Na Ukrajine su tisícky ľudi, ktorí v dôsledu vojny stratii končatiny. Krajina aj na túto tragédiu vojny už od začiatku hľadala riešenie - a vznikli viaceré centrá. Medzi nimi aj Superhumans. V centre sa využívajú moderné protézy zo zahraničia, ktoré majú ľudia dostupné zadarmo. Stanislava Harkotová sa bola do centra pozrieť a v podcaste opisuje, ako mladí Ukrajinci ukazujú, že napriek tomu, že v dôsledku vojny prišli o končatiny, ich život sa nekončí.

Novinárka Stanislava Harkotová opisuje, že v Ukrajine je momentálne okolo 40-tisíc ľudí, ktorí stratili končatiny. „Nie sú to len vojaci, ale aj civilisti. Vieme, že pri rôznych útokoch ľudia prichádzajú o končatiny z radu bežných ľudí - či už žijú v prifrontových miestách, alebo ked pri nich niečo vybuchlo," hovorí.

V reakcii na potreby vojakov, ale aj bežných ľudí tak na Ukrajine vznikli viaceré centrá. Jedno z nich, to najmodernejšie, využíva moderné protézy zo zahraničia. Pomôcť tam dokážu 50 až 70 ľuďom mesačne. Reportérka Harkotová tam stravíla nejaký čas a rozprávala sa s veteránmi, ale aj lekármi.

„V spoločnosti je dopyt po tom vysvetľovať a ukazovať, že život sa pre mladých mužov nekončí. Hovorila som s jedným mladým mužom, ktorý po operácii nabral váhu, no pracuje na tom, aby sa dostal do formy. Čím väčšia váha, tým väčší nápor je to protézy. Čo som mala možnosť vidiet, tak ľudia sa snažia pohnúť ďalej," opisuje.

Viac si môžete vypočuť v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

Americká pomoc postupne prichádza na Ukrajinu, no otázne je čo pripravujú Rusi. O tom čo sa deje momentálne v Charkovskej oblasti, čo Rusi pripravujú a a ako je na tom dnes ukrajinská obrana?

Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.

„Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.

Moderuje Denisa Hopková.

Ukrajinu trápi nedostatok munície. Európska únia nedokázala naplniť svoj záväzok dodať krajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Pomôcť sa im rozhodla česká vláda - vznikla koalícia krajín, ktorej cieľomc je zaobstarať vyše milióna kusov munície za stovky miliónov eur z tretích krajín. To je aj témou podcastu Nahlas z Ukraїny.

Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako vznikala česká inciatíva.

„Česi si robili prieskum trhu ešte pred ruskou inváziou v roku 2022. Na celom príbehu, ktorý bližšie opísal český Respekt, je zaujímavé to, že chrobáka do hlavy im nasadil propagandistický článok RIA Novosti. Rusi vtedy používali naratív, že Česi chcú vyzbrojovať ukrajinských nacistov. Ministerskí úradnicí sa na tom mohli akurát tak pousmiať, no inšpirovalo ich to k tomu, aby si spravili prehľad o tom, kto má k dispozícii aké zásoby."

Takto nejako sa začal veľký európsky príbeh, keďže k českej iniciatíve sa po tom, čo o munícii pre Ukrajiny prvýkrát verejne hovoril prezident Petr Pavel, začali pridávať rôzne krajiny. „Pobaltie, Škandinávia, Nemci, Poliaci. Slovensko tam chýba," dodáva novinárka.

Napriek tomu, že slovenská vláda sa do iniacítvy nezapojila, urobili tak viaceré občianske iniciatívy. V zbierke Munícia pre Ukrajinu Slováci, ktorí chceli prispieť, už vyzbierali viac ako milión tristotisíc eur. „Tento krok evidujú aj niektorí známi ukrajinskí analytici. Že je tu iniciatíva, kde vlastne vidieť rozmer toho, že Ficova vláda je na jednej strane, občiansky sektor na druhej," približuje Stanislava Harkotová.

Podľa novinárky ide pre Ukrajinu, ktorá priznáva nedostatok munície, o významnú pomoc pred očakávanou ruskou letnou ofenzívou.

Moderuje Denisa Hopková.

Aj ukrajinci si všímajú naše prezidentské voľby. Ako približuje novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve, v ukrajinských médách sa rozoberá, kto je Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Porovnávajú ích, všímajú si ich príbeh, ale aj aký vzťah majú k Ukrajine.

