Na prvom poschodí Pálffyho paláca v Galérii mesta Bratislavy sa nachádza  inštalácia od autoriek Anetty Mona Chisy a Lucie Tkačovej. V sochárskom  diele Totemy  pracujú s knihami ako so symbolmi patriarchálne konštruovaného pokroku. V ich podaní sa zo známeho symbolu poznania  stáva iracionálna, sotva rozpoznateľná totemická figúra. Dielo nadobudla galéria do svojej zbierky v roku 2022 a v najnovšom podcaste sa rozprávame nielen o ňom s Luciou Tkáčovou.

Inštaláciu Totemy môžete navštíviť už len do 25. 10. 2026.

Anton Čierny patrí k umelcom, ktorí nevnímajú krajinu ako kulisu, ale ako živý priestor s vlastnou pamäťou. V rozhovore hovorí o nových dielach pre Park Lido, o site-specific tvorbe, pominuteľnosti umenia, ekologických témach aj o tom, prečo môže byť umelecké dielo spôsobom, ako viesť dialóg s miestom, prírodou i človekom.

Bratislavskému publiku sa v týchto dňoch predstavuje hneď na dvoch miestach. Vytvoril dve nové sochy pre novovznikajúci park  a zároveň vystavuje svoje  staršie video Už ani neviem po koľkýkrát na výstave Umenie interakcie v Galérii mesta Bratislavy.

Výstava Maria Bartuszová – Byť prírodou rozvíja tému vzťahu človeka k prírode cez autorke blízky holistický prístup. Podstatnou súčasťou jej tvorivého myslenia bola príroda; predstava sveta ako nekonečného priestoru, vesmíru, ktorý sa tvorivo prejavuje. Od začiatku svojej sochárskej tvorby sa zaoberala prírodnými javmi a cyklami, ako sú dážď, vietor, neskôr topenie snehu, ich premenlivou a dočasnou povahou, pohybom, časovosťou, rytmom, silou, ktoré sochársky zachytávala do stuhnutého, pevného tvaru a hmoty v tvare kvapiek dažďa, zrnka alebo vajca. O výstave sa rozprávame s kurátorkou Gabrielou Garlatyovou. 

Výstava Stred je inde II. v kurátorskej koncepci Jany Babušiakovej, kriticky reflektuje kultúru sebaoptimalizácie a individualizáciu psychických problémov v ére sociálnych sietí. Prostredníctvom multimediálnej inštalácie  skúmajú autorky Klára Kusá a Andrea Uváčiková, ako sa úzkosť, tlak na výkon či trauma formujú v širších spoločenských, ekonomických a digitálnych štruktúrach, nie iba vnútri jednotlivca. Projekt prepája osobnú skúsenosť s kritickou teóriou a otvára priestor pre participáciu publika aj hostí.

Rozhovor s historičkou dizajnu a kurátorkou Vierou Kleinovou sa venuje jej aktuálnemu výskumu zameranému na tvorbu dvoch významných predstaviteľov slovenskej keramickej scény, Jozefa Sušienku a Juraja Martha. Diskusia nadväzuje na jej prednášku o ich dielach vo verejnom priestore, ktoré v období 60. až 80. rokov výrazne formovali vizuálnu podobu slovenských miest. Pozornosť sa sústreďuje na meniaci sa vzťah verejnosti k tomuto modernistickému dedičstvu – od povojnového rozmachu, cez povýročné zabudnutie po roku 1989, až po súčasné snahy o jeho záchranu a rehabilitáciu zo strany kultúrnych inštitúcií.

Galéria mesta Bratislavy vydáva publikáciu Neznámy príbeh barokového oltára. Publikácia približuje príbeh bývalého hlavného oltára v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave a jeho premeny v priebehu storočí. Sleduje osudy barokových sôch – ich pôvod, presuny, úpravy a správu v zbierkach Mestského múzea a Galérie. V novom podcaste Oči Dokorán sa rozprávame s kurátorkou zbierok starej maľby a sochy, Dominikou Zbončákovou o výskume, ktorý stojí za barokovým oltárom.

Sochár a reštaurátor Jakub Huba vytvoril sériu portrétov filozofov, ktorých pretvára do ironických, miestami až krehkých monumentov. V priebehu siedmich rokov vytvoril sériu sôch venovaných mysliteľom ako Egon Bondy, Michel Foucault, Walter Benjamin, Rosa Luxemburg, Friedrich Nietzsche, Immanuel Kant či Plato. Nejde mu o ilustrovanie ich systémov, ale o zachytenie napätia, krízy a rozporov, ktoré ich myslenie sprevádzali.

Najväčšiu pozornosť vyvolala socha Mutter, ich bin übermenschlich, venovaná Nietzschemu. Vznikla z dlažobných kociek z bratislavského Námestia slobody, ktoré si autor odkladal ako materiál. Práve tieto kocky sa v roku 2018 nečakane ocitli v centre politickej pozornosti po tom, čo na ne upozornil vtedajší premiér Robert Fico v období napätia po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Huba situáciu opisuje ako absurdnú a surrealistickú skúsenosť, ktorá dielu pridala ďalšiu, neplánovanú vrstvu významu.

Sochu môžete vidieť na výstave Dym a zrkadlá v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci do 5. 4. 2026.

Matúš Lányi sa dlhodobo vo svojej tvorbe venuje kultúrnemu odkazu kresťanstva a jeho symbolike. Charakteristickou črtou jeho tvorby je transformácia klasických, v širokom zmysle posvätných tém na nečakané a sakrálnemu svetu vzdialené formy súčasnej komerčnej civilizácie. V aktuálnom podcaste sa rozprávame o jeho maliarskej  sérii “Windows” z roku 2006 zastúpených v zbierke GMB.

Sochárka Emerita Pansowova je slovenského pôvodu, ale  väčšinu svojho života strávila v  Berlíne, kam odišla krátko po maturite. Jej sochy sú zdržanlivé, koncentrované a verné ľudskej figúre aj v čase, keď sa od nej mnohí odklonili. V rozhovore hovorí o štúdiu drevorezby v Bratislave, o začiatkoch v cudzej kultúre, o pomalom a sústredenom hľadaní vlastného sochárskeho jazyka aj o tom, prečo figúra zostala jej celoživotnou témou. Zároveň rozoberáme pozadie vzniku diela Gret Palucca, ktoré je zastúpené na aktuálnej výstave Grey Gold: Dotyk.

Na jeho obrazoch sa prepletá dramatická obloha, navreté žily, lacný gýč a sny o bohatstve, ktoré prichádzajú počas popoludňajšieho šlofíka. Michal Šumichrast vo svojích maľbách pre aktuálnu výstavu Dym a zrkadlá v Galérii mesta Bratislavy, skúma hranice hypermaskulínnych fantázií aj vlastnej irónie, pričom odhaľuje zvláštny svet, kde sa na pozadí memov a kolotočárstva odohráva príbeh obyčajného muža túžiaceho po niečom viac.