Narativo podcasts

Za posledný rok prišlo na Slovensko vyše sto tisíc Ukrajincov a Ukrajiniek. No aj pred rokom 2022 tu boli medzi nami príslušníci ukrajinskej minority. Koľko ich je, aká je ich história a prečo je slovíčko „A“ medzi rusínskou a ukrajinskou minoritou také dôležité?

A ako to vyzerá s ruskou menšinou na Slovensku, ako sa stavia k ruskej vojne na Ukrajine?

V epizóde 5 sa pozrieme na to, ako vojna dokáže zahýbať priateľstvom medzi Ukrajinkou a Ruskou a v uliciach Bratislavy budeme hľadať odkazy z minulosti.

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore

Tušili ste, aké nebezpečné je písmeno „G“ a že nie je jedno, či konce slov vyslovíte tvrdo alebo mäkko? A vedeli ste, že predložky „na“ a „v“ síce znamenajú to isté, ale hovoria čosi úplne iné?

V epizóde 4 sa vyberieme do sveta ukrajinských umelcov, študentov, pedagógov, ale aj predavačov, vedkýň a úradníkov, pretože všetci používajú jazyk. Aký, alebo aké jazyky?

Ako sa Ukrajina dostala do svojej zvláštnej dvojjazyčnosti, ako vyzerá v každodennom živote a prečo dnes umelci odhadzujú svoje „kokošníky“?

Nečakané príbehy, história aj trojjazyčná pozvánka na kávu!

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore

Počuli ste už o kozákoch? Okrem fúzatého muža v červených mrkváčoch, čo sa vám pri nich zobrazí? A viete, prečo protestovali Ukrajinci počas oranžovej revolúcie a o čo išlo pri protestoch na tzv. euro-majdane?

Ako dlho si myslíte, že trvá zložiť Automat Kalašnikova? A ako by ste hovorili s deťmi o vojne vy?

Epizóda 3. je pre všetkých, ktorí si potrebujú upratať v Ukrajinských dejinách, pre všetkých, ktorí o Tymošenkovej vedia len to, že má pekný účes a pre tých z nás, ktorým sa pletú Janukovyč a Juščenko. Je živá, miestami vtipná, ale aj mrazivá. Lebo taká je história, ale aj súčasnosť Ukrajiny.

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore

Boršč poznáte, ale skúsili ste už borščovú zmrzlinu? A vedeli ste, že na ukrajinské Vianoce musíte mať nielen pripravený kopec jedla, ale mať aj natrénované otužilectvo? Načo? V 2. epizóde podcastu Noví Susedia sa pozrieme na tradície, sviatky, jedlo a rozprávky našich nových susedov. Nebudeme sa pýtať len „čo a ako oslavujú“, ale pôjdeme hlbšie a budeme pátrať po tom, prečo boli veľkonočné vajíčka v Ukrajine zakázané, prečo nosia dnes mladí hipsteri výšivku, prečo si deti nevedia spomenúť na ukrajinské rozprávky a ako správne spievať ukrajinskú „pisňu“. 

Poznáte obraz, na ktorom sa muži s dlhými fúzami a dýkami okolo pása hecujú kto vymyslí brutálnejšiu nadávku? Čo prezrádza o Ukrajine a jej ľuďoch? V 1.epizóde podcastu Noví Susedia budeme zisťovať čo vlastne vieme o Ukrajine, čo sú len stereotypy a aká je moderná Ukrajina naozaj. Spýtame sa aj to prečo majú Ukrajinci radi SUV-éčka, či sú diplomatickí, alebo skôr priami a či sme my príkladnými susedmi našich nových susedov z Ukrajiny.

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore

Podcastová mini-séria Noví Susedia rozoberá príbehy, fakty a zaujímavosti, veľké aj malé témy, ktoré nám môžu pomôcť lepšie porozumieť a vzájomne sa prepojiť s našimi novými susedmi z Ukrajiny.

V podcaste sa pýtame prečo tak málo na Slovensku vieme o Ukrajine a jej ľuďoch, rozoberáme ich históriu, folklór, tradície, ale aj šport, jazyk, start-up scénu, umelecké diela či Eurovíziu.

Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. Jeho autorkou je Katarína Urban Richterová

V puberte si uvedomil, že verí v Boha. Študoval Bibliu a náboženské texty, ale k duchovnému naplneniu mu stále niečo chýbalo. Vďaka historickej literatúre začal spoznávať islam. Jeho štúdiu a spoznávaniu sa venoval dlhých dvanásť rokov, po ktorých sa vyslovením šahády stal právoplatným moslimom a svoju vieru začal praktizovať.

Viera mu dáva spokojnosť, istotu a slobodu v živote. Stretol sa aj s predsudkami, ale nemyslí si, že to jeho život zásadne zmenilo. O svojej viere nemá problém verejne diskutovať a je aktívnym členom moslimskej komunity na Slovensku, kde sa zapája do rôznych aktivít.

O tom, čo je preňho pri praktizovaní viery náročné a ako mu viera zasahuje do profesionálneho života sa s Katarínou Urban Richterovou zhováral politológ a vysokoškolský pedagóg PhDr. Jozef Lenč, PhD.

So slovenským vodičským preukazom sa cíti ako úplný človek. Napriek tomu pri šoférovaní hidžáb veľmi nenosí. Medzi Slovákmi má množstvo dobrých priateľov a známych. Stretla sa aj s nepríjemnými situáciami, ale nerobí si z toho ťažkú hlavu, uvedomuje si, že všade na svete sú ľudia dobrí aj zlí. Rada sa prechádza po Sade Janka Kráľa a túži po výlete v Tatrách.

Z rozprávania Barbory sa dozviete, prečo vymieňa čiapku za hidžáb a k akým hodnotám vedie svoje dve deti. Informácie o fungovaní tradičných moslimských rodín a postavení žien v islame dopĺňa PHDr. Eva Al Absiová z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.

Fascinuje ho vesmír a technológie, má rád anime a zároveň pracuje ako manažér Islamskej nadácie na Slovensku. Vypočujte si príbeh Maroša Žofčína, nielen o hľadaní viery a seba samého, ale aj lásky na celý život.

Doslova ,,láska cez internet” ho zaviedla až do Indonézie, kde spoznal svoju súčasnú manželku Zakiah Batarfie. Dnes tvoria rodinu na Slovensku a vychovávajú spolu dve deti. Viac o tom, ako vysvetľujú deťom odlišnosti, kto u nich umýva okná a ako trávia Vianoce, si môžete vypočuť v rozhovore so Zakiah a Marošom.

Narodila sa v Košiciach, no vyrastala v Jemene. Počúva Billy Barman, sleduje seriál How I Met Your Mother, nechutí jej slovenská ryža a v hidžábe cíti väčší rešpekt a slobodu. V živote mladej talentovanej Salmy sa miešajú jemenské aj slovenské korene.

Vypočujte si, aké je pre Salmu žiť samostatne od osemnástich rokov, prečo je podľa nej viera medzi bohom a ženou, ako rozumie slobode a zodpovednosti a aké rozdiely a podobnosti vníma medzi kultúrou na Slovensku a v Jemene.

Postavenie ženy v arabských krajinách, čo znamená šatka v islame a čo hovorí Korán o ženách či rodine a aké vplyvy na ich postavenie majú kultúrne identity vysvetlí PhDr. Eva Al Absiová z katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.