Nie je žiadnym tajomstvom, že polepšovne často fungovali v katastrofálnych podmienkach. Prichádzali sem deti z problémových rodín, opustené a duševne zmrzačené. Namiesto lásky a psychologickej pomoci, zažívali týranie, bitky, ale aj sexuálne násilie. Utrpenie, ktoré nemalo koniec, zúfalstvo a nemožnosť uniknúť. To všetko sa vpísalo do hrubých múrov aj mnohých slovenských kaštieľov, ktoré v minulosti slúžili ako polepšovne. Niektorí veria, že keď budete na takýchto miestach dobre počúvať, zachytíte nárek mladých žien, ktorým sa nepodarilo prejsť na druhú stranu, ale ostali naveky uväznené vo svojej najhoršej nočnej more. Tento príbeh je pripomienkou toho, aké dôležité je bojovať za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Priblíži vám osud 13-ročnej polosiroty Magdy, ktorá musí čeliť nielen nepriateľskej atmosfére a neľudským podmienkam, ale aj desivým tajomstvám minulosti.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň.

Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:
Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.).
Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková).
Svätyne (Dominika Madro).
Šeptuchy (Alena Sábuchová).
Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková).
Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať.

Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom.

Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala,  sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Michaela Materáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť.

Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy.

Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Petra Stračiaková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu.

Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Fenomén „pojedača hriechov“ predstavuje historický rituál, ktorý sa vykonával v rôznych častiach Európy, najmä na Balkáne, v Anglicku, Walese a aj v niektorých oblastiach Slovenska. Tento zvyk bol spojený s posledným pokáním a očistením duše zosnulého, kedy si Pojedač hriechov vypočul nevyspovedané hriechy zosnulého. Následne cez rituál konzumácie chleba, ktorý bol predtým položený na tele umierajúceho, mal prijať jeho hriechy, a tak ho očistiť. Tento rituál bol sprevádzaný odmenou pre pojedača hriechov, avšak jeho duša zostávala „poškvrnená“. Tradícia sa líšila v závislosti od regiónu a postupne zanikla v dôsledku zmien v náboženských a spoločenských praktikách. Vypočujte si príbeh študenta Jakuba, ktorý pre chlapčenskú nerozvážnosť a ilúziu rýchleho zárobku zapredal svoju dušu.

CREDITS || Scenár: Petra Stračiaková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Druhá svetová vojna, najväčší ozbrojený konflikt v našich dejinách, sa skončila zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo ukázalo ničivé účinky zbraní hromadného ničenia. Od tej doby sa 20. storočie stalo obdobím konšpiračných teórií o tajných vojenských projektoch. Ufológovia a konšpirátori tvrdia, že vlády aj dnes skrývajú informácie o stretnutiach s mimozemšťanmi a o pokročilých technológiách. Jedným z takýchto projektov je aj Filadelfský experiment, známy ako Experiment USS Eldridge. Príbeh, ktorý sa objavil v 50. rokoch 20. storočia tvrdí, že počas 2. svetovej vojny bol americký torpédoborec USS Eldridge zapojený do tajného pokusu, ktorý mal za cieľ dosiahnuť neviditeľnosť pomocou elektromagnetických polí. Experiment je spojený s teóriami o tzv. "neprechádzajúcom čase" a teleportácii. Vypočujte si príbeh Ala Bieleka, ktorý až do konca života tvrdil, že je v skutočnosti Edward Cameron, vojakom, ktorý Filadelfský experiment zažil.

CREDITS || Scenár: Zuzana Sotáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Počuli ste už o Paulínskom kláštore s názvom Mariánska Čeľaď? Je považovaný za jedno z najstrašidelnejších miest na Slovensku. Chátrajúce ruiny kláštora sa nachádzajú v okrese Nové Zámky, blízko kúpeľnej obce Podhájska. Hoci z monumentálneho kláštora sú dnes už len ruiny, trýznivá atmosféra, ktorú vyžaruje, má svoje korene v jeho dávnej, krvavej histórii. V útrobách sa údajne dodnes ozývajú ženské náreky a niektorí návštevníci v jeho temných uličkách dokonca zachytili pohyby bytostí z ríše mŕtvych. Možno aj preto priťahuje nielen lovcov duchov, ale aj vyšetrovateľov paranormálnych javov. Vypočujte si epizódu Diabolský kláštor, ktorá vám priblíži príbeh Terezy - dievčiny, ktorej sa podarilo uniknúť pred zvrátenými chúťkami nerestných míchov.

CREDITS || Scenár: Katarína Pivarčiová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Máte radi podcast Nezhasínaj? Vašu podporu nám môžete vyjadriť veľmi jednoducho - hlasovaním v súťaži Podcast roka 2024. Podcast Nezhasínaj! sa o vašu priazeň uchádza v kategórii STORY (najlepší naratívny podcast) a v kategórii MILÁČIK (absolútny víťaz roka 2024). Všetky informácie nájdete na www.expres.sk alebo na oficiálnej stránke súťaže Podcast roka 2024. Ďakujeme vám!

Postava Slendermana je internetovým výmyslom, ktorý v roku 2009 stvoril muž menom Erick Knudsen. Vytvoril si k nemu aj legendu a photoshopom upravil fotografie tak, aby vzniklo monštrum: vysoký, štíhly muž v čiernom obleku, ktorý unáša deti. Hoax sa rýchlo rozšíril a po čase už nik nevedel rozoznať, čo je pravda a čo lož. Stačilo, aby duševne nevyrovnané deti natrafili na túto legendu a považovali ju za realitu. Predstavovali si, že Slenderman je reálny a chce od nich obeť v podobe vraždy. Potom, ako sa niekoľko detí v Amerike a v Austrálii pokúsilo zabiť svojich spolužiakov, Erik vydal oficiálne stanovisko: "Slenderman je fikcia, internetový žartík, ktorý sa rozšíril, nič viac." Ale, legenda o tajomnom mužovi si ďalej žije na internete svojim vlastným životom. Dodnes jestvujú ľudia, ktorí tvrdia, že sa s ním stretli a zachytili ho na fotkách a veria, že je skutočný.

CREDITS || Scenár: Juraj Búry | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová