Na tému

Trenčín je v roku 2026 Európskym hlavným mestom kultúry. Veľká časť jeho aktivít sa zameriava na verejný priestor. Aké umelecké intervencie a diela môžu návštevníci v Trenčíne objaviť? Ako vplýva takýto veľký projekt na dlhodobú premenu mesta a jeho verejných priestorov? A akým spôsobom dokáže umenie formovať a meniť prostredie, v ktorom žijeme?

s Omarom Mirzom. Koniec roka prirodzene zvádza k bilancovaniu, a inak tomu nebude ani v poslednom vysielaní diskusnej relácie Na tému, do ktorého si Omar Mirza pozval tri dámy rozhľadené v kultúre: Máriu Beňačkovú Riškovú, Zuzanu Novotovú Godálovú a Simonu Prokopec Fochlerovú. Spolu sa budú snažiť pozrieť optimisticky na súčasný marazmus v kultúre, no nevyhnú sa ani kritickej rekapitulácii najväčších lapsusov a káuz.

Ako vyzerá súčasná umelecká kritika na Slovensku? Kto a ako ju píše a kto a prečo ju číta? Ako môže kritika posilniť kultivovanú diskusiu, ktorej úpadok v súčasnej spoločnosti zažívame?

V diskusnej relácii Na tému o umeleckej kritike najmä v súvislosti s vizuálnym umením a filmom diskutovali s Omarom Mirzom filmová vedkyňa Jana Dudková, teoretik umenia Daniel Grúň a historik umenia Peter Megyeši.

Záznam z festivalovej diskusie v rámci Bratislava dizajn week 2025.

Čo motivuje umelcov a kurátorov organizovať výstavy v rozpadnutých domoch, starých garážach, vo vlakoch či v nákladných priestoroch dodávok? Žijeme dnes v časoch, keď slobodné umenie stráca zázemie v galériách a nachádza ho na nezvyklých miestach?

V diskusnej relácii Na tému o umení, ktoré nemá domov v tradičných inštitucionalizovaných priestoroch hovorili s Omarom Mirzom výtvarníčka Ivana Šáteková, kurátor a kritik umenia Juraj Čarný a výtvarník Hugo Raýman.

Na základe čoho sa rozhodujete, akú divadelnú hru si pozriete? Riadite sa názormi odborníkov alebo emotívne podfarbenými komentármi na sociálnych sieťach? Aká je dnes úloha divadelnej kritiky? Dokáže písanie sprostredkovať osobný zážitok z predstavenia? V diskusnej relácii Na tému diskutovali o tom ako písať a informovať o dianí v divadle s Omarom Mirzom operná kritička a historička Michaela Mojžišová, novinárka a divadelná kritička Soňa Jánošová, teatrológ a dramaturg Marek Godovič a divadelný influencer Max Sobek.

Vplyv Orientu na našu kultúru. Osmani na územie Uhorska okrem vojenskej expanzie nepriniesli iba kávu, tulipány alebo papuče. Z Orientu sme prevzali niektoré motívy a ornamenty, ktoré dnes mylne považujeme za tradičné či folklórne. Je naša kultúra iba slovenská a žiadna iná? Ako je možné, že sa moslimskými modlitebnými kobercami zdobili kostoly? Prečo sa turecké kaftany prešívali na šľachtické odevy či dokonca na liturgické rúcha kňazov? V diskusnej relácii Na tému s Omarom Mirzom o kultúrnom transfere medzi Osmanskou ríšou a Uhorskom v súvislosti s textilom a odievaním diskutovali etnologička Eva Hasalová a historička umenia Jana Švantnerová

Ako písať o architektúre? Sme obklopení architektúrou. V budovách bývame a pracujeme, s architektúrou žijeme. My formujeme ju a ona nás. Rôzne stavby hodnotíme, oceňujeme, kritizujeme a reflektujeme. Akými spôsobmi môžeme o architektúre písať? Ako ju vieme popularizovať? Dokážeme vôbec slovami sprostredkovať zážitok z nej? V diskusnej relácii Na tému o tom, ako písať o architektúre, s Omarom Mirzom hovorili kurátorka a publicistka Zuzana Pastirčák Duchová, novinár Patrik Garaj, historik architektúry Peter Szalay a architekt Martin Zaiček

Betón je údajne po vode druhou najpoužívanejšou látkou na svete. Vďaka svojim vlastnostiam je základným stavebným materiálom – je pevný, trvácny ale aj drsný a nekompromisný. Jeho výroba má navyše výrazný negatívny dopad na životné prostredie. Ako bol betón v minulosti využívaný v rámci umeleckých realizácií v architektúre a v sochárskej tvorbe vo verejnom priestore? Aké možnosti, ale aj prípadné obmedzenia, ponúka súčasným dizajnérom? A je to vôbec materiál vhodný pre umenie?

Keď spoločnosť OpenAI v novembri 2022 zverejnila svojho četbota ChatGPT, spôsobilo to celosvetový ošiaľ. Generatívnu umelú inteligenciu si odvtedy na tvorbu textov, obrázkov alebo hudby vyskúšali už milióny ľudí. Ako je to s veľkými jazykovými modelmi z pohľadu kreativity? Kto je v tomto prípade autorom? Urobí z nás všetkých umelá inteligencia umelcov? Budeme môcť niekedy povedať, že stroj skutočne tvorí umenie na základe vlastného „rozhodnutia“ a nie len reprodukuje to, čo sa naučil z existujúcich diel?