Od Tatier k Bruselu

September priniesol začiatok politickej sezóny a s ním aj najsledovanejší prejav v európskej politike. Ursula von der Leyenová predniesla v pléne Európskeho parlamentu prejav o stave Únie.

Predstavila priority Európskej komisie na ďalší rok a oznámila prekvapivú novinku – Kanada sa má stať asociačným členom Európskej únie. Spustila sa debata o tom, čo to vlastne znamená.

„Je to silný politický signál, ktorý je veľmi dôležitý. S Kanadou sme si veľmi blízki. Čelíme podobným problémom, podobným tlakom. Je pre nás výhodné mať bližšiu spoluprácu, ktorá pomôže bežným ľuďom. Budeme mať dostupnejšie energie, budeme mať lepší obchod, tým pádom lepšie pracovné miesta. Vidím v tom obrovskú príležitosť,“ uviedol v podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk.

Europoslankyňa Judita Laššáková zo Smeru tvrdí, že víta každú spoluprácu, pretože na týchto základoch vznikala Európska únia. Uviedla však, že veľa dôvery voči Kanade nemá.

„Je fajn, že s Kanadou chceme spolupracovať, ale ako hovorí klasik – začiatok je polovička celku. Závisí od toho, čo je pohnútkou Kanady k tomu, aby prišla k nám. Ak je to to, že chceme urobiť spolu dobré vzťahy, silný pakt, tak okej. Ale to nesmie byť teraz pomsta Spojeným štátom americkým, lebo keď sa tie zas upokoja, tak na nás zabudnú Kanaďania, a my sme tu iniciatívne urobili všetko možné,“ povedala.

Osud Európy musí zostať v rukách Európanov. Aj to je jeden z odkazov predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Vo svojom prejave o stave Európskej únie sľúbila opäť vyššie investície do obrany, ale napríklad aj zákaz sociálnych sietí pre maloletých a poslala odkaz aj euroskeptikom, ktorí vraj pohŕdajú našimi hodnotami a snažia sa rozbiť európsku jednotu.

Na letisku Lipsko/Halle bol 4. augusta objavený dron s výbušninou v bezpečnostnom priestore pri ukrajinských nákladných lietadlách.Nemecko niekoľko týždňov verejne neukazoval prstom na konkrétneho páchateľa. Berlín však 1. septembra po pomerne krátkom vyšetrovaní oznámil, že za útokom podľa jeho zistení stojí Rusko.

„Je to letisko, kde je vyššia koncentrácia ukrajinských lietadiel. Rusko zjavne má informácie, cez ktoré časti Európy sa presúva aký materiál,“ povedal o incidente bývalý veľvyslanec pri NATO Peter Bátor v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk.

Juraj Majcin, analytik v European Policy Centre v Bruseli, pripomenul, že letisko v Lipsku sa stalo terčom podobného útoku už v roku 2024.

„Lipsko je veľmi dôležitý hub a logistické centrum Severoatlantickej aliancie, ktoré bude hrať dôležitú úlohu v prípade, že dôjde ku kolektívnej obrane v prípade ruského útoku. Rusko chcelo vyslať signál, že napriek tomu, že už sme prijali 21 sankčných balíkov, sú ochotní riskovať aj naloženie dronu Semtexom a jeho použitie na útok proti civilnému lietadlu v krajine, ktorá k nim bola historicky priateľská,“ vyjadril sa analytik.

Hosťom najnovšieho vydania relácie Od Tatier k Bruselu bola europoslankyňa za Progresívne Slovensko Veronika Cifrová Ostrihoňová. Jednou z tém rozhovoru bolo pripravované obmedzenie prístupu detí a mladistvých k sociálnym sieťam.

Minister školstva Tomáš Drucker označil reguláciu online prostredia za kľúčový nástroj ochrany detí. Cifrová Ostrihoňová považuje za dobré, že sa vláda téme venuje, samotné slovenské riešenie však podľa nej nebude stačiť.

„Slovensko ako päťmiliónová krajina nemá taký výtlak voči platformám, ako sú Meta či Google,“ povedala. Spoločný postup EÚ by podľa nej znamenal, že technologické firmy by čelili pravidlám platným pre trh so 450 miliónmi obyvateľov.

Hostkami relácie Od Tatier k Bruselu boli tentokrát europoslankyne Judita Laššáková a Miriam Lexmann.

Objavili sa špekulácie, že z Bratislavy by mohla odísť časť výroby v podobe Porsche, teda najdrahšieho auta, aké kedy Slovensko vyrábalo. Podobným problémom čelia aj iné fabriky po Európe. 

„Európska únia nemala urobiť tú obrovskú chybu, že prijala zákon o zákaze spaľovacích motorov. Ja som vtedy hovorila, že toto posilní Čínu a oslabí naše automobilky,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann. 

Predseda Európskej rady Antonio Costa vyhlásil, že pokiaľ ide o podporu Ukrajiny, medzi 27 členskými štátmi panuje jednota a Ukrajina napreduje v procese pristúpenia k Európskej únii. 

