Nová hudba Rádia Devín

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Divadelný a filmový režisér a scenárista, autor rozhlasových a divadelných hier, publicista, pesničkár a básnik už raz uspel v Anasoft Litere vďaka próze Dúha. Aktuálna balada Juraja Bindzára Mlčky a krátko je tragickým panoptikom krátkeho života pezinského rodáka a prvého československého medzinárodného šachového veľmajstra, nie je štúdiou o genialite originálneho šachového novátora, ani analýzy jeho majstrovských partií. Nič také. Autor rozpráva príbeh jedného nenaplneného životného sna a bizarného, ani nie trojročného manželstva s krásnou o dvadsať rokov mladšou moskovskou poetkou a herečkou. Číta Jozef Benedik.

Zuza Cigánová má ako herečka na konte také kultové tituly ako Romance pro křídlovku režiséra Otakara Vávru a básnika Františka Hrubína, či Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu. Od roku 1970 pôsobila v Činohre SND. Účinkovala v okolo dvesto televíznych filmoch a inscenáciách. Je autorkou kníh Kúsok cesty okolo sveta, Dopadne to dosť dobre, pes bude rád, K+K alebo naša etuda, Šampanské, káva, pivo, Divadelná hra a Špaky v tŕní. V podtexte prózy Aksál je myšlienka, že láska je príroda v nás. A príroda je najmocnejšia. A robí si, čo chce. Aj živelné pohromy. Prvý pohľad, prvý dotyk a vlna cunami zmetie všetko, čo doteraz dávalo zmysel. Pozrieme sa na to očami aktérov známeho, a predsa celkom iného trojuholníka. Lyrický jazyk Zuzany Cigánovej, obohatený o mnohé podnetné roviny, kde je každá veta myšlienkou, podčiarkuje túto jedinečnú mozaiku ľudských citov a túžení. Exkluzívne číta autorka.

Ivana Gibová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde sa ako doktorandka zaoberala súčasnou slovenskou prózou. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina a jej novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka.Ivana Gibová uvádza svoju prózu Barbora, boch a katarzia ako romanticko-eklekticko-pankáčsky príbeh o tom, ako Barbora hľadá peknotu, počúva operné árie a chce zažiť katarziu, ako Barborina babka kŕmi vtáčiky, ako Sylvia žije v zdanlivej morálnej špine a má veľké srdiečko a bielu pečeň, ako sú tu aj iní ľudia a láska a ešte asi boch? V réžii Laca Keratu číta Judita Bilá.

Publicista Michal Havran – ak nepočítame jeho spoluautorstvo úspešného Kandidáta - beletristicky debutoval prózou Analfabet, ktorá originálnym spôsobom rozpráva bratislavský príbeh s mnohými otázkami v podtexte. Ako súvisia sklady kníh s heroínom, prečo sa v Bratislave objavili potomkovia balkánskych kúzelníkov a operátori magických zrkadiel? Hrdinovia románu sa dostanú zo starého cintorína po stopách jazyka a zločinu do Petrohradu, aby sa mohli pozrieť z diaľky na Strednú Európu. Analafabet je junkieteologickým príbehom o interpretáciách a tajnom meste na Dunaji bez milostnej zápletky. V réžii Laca Keratu číta René Jankovič.

Jakub Juhás vyštudoval Kulturológiu v Nitre a Teóriu interaktívnych médií v Brne. Jedným z objektov jeho záujmu sú rôzne podoby experimentálnej hudby, ktoré reflektuje z kurátorskej, publicistickej a teoretickej pozície. Vedie malé hudobné vydavateľstvo a v roku 2016 debutoval miestopisnou kartografiou zamlčaných príbehov z hladovej doliny na juhu Slovenska s iniciačným názvom Novoročný výstup na Jaseninu. Demonštruje duchovný a biologický rozklad, nehybnosť, nezáujem a ničotnú zemitosť vypozorovanú a vypočutú z posedov a rozhľadní počas neskorej jesene a počiatočnej zimy. V réžii Laca Keratu číta Přemysl Boublík.