Eslovaquia hoy, Magazín sobre Eslovaquia

Básne ako zátišia

Básne v dvanástich zbierkach Štefana Strážaya očisťujú a zostrujú ľudské zmysly. Strážay váži každé jedno slovo a zároveň je veľmi presný. Už výber jeho slov je veľmi precízny - niektoré pojmy tvoria akési základné kamene jeho poézie (napr. čerešňová kôstka, marhuľová kôstka, jabloň, váza, stôl, stoličky). Vo svojej podstate to nie je subjektívny tvorca a aj keď píše o sebe, píše o človeku ako takom. V prvej zbierke Veciam na stole (1966) hovorí o pocitoch mladého človeka, o láske a o predmetoch, ktoré ho obklopujú. Počiatočný vzťah k skutočnosti je vybudovaný na vnímaní sveta ľudskými zmyslami. Strážay postupne nadobúda nové životné skúsenosti a sféra jeho záujmu sa presúva k sociálnym témam, k človeku ako ľudskej bytosti, etickým vzťahom človeka k skutočnosti. Po dopísaní poslednej zbierky Interiér (1992) dospel k presvedčeniu, že ako tvorca povedal všetko, čo mal, chcel a mohol. A svojmu presvedčeniu aj ostal verný.

„Svet preňho nie je predmetom, ktorého by sa chcel zmocniť. Je preňho oblasťou, v ktorej chce žiť. Chce byť, chce jestvovať.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret ukážok: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

Pripravila Miroslava Gavurová v spolupráci s Jánom Gavurom.

Konkrétny človek v konkrétnej chvíli

Wisława Szymborska bola poľská poetka, esejistka, literárna kritička, prekladateľka a fejtonistka. Z vonkajšieho pohľadu akoby nič nenasvedčovalo tomu, že v Szymborskej rastie poetka, ktorá dostane jedného dňa Nobelovu cenu za literatúru (1996). Väčšmi sa venovala prekladom a literárnej kritike, navyše, k svojim básňam bola viac ako kritická. Sama raz povedala, že nad svojou poéziou a nad tým aká je to poézia sa nechce príliš trápiť. Tá poézia je rozhodne svieža, paradoxná, a zároveň hlboko pravdivá. Z jej poslednej zbierky Dvojbodka sa v roku 2005 v Poľsku predalo 40 000 kusov za dva mesiace.

„Szymborska je autorka intelektuálne vyspelá, v oblasti formy rafinovaná, starostlivá o vážne ľudské problémy.“

Vlastimil Kovalčík

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Vlastimil Kovalčík

Interpretka: Lucia Vráblicová

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Táňa Horváthová

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

Metafora v zlej pravde

Ján Šimonovič sa formoval popri Trnavskej skupine na konci 50.rokov. Spomedzi všetkých básnikov legendárneho zoskupenia zostáva tým najmenej objaveným a najviac prehliadaným. Jeho prvým biľagom bol vstup do literatúry. Na rozdiel od Stacha, Mihalkoviča a Feldeka debutoval pomerne neskoro – v roku 1964 zbierkou Pyramída. Časový odstup bol neraz interpretovaný tak, že Šimonovič nepriniesol nič nové a len rozvíjal skupinovú poetiku. Na prahu normalizácie sa tento vzdelaný básnik, kritik a prekladateľ priklonil k dobovej poplatnosti. Akoby ho opustil záujem o vnútorný rozpoltený svet, viac sa sústredil na spoločenskú reflexiu a témy mesta, dediny, rodiny a mieru v tesnej spätosti s komunistickou ideológiou. Po roku 1989 sa dovtedy spoločensky uznávaný a oceňovaný básnik dostal na vedľajšiu koľaj.

„Krása bola preňho najprv vystihnutím atmosféry, neskôr súznením básne so spoločenskou funkciou. V závere života sa deštruovala na nihilizmus.“

Radoslav Matejov

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Radoslav Matejov

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s profesorom Petrom Darovcom.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s profesorkou Máriou Kusou.

Pripravila Miroslava Gavurová.

Výstava Magický svet Juraja Jakubiska a kniha Smetisko v knižnom klube. Moderuje Jana Pataráková

V spore so slovami

Slovenská postmoderná poézia vygenerovala desiatky ľudí, ktorí píšu básne a vydávajú zbierky. Ale len niekoľko bytostných a zároveň umelecky suverénnych tvorcov, ktorých básne sa naozaj čítajú. Ivan Štrpka je jedným z nich.

Rovnako magický, tak ako samotné básne, bol už jeho vstup do literatúry. Do redakcie Mladej Tvorby prišiel z obce Pata poštou zborník s básničkami napísanými školáckym písmom - jeho autorovi už nebolo čo radiť, hneď prvé verše sa dali uverejniť.

Celou jeho tvorbou prestupuje veľmi jasný pocit vzdoru. Ten vzdor sa samozrejme mení, vyvíja a prehlbuje. Vždy je cudný, akoby skrytý. Štrpka raz v úvodzovkách „bojuje“ proti strate detstva, proti spoločenským konvenciám, proti zbytočnému táraniu, proti prázdnote fráz, inokedy, tiež veľmi cudne, proti smrti ako takej.

„Ivan Štrpka je intelektuálny typ básnika - on má svoje texty naozaj veľmi dobre premyslené.“

Veronika Rácová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: Mgr. Veronika Rácová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Dušan Kozák