Europoslanec Erik Kaliňák uviedol, že pokiaľ ide o vstup Ukrajiny do EÚ, táto jednota sa týka aj Slovenska. 

„Robert Fico sa viackrát vyjadril, že to podporuje, samozrejme, za takých podmienok, aké musia akceptovať a zvládnuť všetky ostatné krajiny, ktoré majú záujem vstúpiť do Európskej únie. Tiež sa veľakrát vyjadril, že vidí oveľa pripravenejších adeptov na vstup do Európskej únie a v takom kontexte aj koná na samitoch,“ uviedol v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk. 

Podľa europoslanca Michala Wiezika Európska únia vo vzťahu k Ukrajine potrebuje efektívne a rýchle riešenia. 

„Netreba zabúdať, že na Ukrajine je stále vojna. Vyzerá to tak, že sa dostáva do veľmi špecifickej fázy, kedy je podpora obranného potenciálu Ukrajiny dvakrát významnejšia ako doteraz,“ tvrdí.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, panuje v Európskej únii jednota. Vyhlásil po poslednom samite lídrov predseda Európskej rady.

Slovenská republika sa odmietla podieľať na 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu zo strany EÚ.

„Slovenská republika nie je jediná, ktorá sa nechce podieľať na týchto pôžičkách, ktoré sú vlastne darom Ukrajine. Jednoducho, myslíme si, že máme právo si vybrať, akým spôsobom chceme pomáhať tejto krajine,“ uviedla v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová. 

Slovensko môže prísť o najdrahšie auto, aké kedy vyrábalo. Objavili sa informácie o možnom sťahovaní značky Porsche z bratislavského závodu.

Podľa bývalého premiéra a europoslanca Ľudovíta Ódora by stiahnutie jedného modelu nebolo vážnym zásahom do slovenskej ekonomiky, považuje to však za nebezpečný signál. 

„Kým doteraz modely prichádzali, tak v poslednej dobe tie modely buď nezískame, alebo sa hovorí o tom, že odchádzajú. To je pomerne veľký problém, ak si zoberieme do úvahy, že automobilový priemysel je obrovskou súčasťou nášho priemyslu a viaže na seba veľmi veľa firiem, zamestnaní, subdodávateľov. Obávam sa toho, že ak nezmeníme doma podnikateľské prostredie, ak nedokážeme ponúknuť automobilovému priemyslu nejakú lepšiu budúcnosť, tak takéto správy sa môžu opakovať,“ uviedol v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk. 

Europoslanec Branislav Ondruš tvrdí, že pokiaľ by za možné presunutie výroby jedného modelu z bratislavskej automobilky mohli opatrenia slovenskej vlády, tak by to znamenalo, že majú dopad aj na podnikateľské prostredie v Belgicku či Nemecku. 

„Pretože toto sú krajiny, v ktorých sa korporácia Volkswagen rozhodla zatvoriť celé fabriky a zrušiť desaťtisíce pracovných miest. Keď sa pozriete na to, čo robí Volkswagen v západnej Európe, tak zistíte, že rozhodnutie presunúť výrobu jedného modelu nemá absolútne nič spoločné s podnikateľským prostredím na Slovensku, ale je to akési vnútorné kompenzovanie zatvárania celých fabrík v rámci skupiny Volkswagen v západnej Európe,“ vyhlásil.

Európsky parlament schválil obchodnú dohodu medzi USA a Európskou úniou. Hrozba obchodnej vojny medzi najväčšími ekonomikami sveta by mala byť zažehnaná.

Kritikom sa nepáči, že dohoda je podstatne výhodnejšia pre USA ako pre nás, Európanov.

„Je lepšie mať nejakú dohodu so Spojenými štátmi ako žiadnu. Takto pragmaticky sa k tomu treba postaviť. Je to možno momentálne to najlepšie z možného, čo sa dalo vyjednať,“ uviedla europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer) v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk. 

Podľa europoslanca Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko) nepovažuje europarlament túto dohodu za vyváženú. 

„To odznelo aj z úst tých reprezentantov, ktorí tú dohodu dali do parlamentu. Ja som to kritizoval aj v minulosti, lebo si myslím, že Európa so svojím 450-miliónovým trhom má na viac. Mali by sme boxovať v ťažkej váhe, ale dosť často sme len v nejakej druhej okresnej lige a necháme sa dovydierať aj napriek tomu, že máme svoje silné stránky,“ vyhlásil.

Péter Magyar je vo funkcii približne mesiac a pol. Za ten čas už stihol rozmraziť eurofondy pre svoju krajinu. 

„Práve toto bol ten najdôležitejší predvolebný sľub strany Tisza, že sa dostanú k tým zmrazením eurofondom a uvoľnia ich, aby ich Maďarsko mohlo čerpať. Podľa všetkého, práve v oblasti tohto sľubu sa im zatiaľ naozaj darí,“ uviedol v relácii Od Tatier k Bruselu na tnlive.sk Zoltán Szalay, vedúci redaktor spravodajského webu v maďarčine Napunk.