Od januára 2024 sa v prízemných priestoroch Mirbachovho paláca nachádza samoobslužný ateliér Sochárske laboratórium venovaný objavovaniu umenia vo verejnom priestore v Bratislave a v jej okolí. Okrem voľne dostupnej databázy umeleckých diel zmapovaných kurátormi a teoretikmi umenia (Umenie mesta), tu široká verejnosť má možnosť tráviť voľný čas v interaktívnom centre, ktoré má slúžiť ako inšpiračný zdroj a materiál pre ďalšie aktivity rozvíjajúce sochárske myslenie. Za jeho realizáciou stojí vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky Vendy Kováčová v spolupráci so sochárom a architektom priestoru Matejom Gavulom. Nový diel Oči Dokorán priblíži aktivity viazané na tento priestor, ale aj úlohu galerijnej pedagogiky v prostredí galérie.

Objektová inštalácia inšpirovaná legendou o pôvode Vietnamu. Podľa nej sa zrodil zo 100 vajec, ktoré vznikli spojením dvoch mýtických bytostí — horskej víly Âu Cơ a dračieho vládcu morí Lạca Longa Quâna. Nguyễn smeruje apropriáciou mýtu k novodobej kapitole dejín, ktorá však vyžaduje starostlivú rekonštrukciu nedávnej histórie a jej zabudnutých či neznámych protagonistov. Pomocou dôkladného štúdia archívnych a komunitných materiálov a diasporickej korešpondencie pátra po identite chrastavských detí a vzpiera sa autorite oficiálnej histórie, ktorá determinuje, kto a čo je hodné pomenovania a zapamätania.

Monika Pascoe Mikyšková v rozhovore so Zojou Droppovou o diele Jána Kordoša Kvet I. z roku 1980.

Sochy kvetov a stromov vo verejnom priestore v období socializmu mali trochu iné postavenie ako figurálne kompozície. Kým pri figurálnom umení išlo často o propagáciu ideológie, so sochami rastlín to nebolo vždy tak. Kvety sa umiestňovali do areálov nemocníc, škôl, na detské ihriská a fontány a často pri nich išlo o poludštenie verejného priestoru. Za týmito prácami stáli profesionálni výtvarníci, ktorých diela v komornom rozmere sú súčasťou zbierkotvorných inštitúcií dodnes. 

Odborná garantka projektu Umenie mesta a historička umenia Zoja Droppova rozpráva o bratislavských realizáciách vo verejnom priestore.

. . . . . . . . . . . . .

Ak sa chcete dozvedieť ešte viac o umení vo verejnom priestore, Galéria mesta Bratislavy pripravuje s Rádiom_FM aj samostatný podcast Umenie mesta_FM.

Dielo Číslovaná zbierka Gabriela Hošovského vystavené v rámci výstavy Sedimenty sveta v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy.

Natália Trejbalová v podzemných priestoroch Pálffyho paláca predstavuje novú miestošpecifickú videoinštaláciu a sériu objektov Never Ground. Dielo je súčasťou série videí, na ktorej Trejbalová pracuje od roku 2020 a ktorej ústrednou témou je vnímanie našej planéty ako fyzickej entity v neustálom vývoji a transformácii.

O výstave a tvorbe sa Monika Pascoe Mikyšková rozprávala s autorkou Natáliou Trejbalovou.

V dnešnom podcaste o vizuálnom umení sa rozprávame s Janom Durinom, ktorý pracuje s témami identity, duševného zdravia a spoločenskými stereotypmi, ktoré cez svoje diela nabúrava.

V tomto vydaní podcastu o vizuálnom umení rozpráva kurátorka Patricia Ballx o medirytine renesančného umelca Albrechta Dürera.

Miroslav Cipár, dizajnér, maliar, typograf, kaligraf a v neposlednom rade ilustrátor, výrazne ovplyvnil vizuálne vnímanie niekoľkých generácií cez množstvo kníh a magazíny venované deťom. O jeho ilustrátorskej tvorbe zo 60. rokov rozpráva teoretik Ján Královič, ktorý sa dlhodobo venuje histórii knižného umenia na Slovensku.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-miroslava-cipara

Obraz dievčiny sediacej na pódiu s oponou a so surrealistickými rekvizitami sa stal ikonickým dielom autorovej neskoršej tvorby, aj po tom, čo bolo spracované do formy poštovej známky v roku 1991. O tvorbe a diele Ladislava Gudernu rozpráva kurátorka a teoretička Žofia Kiss-Széman.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-ladislava-gudernu

Normalizácia v Juhoslávii bola úplne odlišná ako v Československu, hovorí v podcaste Oči dokorán kurátor Daniel Grúň. Hlavnou témou rozhovoru je dielo Vzťah noha-chlieb.

https://gmb.sk/detail/oci-dokoran-pre-hapticku-ozvenu