toto je otázka, ktorá nás prenasleduje celý život. toto je otázka, ktorá nám ničí sny a nedovoľuje nám byť skutočne samými sebou. a preto som sa rozhodla na túto otázku totálne vykašľať.

svet kedy máme všetko na dosah, či? alebo to je na dosah len tým, ktorí si to môžu dovoliť? naučme sa premieňať príležitosti a nezávidieť tým, ktorí to robia.

vylievam si srdiečko, ako sa bojím, ako som stratená a ako aj tak stále verím.

keď sa cítim, že asi nie som worth it alebo keď rada spomínam a potom mi je smutno. ale to je okay, lebo sa tak cítime všetci.

často som sa stresovala s budúcnosťou a naučila sa, že niekedy sa veci jednoducho nedajú naplánovať. preto so sa naučila nechať veciam voľný priebeh.

stresovanie, pocit bezmocnosti, nevedenie, nemám veci pod kontrolou... a to je v poriadku, lebo pracujem v svojom vlastnom tempe. nádych, výdych, bude dobre.

Ahoj kamoš,

poďme sa spolu zamyslieť a pokecať o tých našich vlajočkách. Ja ti poviem o svojich a možno zamyslíš aj ty. No nič, počúvaj a hĺbaj so mnou. Love u.