„Hlavné titulky písali, že prvé kolo volieb prinieslo senzáciu. Predsalen väčším favoritom bol Peter Pellegrini. Ukrajinské médiá to čítajú ako takú prvú Ficovu porážku. Ale venuju sa tomu len okrajovo."

Pozornosť ukrajinských médií získal aj Štefan Harabin. „Z pohľadu Ukrajiny je jasný spojenec Putina," približuje Stanislava Harkotová.

Témou podcastu je aj prítomnosť vojakov na Ukrajine. Ako to vlastne vnímajú samotní Ukrajinci?

Moderuje Denisa Hopková.

Čo robiť, keď je nepriateľ na prahu hlavného mesta? Otázka, ktorú si pred dvomi rokmi položili mnohí Kyjevčania a Kyjevčanky - a to v čase, keď sa Rusi premávali kyjevskými oblasťami. Odpoveď na túto otázku napokon našli.

Chodia do práce, starajú sa o deti, žijú svoje životy, no učia sa žiť s realitou vojny. Presnejšie, ako realitu vojny zvládnúť. Reč je o ukrajinských „valkýrach“ – nimi sa Ukrajinky stanú, keď prejdú kurzom sebaobrany, ktoré im ponúka jedno z kyjevských občianskych združení.

Ženy sa každý týždeň stretnú na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase a cvičia – ako pracovať so zbraňou, ako sa pohybovať v ostreľovanom meste, či ako sa evakuovať.

Reportérka Stanislava Harkotová sa bola na takéto cvičenie pozrieť a v podcaste Nahlas z Ukraїny približuje, ako to prebiehalo.

„Hovoria, že chcú byť lepšie pripravené a nechcú zažívať paniku ako vo februári 2022. To je ich základná motivácia. Jedna žena mi dokonca povedala, že odkedy trénuje, tak sa stala pokojnejšou a lepšie znáša sirény. Kurz ti dodá sebavedomie, že vieš čo máš robiť v ohrozujúcej situácii,“ približuje v podcaste.

Cvičenie prebieha vonku v prírode, medzi opustenými budovami. „Začiatočníci sa učia ako správne držať zbraň, na čo si dať pozor, ako hádzať špeciálnym cvičným granátom,“ dopĺňa Stanislava Harkotová. Kurz má niekoľko úrovní, a keď ich ženy splnia, stanú sa „valkýrami“, ktoré okrem iného pomáhajú zraneným ukrajinským vojakom.

Podcast z Nahlas z Ukraїny moderuje Denisa Hopková.

Tento týždeň ubehnú budú dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Po dvoch rokoch sledujeme únavu z vojny, nielen medzi ukrajinskými vojakmi, ale aj spojencami. Čo bude kľúčové v treťom roku vojny? Čo očakávať od Moskvy? Odpovedá novinárka žijúca v Kyjeve Stanislava Harkotová.

Tretí rok vojny začína dobytím Avdijivky. A spomína sa začiatok ruskej lokálnej ofenzívy. „Určite to nepridá na nálade v ukrajinskom tyle a armáde. Sledovali sme pomerne drastickú situáciu okolo sťahovania ukrajinských vojsk z Avdijivky," približuje v podcaste novinárka. Dopĺňa tiež, že Ukrajinci tak stratili možnosť kontrolovať ruské vojská, ktoré sú v okolí Donecka.

V podcaste tiež približuje, čo bude v tomto roku vojny kľúčové. „Kľúčové bude, či budú spojenci podporovať Ukrajinu, pretože teraz vidíme debaty o balíčku pomoci v Spojených štátoch. Tiež bude kľúčové do akej miery bude Ukrajina schopná mobilizovať vnútorné sily," vysvetľuje Stanislava Harkotová.

Akú taktiku zvolí Kremeľ? Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prieskum z decembra ukázal, že odvolanie veliteľa ukrajisnkých ozbrojených síl Valerija Zalužneho by negatívne vnímalo 72 percent ľudí. Napriek tomu dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačuje, že sa reálne uvažuje o výmene Zalužneho. Dôvody však nevysvetlil.

Ako to vníma ukrajinská spoločnosť a kto by mohol prípadne generála nahradiť? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. „Odísť by nemal len Zalužnyj, ale aj spolupracovníci z generálneho štábu," približuje.

Úrad prezidenta bude musieť nájsť adekvátnu náhradu. To bude podľa novinárky veľkou výzvou. „Bude veľkou výzvou nájsť veliteľa, ktorého bude akceptovať ukrajinská spoločnosť a zároveň bude schopný pribrzdiť turbulentné nálady," hovorí novinárka s tým, že Zalužnyj je podľa prieskumov na Ukrajine najpopulárnejší.

Podľa kuloárných informácii Zalužnyj odmietol ponuku, že sám odstúpi a necháva to na Zelenskeho.

Nie je nebezpečné v čase vojny meniť šéfa ozbrojených síl, ktorý má za sebou vojenské úspechy? Viac v podcaste.

Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Robert Fico navštívil Užhorod, kde sa stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Deň pred stretnutím premiér spochybňoval, že je v Kyjeve vojna a ľudia tam podľa neho žijú normálny život. Cez víkend označil Ukrajinu za štát ovládaný Spojenými štátmi a naznačil tiež, že sa bude musieť vzdať časti svojho územia v prospech Ruska.

Po stretnutí s ukrajinským predsedom vlády premiér Fico poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzala stretnutie, môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.

Zaroven Ukrajine sľúbil humanitárnu pomoc aj podporu vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Ako zarerzonovala Ficova cesta a ako budú najnovšie vyzerať vzťahy oboch krajín? Téma pre Stanislavu Harkotovú.

„Ukrajinci videli, že ku nim prichádza so škandalóznymi výrokmi, ale zároveň na konci dňa sa podpísal pod to, čo je z pohľadu Ukrajiny bazálne, napríklad pomoc EÚ," opisuje.

Novinárka tiež hovorí o tom, ako návštevu opisovali ukrajinské média a analytici. Podľa nich sa tu ukázala Ficova dvojtvárnosť. Hovorili aj o tom, že je to pasca populistu: Robert Fico sa dostal do pasce, keď kopíruje Viktora Orbána, ale nespráva sa ako on.

„Európska pravda písala o tom, že Ficovi počas rokovania Ukrajinci ukázala fotografie a videá, vrátane toho posledného útoku. Viem si predstaviť, že Ukrajinci využili príležitosť naznačiť mu, že to vyhlásenie nebolo štátne. A po tom Denis Šmyhaľ reagoval, že Fico rozumie tomu, čo sa odohráva."

Stanislava Harkotová tiež v podcaste približuje, ako reagovali Kyjevčania na vyjadrenia premiéra, že v Kyjeve je normálny život a nie vojna. „Na sociálnych sieťach som zachytila, že Kyjevčania pozývali Fica, aby prišiel do Kyjeva na dlhšie."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Den pred silvestrom Ozbrojené sily Ukrajiny hovorili o najväčšom raketovom útoku od začiatku ruskej invázie.. Ľudia zahynuli v Kyjeve, Dnipre, Záporoží, Odese, Charkove aj Ľvove. Reportérka Stanislava Harkotová na vlastnej koži zažila aké to je, keď rakety padajú veľmi blízko - vedľa vás.

Väčší raketový útok sa očakával, opisuje Stanislava Harkotová. Tentokrát však raketa padla v mestskej časti, v ktorej žije. „Priznám sa, že som po prvýkrát počula ruskú raketu tak zblízka. Trochu sme „spanikárlili. Vedeli sme, že bežíme do úkrytu, ale mali sme pocit, že máme veľmi málo času," približuje v podcaste svoje dva najnáročnejšie dni na Ukrajine.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ako vyzerajú Vianoce na Ukrajine v čase vojny? Novinárka Stanislava Harkotová približuje, ľudia snažia sláviť sviatky ako pred inváziou, v myšlienkach sú s ľuďmi, ktorí to potrebujú. Napríklad myslia na vojakov, ktorí strávia sviatky na fronte.

Časť Ukrajincov bude tráviť Vianoce v čase ako my, to doposiaľ nebolo zvyklosťou.

Témou podcastu je aj jedlo - a to konkrétne boršč, o ktoré sa sporili s Rusmi. Keď vypukla vojna na Ukrajine tak Ukrajinci zabojovali za národné jedlo v UNESCO. „Vďaka snahe Ukrajincov sa tam borčš dostal ako chránené dedičstvo Ukrajiny. V zmysle, že ruská kultúra sa snaží pohltiť prvy okolitých kultúr," približuje Stanislava Harkotová.

Viac v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.