Máte radi podcast Nezhasínaj? Vašu podporu nám môžete vyjadriť veľmi jednoducho - hlasovaním v súťaži Podcast roka 2025.

Podcast Nezhasínaj! sa o vašu priazeň uchádza v kategórii STORY (najlepší naratívny podcast) a v kategórii MILÁČIK (absolútny víťaz roka 2025). Všetky informácie nájdete na www.expres.sk alebo na oficiálnej stránke súťaže Podcast roka 2025. Ďakujeme vám!

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.

V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.

Scenár: Matej Lipták
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Rastislav Šangala
Podcast produkcia: Simona Mičová

V dobách, kedy dnešné územie Slovenska bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše a jednotne sme sa nazývali Slovania, sa verilo nie v jedného, ale hneď v niekoľkých bohov. Pohania vtedy uctievali Mokoša, Svaroga, Perúna, Strigoriča a najväčší rešpekt mali pred Černobogom - bohom temnoty, zla a zmaru. V niektorých verziách mytológie sa Černobog objavuje aj ako boh temnoty, ktorý zodpovedá za noc, zimu a temné aspekty prírody. Ľudia mu stavali svätyne a prinášali obete v nádeji, že sa vyhnú skaze a zatrateniu.

Pozostatky takejto svätyne, ktorá sa považuje za vôbec najstaršiu staroslovanskú svätyňu na území Slovenska, sa v roku 1986 našli aj na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Archeológovia odhalili pozostatky polkruhového objektu s otvorom na východ, s ohniskom, popolom, kosťami a črepmi. Analýza črepov a kostí z tohoto miesta ukázala, že ide pravdepodobne o kultový objekt, ktorý pochádza asi z polovice 8. storočia. Práve tam stála spomínaná svätyňa, v ktorej sa pre mocného Černoboga vykonávali pravdepodobne aj ľudské obete.

Scenár: Miriam Fulmeková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Žijú veľmi izolovane, odmietajú bohatstvo, konzum, moderné technológie, ako sú autá, televízia, internet či elektrina. Majú zakázané spievať, tancovať aj športovať. Ich život je zameraný na tvrdú prácu a farmárčenie, ktoré im umožňuje byť sebestační. Ženy sa starajú o domácnosť a o deti, zatiaľ čo muži sa venujú poľnohospodárstvu. Hovoria svojím vlastným jazykom, Plautdietsch, čo je dialekt nemčiny. Ich spôsob života je veľmi prísny, založený na odriekaní a oddanosti Bohu.

Reč je o malej náboženskej kolónii Menitoba, ktorá žije na juhovýchode Bolívie, v úrodných nížinách regiónu Santa Cruz. Žije tu asi dvetisíc farmárov s veľkými rodinami, ktorí patria k ultrakonzervatívnej sekte Menonitov. V 19. storočí utiekli z Európy pred prenasledovaním a perzekúciou. Väčšina z nich sú Holanďania druhej a tretej generácie. Ich spôsob života na prvý pohľad vyzerá ako stratený raj. Ale keď večer padne na izolované usadlosti tma, v temnote za zavretými dverami sa môže stať čokoľvek.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V tejto epizóde sa ponoríme do histórie bosoriek a bosoráctva. Zistíte, že bosorky nie sú len krásne či nebezpečné postavy z rozprávok, ale reálne entity, ktoré historicky naozaj existovali.

Odborníčka na stredovakú medievalistiku Alexandra Ballová priblíži, ako sa tieto postavy v stredovekej a novovekej spoločnosti popisovali a ako sa zmenil ich obraz v spoločnosti v priebehu storočí. Zistíte, ako sa kedysi pristupovalo k čarodejniciam, ako ich usvedčovali a mučili a prečo sa určité magické praktiky považovali za nebezpečné. Dozviete sa tiež, že samotná inkvizícia v Uhorsku nefungovala tak, ako si mnohí myslíme a že hony na čarodejnice boli viac spoločenským a mocenským fenoménom, než náboženskou čistkou.

Dramaturgička Diana Kacárová priblíži aspekty ľudovej mágie, od veštenia až po liečenie a vysvetlí, ako sa tieto praktiky prelínali s každodenným životom v stredoveku a v novoveku. Prečo nás baví ezoterika a na mágiu veríme aj dnes? Rovnako rozoberieme známe prípady posledných popravených bosoriek v Prešporku, ktoré nám ilustrujú, ako sa tieto ženy stali obeťami doby a spoločenských predsudkov.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #23 Oči z Jabukovacu.

