa však jeho meno objavuje na mapách antických cestovateľov či renesančných kartografov práve v severnej Afrike?

V tejto epizóde sa spolu s Marcelou Andokovou, Miroslavom Bradovkom a Tomášom Hamarom vydáme do čias antického Grécka a Ríma medzi mýty a hory, medzi filozofov, moreplavcov či geografov. Vstúpime do sveta, kde sa rodili prvé mapy a s nimi aj prvé atlasy. Lebo nie je Atlas ako atlas, a nie každá mapa ukazuje nutne len smer...

Syn boha Apollóna a Múzy Kalliopé. Najstarší a najväčší hudobník a pevec s magickou schopnosťou dotknúť sa hudbou srdca. Svojím spevom a hrou na lýre okúzľoval každého, kto sa k nemu priblížil, krotil divú zver, dojímal skaly, utišoval vášne, a pokúsil sa premôcť  zákony smrti. Miloval a bol milovaný. Spája sa so vznikom lyrickej poézie, ale aj s orfizmom. Príbeh jeho nešťastnej lásky znovu a znovu podnecuje k tvorbe hudobných skladateľov, maliarov i filmových tvorcov. Jeho meno je Orfeus.   

V dnešnej epizóde vás Marcela Andoková, Erika Brodňanská a Frederik Pacala pozývajú vykročiť na cestu, na ktorej sa prelína hudba s láskou, stratou a večným hľadaním. Pozývajú vás poznať jeden z najinšpiratívnejších príbehov európskej kultúry – mýtus o Orfeovi a Eurydike.

Čo ak príbehy o antických Amazonkách nie sú len súčasťou mýtov, ale predstavujú ozvenu skutočných bojovníčok zo skýtskych stepí? Boli to výnimočné ženy, ktoré jazdili na koňoch, strieľali z lukov a vstupovali do sveta, v ktorom dominovali silní muži. Keď sa ocitli zoči-voči v boji s hrdinami ako Herakles či Achilles, nešlo len o súboj, ale o stret dvoch odlišných svetov plných obdivu, rešpektu aj strachu. Boli Amazonky pre vtedajšiu civilizovanú spoločnosť hrozbou alebo skôr fascinujúcou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo?

V tejto epizóde odhalíme ich tajomstvá, legendy aj možné historické korene, ktoré dodnes roznecujú našu predstavivosť a priťahujú pozornosť nielen umeleckýchtvorcov, ale aj hlbinných psychológov. Rozprávaním vás budú sprevádzať Marcela Andoková, Alexandra Rychtarčíková, Zlatica Zacharová a Tomáš Hamar.

Kto z nás si vie predstaviť život bez hudby, tanca či príbehov, ktoré vytvárajú dejiny? Ako by asi vyzeral svet bez deviatich sestier Múz, dcér najvyššieho boha Dia a bohyne pamäti Mnémosyné? Práve Múzy sa stali symbolom kreativity a božskej inšpirácie. Ony vdychovali božskú iskru do myslí básnikov, hudobníkov, filozofov či vedcov. Bez nich by Homér možno nikdy nevytvoril svoje eposy, Dante by sa neodvážil vstúpiť do raja a my by sme dnes nepoznali slová ako hudbači múzeum.

V tejto epizóde sa spolu s Marcelou Andokovou, Erikou Brodňanskou a Tomášom Hamarom vydáme na horu Helikón, kde sa Múzy dotkli pastiera Hésioda, a spolu s ním sa pokúsime odhaliť, odkiaľ prichádza tá sila, ktorá mení ticho na nesmrteľné príbehy.

Delfy, pupok vtedajšieho známeho sveta, boli spolu so svojou slávnou veštiarňou mestom, kam si po stáročia chodili po radu jednoduchí ľudia i mocní vladári. Bolo to miesto, kde sa stretávala politika s náboženstvom, viera s mocou a mýtus s históriou. Spočívalo tajomstvo neomylnosti delfských veštieb na pleciach boha Apolóna a veštkyne Pýthie, alebo tkvelo v niečom úplne inom? Ako do týchto veštieb zapadal slávny Apolónov výrok „Poznaj sám seba“?

Aj na tieto otázky budú v epizóde spoločne hľadať odpoveď Marcela Andoková, Erika Brodňanská, Zlatica Zacharová a Tomáš Hamar.

Apolón, žiarivý boh svetla, umenia a rozumu. Alebo krutý tyran, ktorý trestá každú nedokonalosť? V tejto epizóde odhaľujú Marcela Andoková, Erika Brodňanská a Tomáš Hamar dve tváre najkomplexnejšieho a azda najkontroverznejšieho z olympských bohov. Zamýšľajú sa, prečo boh liečenia zosielal smrtiaci mor, ako sa jeho láska k harmónii zmenila na brutálnu pomstu v mýte o Marsyovi, a prečo jeho dar proroctva priniesol Kassandre len utrpenie.

Pridajte sa k nám a spoznajte Apolóna nielen ako symbol civilizácie, ale aj ako desivé varovanie pred pýchou a tyraniou dokonalosti.

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa striedajú štyri ročné obdobia? Otázky spojené s ročným cyklom a s prírodnými zákonitosťami vzniku a zániku riešili vo svojich mýtoch už starí Gréci. Možno práve preto si vytvorili príbeh o vznešenej bohyni Demetre, ktorá dala svetu poriadok, naučila ľudí obrábať pôdu a osievať ju. Kým žila na svete so svojou mladučkou dcérou Koré či Persefonou, vládla na zemi večná jar. To sa však zmenilo vo chvíli, keď sa jej dcéry zmocnil boh Hádes a uniesol ju do svojej podsvetnej ríše. Vtedy na zemi nastala zima.  

Príbeh Demetry a jej dcéry však ponúka omnoho viac. Je tiež reflexiou o tom, ako fungujú medziľudské vzťahy, a zvlášť vzťahy medzi dospievajúcou dcérou a jej starnúcou matkou. Marcela Andoková sa nad týmito otázkami zamýšľaspolu so svojimi hosťami Erikou Brodňanskou, Zlaticou Zacharovou a Tomášom Hamarom.

Symbol hada ovinutého okolo palice môžeme vidieť všade okolo nás – na sanitkách, v lekárňach či na plášťoch lekárov. Kto však bol Asklépios, ukrývajúci sa za týmto znakom? V tejto epizóde odhalíme dramatický mýtus o jeho zrode z popola, jeho výchove u kentaura Cheiróna, ako aj o jeho osudovom prečine – vzkriesení mŕtveho. Pozrieme sa na to, ako v starom Grécku pacienti v Asklépiových svätyniach hľadali uzdravenie v snoch, i na to, prečo je jeho odkaz dodnes živý v Hippokratovej prísahe aj v samotnej filozofii modernej medicíny.

O božskom lekárovi Asklépiovi a chrámovej medicíne sa Marcela Andoková rozpráva so svojimi kolegami a vysokoškolskými pedagógmi, Františkom Šimonom a Tomášom Hamarom.