Nezameriavajme sa na jeden lokálny problém, keď postupne sa odvíjajúca niť vecí, ktoré v meste a svete nefungujú nenachádza konca, a my skleslí dekadenciou napĺňajúcou naše všedno môžeme použiť všeobjímajúcu frázu: "Celé zle!" Von, na svetlo sveta s krčmovými rečami, spravme krčmu z celého sveta!

Začína to väčšinou nevinnou otázkou, či nemáte päť minút času. O dve hodiny odchádzate s nepríjemným pocitom, že ste práve cudziemu človeku dali tretinu svojej výplaty za darčekové balenie pravého alpského snehu. Spolu s adresou bydliska, na ktorú vám odteraz za symbolický poplatok bude sneh chodiť pravidelne - a roztopený. Kto sú títo ľudia, čo chcú a prečo to robia?

Škandál! Prežite to na vlastnej koži! Hodina hrôzy v rádiu! Od životodarného ticha vás budú deliť iba minúty! Módna polícia musela opäť zasahovať! Nemilosrdné hodnotenie outfitov spojené s exkluzívnou spoveďou mafiánskeho veterána! Tvár poliata kyselinou! Chceli mu zabrániť vypovedať! Nezáleží na tom, čo je pravda! Dôležité je ako a z čoho ju vyrobiť! Občan Kane nám závidí!

Teta na úrade nemá problém vám pred nosom zatresnúť rozhodným gestom dvere do sveta sociálnych a iných možností, a to 5 minút pred záverečnou (aspoň podľa vašich nehomogenizovaných hodiniek). Popritom sa v jej sklenom pohľade zračí vidina teplého obeda a temným hlasom spoza dverí naposledy vyštekne diabolské úslovie: "Príďte počas stránkových hodín!" Ako sa vyvarovať tikom v očiach a následnému nervovému zrúteniu po takomto zážitku? Odpoveď zrejme neexistuje, ale vo štvrtok sa aspoň môžete pridať k našej skupinovej terapii.

Slovenčina je jazyk mocný a veľký. Od Hollého po Horova a Filana ňou kliali i lásku srdca vyznávali. Ale čo to? Čože naše uši počujú to? Nie čechizmy, rusizmy, amerikanizmy, či iné izmy, lež záškodnícki chriašteli z našich vlastných radov útočia, až to na zobák nejde.

Macko Uško vám už na dobrú noc nezaspieva. Dávno preč je už tá doba, keď malinovky boli iba žlté a červené. Keď telefónne zoznamy neslúžili iba Jozefovi Barbaričovi ako cvičebná pomôcka. A rovnako dávno sú preč aj dni kalibračného obrazca familiárne zvaného monoskop. Ale ruku na srdce, chceme ich naozaj nechať zapadať prachom dejín? *** Pozornejším z vás akiste neuniklo, že relácii chýba obligátny úvod a pozdravenie. Radi by sme sa touto cestou vyhovorili na v tom čase prebiehajúci konkurz v rádiu, ktorý nám znemožnil svedomito si pripraviť úvod relácie a spustiť včas jej nahrávanie. Už zostáva snáď len dovysvetliť, že Johna Williamsa sme si hrali ako pripomienku jeho životného jubilea, nakoľko 8. februára 2012 oslávil 80 rokov. A okrem toho máme radi jeho hudbu :)

Ak architektúra je priestor, potom človek je architekt modelujúci priestor okolo seba. Moje ruky sú moje zuby deformujúce pamäťovú hmotu čeľustného ortopéda na môj obraz. Vyjadrenie=pohnutie+prostriedok. Čo dostaneme, keď ich rozložíme na súčin prvočísel?

Na tomto mieste zvykneme vždy v jemných tautologických náznakoch načrtnúť synopsu epizódy, ale v tomto prípade si to nemôžeme dovoliť, nakoľko by sme sa takýmto konaním dostali do konfliktu priamo s jej názvom, čím by sme mohli ohroziť samotné súcno a poprední filozofi by sa nám začali v hroboch otáčať.

Keď sa raz pýtali Winstona Churchilla, čomu vďačí za svoj vysoký vek a dobré zdravie, s kľudom Angličana odvetil: "No sports!" Pozrime sa na svet dvoch pólov – ľudí, čo majú (viac) v hlave a tých, čo majú (viac) v nohách. A keďže ani jeden z moderátorskej dvojice v nohách nemá, nebude snáď diskusia príliš nemá.

Nárazník, číslo šťastné: vitajte do imaginária. Každý z nás má svoj svet, viac či menej uletený. A bol by priam až hriech, aby tieto skvosty ostali hlboko v nás zatvorené. Obohaťme preto svet nevšednosťou sebe vlastnou a naplňme ho svetmi inými, v ktorých nám bude sveta žiť.