Knihy & filmy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:

Bosorky, strigy, čarodejnice (Tunde Lengyelová),
Dejiny Diabla (Robert Muchembled),
Agáta (Denisa Fulmeková),
Akkelare (Pablo Aguero, 2020),
Magická posadnutosť (Griffin Dunne, 1998),
Čarodejnice z Eastwicku (George Miller, 1987),
Smrť jej pristane (Robert Zemeckis, 1992).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Pár kilometrov od Rigy sa nachádza malé mestečko s názvom Valmiera. V dobách, kedy sa v ňom odohrával nasledujúci príbeh sa nazývalo Wolmar. Vtedy ho obklopovali nekonečné brezové háje a lesy, v ktorých bol aj penzionát Neuwelcke. Išlo o váženú školu pre mladé dievčatá z vyššej lotyšskej spoločnosti, z nemecky hovoriacich vplyvných rodín. A práve tu, v starej budove uprostred lesov sa odohral jeden z najznámejších prípadov bilokácie v tomto regióne.

Podľa rozprávaní istá mladá žena bola údajne schopná byť na dvoch miestach súčasne. Tento fenomén bilokácie sa dostal do povedomia ľudí v súvislosti s jej mystickými schopnosťami, ktoré boli vnímané, ako nepochopiteľné. Či ide o skutočné udalosti alebo legendu, dodnes nevieme. Príbeh sa napriek tomu stal zaujímavým príkladom prepojenia lotyšskej histórie s folklórom.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Zuzana Sotáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Zvláštne, neraz hlasné zvuky pripomínajúce rany. Samovoľné padanie predmetov či neobvyklý pohyb vecí v miestnosti. Aj takto sa opisujú paranormálne javy, ktoré indikujú, že sa v domácnosti nachádza poltergeist. Toto slovo pochádza z nemčiny a v doslovnom preklade znamená "hlučný duch". Takýto prípad sa odohral aj v Kanade, v Novom Škótsku v 70. rokoch 20. storočia. Známy je ako Veľká amherstská záhada a patrí medzi najviac zdokumentovaný a medializovaný prípad paranormálneho javu vôbec.

Poltergeist strpčoval život mladej žene menom Ester Cox, ktorá v tom čase mala iba 17 rokov. Prípad sa stal predmetom vyšetrovania aj Waltera Hubbella, herca so záujmom o nadprirodzené javy. O udalostiach v dome si viedol denník, na základe ktorého neskôr napísal knihu s názvom The Haunted House: A True Ghost Story. Skeptickí vyšetrovatelia však prípad odmietli ako hoax a dokonale premyslený podvod. Napriek tomu sa prípad Ester Cox a Hubbellova kniha stali významnou súčasťou diskusií o poltergeistoch a paranormálnych javoch v populárnej kultúre.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Veronika Kolejáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je žiadnym tajomstvom, že polepšovne často fungovali v katastrofálnych podmienkach. Prichádzali sem deti z problémových rodín, opustené a duševne zmrzačené. Namiesto lásky a psychologickej pomoci, zažívali týranie, bitky, ale aj sexuálne násilie. Utrpenie, ktoré nemalo koniec, zúfalstvo a nemožnosť uniknúť. To všetko sa vpísalo do hrubých múrov aj mnohých slovenských kaštieľov, ktoré v minulosti slúžili ako polepšovne. Niektorí veria, že keď budete na takýchto miestach dobre počúvať, zachytíte nárek mladých žien, ktorým sa nepodarilo prejsť na druhú stranu, ale ostali naveky uväznené vo svojej najhoršej nočnej more. Tento príbeh je pripomienkou toho, aké dôležité je bojovať za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Priblíži vám osud 13-ročnej polosiroty Magdy, ktorá musí čeliť nielen nepriateľskej atmosfére a neľudským podmienkam, ale aj desivým tajomstvám minulosti.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň.

Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:
Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.).
Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková).
Svätyne (Dominika Madro).
Šeptuchy (Alena Sábuchová).
Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková).
Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať.

Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom.

Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala,  sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Michaela Materáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová