V roku 1925 sa stala v Tatrách pri Žabom plese tragédia, pri ktorej zahynuli záhadným spôsobom traja ľudia. Obeťami bol mladý študent, poľský prokurátor a jeho dvanásťročný syn. Jediný, kto prežil, bola prokurátorova manželka. Keď ju záchranári našli, sedela pri telách obetí. Preživšia nevedela vysvetliť, čo sa v ten osudný deň v Tatrách stalo. Vyšetrovatelia uzatvorili prípad ako nešťastie, počas ktorého zabíjal vzácny úkaz. Dobové médiá však písali o vražde.

PS: Báť sa je povolené!

CREDITS
Scenár: Ján Mikuš
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Ak sa pýtate, kde je v príbehoch podcastu Nezhasínaj! hranica medzi pravdou a fikciou a zaujíma vás, ako podcast vzniká, my vám ponúkneme odpovede! Už 26. novembra 2025 sa v Bratislave môžete stať súčasťou magického večera, počas ktorého vás pohltí atmosféra dávneho zločinu, ktorý sa naozaj odohral v mesta Zvolen. Iba na nejaký čas ostal zabudnutý v čase!

Pozor! Vo vzduchu sa bude vznášať niečo, čo ste doma pri počúvaní podcastu nikdy nezažili.

Všetky informácie nájdete na www.expres.sk

PS: Báť sa bude dovolené!

Váh tu bol odjakživa. Vlnil sa zemou, dával vlahu poliam i lesom. Ale keď sa nahneval, bral všetko, čo mu stálo v ceste. Nemal zľutovanie a raz vzal do svojich osídel aj nevinnú pannu. Ľudová povesť hovorí, že Váh vo svojich vodách zalial mladú pannu, a to bez nádeje na únik. Iba raz v roku z vôd Váhu panna vystúpi, usadí sa na čierne skaly a kričí do diaľav. Vtedy prosí chlapcov aj mužov, aby ju zachránili. A ak sa im pannu podarí zachrániť, dostanú od nej kráľovskú odmenu. Otázne zostáva či je táto odmena hodná toho, čo sa im začne diať so životom.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Veľké finále príbehu o prípade prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o jeho vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V  ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.

Scenár: Júlia Oreská
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Podcast produkcia: Simona Mičová

Máte radi podcast Nezhasínaj? Vašu podporu nám môžete vyjadriť veľmi jednoducho - hlasovaním v súťaži Podcast roka 2025.

Podcast Nezhasínaj! sa o vašu priazeň uchádza v kategórii STORY (najlepší naratívny podcast) a v kategórii MILÁČIK (absolútny víťaz roka 2025). Všetky informácie nájdete na www.expres.sk alebo na oficiálnej stránke súťaže Podcast roka 2025. Ďakujeme vám!

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.

V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.

Scenár: Matej Lipták
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Rastislav Šangala
Podcast produkcia: Simona Mičová

V dobách, kedy dnešné územie Slovenska bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše a jednotne sme sa nazývali Slovania, sa verilo nie v jedného, ale hneď v niekoľkých bohov. Pohania vtedy uctievali Mokoša, Svaroga, Perúna, Strigoriča a najväčší rešpekt mali pred Černobogom - bohom temnoty, zla a zmaru. V niektorých verziách mytológie sa Černobog objavuje aj ako boh temnoty, ktorý zodpovedá za noc, zimu a temné aspekty prírody. Ľudia mu stavali svätyne a prinášali obete v nádeji, že sa vyhnú skaze a zatrateniu.

Pozostatky takejto svätyne, ktorá sa považuje za vôbec najstaršiu staroslovanskú svätyňu na území Slovenska, sa v roku 1986 našli aj na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Archeológovia odhalili pozostatky polkruhového objektu s otvorom na východ, s ohniskom, popolom, kosťami a črepmi. Analýza črepov a kostí z tohoto miesta ukázala, že ide pravdepodobne o kultový objekt, ktorý pochádza asi z polovice 8. storočia. Práve tam stála spomínaná svätyňa, v ktorej sa pre mocného Černoboga vykonávali pravdepodobne aj ľudské obete.

Scenár: Miriam Fulmeková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Žijú veľmi izolovane, odmietajú bohatstvo, konzum, moderné technológie, ako sú autá, televízia, internet či elektrina. Majú zakázané spievať, tancovať aj športovať. Ich život je zameraný na tvrdú prácu a farmárčenie, ktoré im umožňuje byť sebestační. Ženy sa starajú o domácnosť a o deti, zatiaľ čo muži sa venujú poľnohospodárstvu. Hovoria svojím vlastným jazykom, Plautdietsch, čo je dialekt nemčiny. Ich spôsob života je veľmi prísny, založený na odriekaní a oddanosti Bohu.

Reč je o malej náboženskej kolónii Menitoba, ktorá žije na juhovýchode Bolívie, v úrodných nížinách regiónu Santa Cruz. Žije tu asi dvetisíc farmárov s veľkými rodinami, ktorí patria k ultrakonzervatívnej sekte Menonitov. V 19. storočí utiekli z Európy pred prenasledovaním a perzekúciou. Väčšina z nich sú Holanďania druhej a tretej generácie. Ich spôsob života na prvý pohľad vyzerá ako stratený raj. Ale keď večer padne na izolované usadlosti tma, v temnote za zavretými dverami sa môže stať čokoľvek.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová