Koľko objatí denne potrebujeme, aby sme boli duševne zdraví a spokojní? Podľa psychoterapeutky Virginie Satirovej vraj až dvanásť. A práve o sile dotyku, empatie, ale aj o liečení duše cez slová a príbehy je epizóda relácie OKAmih s Uniou s MUDr. Žanetou Kováčikovou, konzultantkou pre duševné zdravie a sociálnou pracovníčkou, ktorá celý svoj profesijný život venuje práci s ľuďmi – od detí až po seniorov.

V rozhovore otvorene hovorí o svojom osobnom príbehu – o živote so zrakovým postihnutím, o tom, ako sa cez vlastné skúsenosti dostala k pomáhajúcim profesiám a prečo ju fascinovala biblioterapia – liečba duše pomocou kníh. Vysvetľuje, ako dokáže čítanie a rozprávanie príbehov pomáhať pri uzdravovaní psychiky, posilňovať empatiu a dávať ľuďom pocit prijatia.

Reč je aj o tréningu pamäti, fyzickej aktivite a jednoduchých technikách, ako si udržať myseľ sviežu v každom veku. Žaneta prezrádza, že kľúčom je nielen rozumová aktivita, ale aj pohyb, smiech, kontakt a objatie. V závere vysvetľuje pojem transgeneračná trauma – ako sa z generácie na generáciu prenášajú neviditeľné vzorce správania a prečo je dôležité naučiť sa ich rozpoznať a liečiť.

Epizóda prináša citlivý, ľudský a inšpiratívny rozhovor o tom, že duševné zdravie sa začína v detstve – a že každý z nás potrebuje svojich 12 objatí denne, aby mohol rásť, cítiť sa prijatý a byť zdravý nielen telom, ale aj dušou.

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Spojila ich HAMU na AMU, teda „Hudební a taneční fakulta Akademie muzických umění“ v Prahe. Jedna z Čiech, druhá zo Slovenska. Jedna plná temperamentu a druhá pokojnejšia. Jedna bravúrne ovláda klavír, druhá husle. Spoločne im to ale krásne ladí. Nielen hudobne, ale aj ľudsky a koncertne. Napriek tomu, že ich spojilo štúdium a dnes žijú každá vo svojej krajine, naďalej spolu koncertujú. A robia ľuďom radosť. 

Spoločne sme sa zhovárali, ako duo dvoch krásnych mladých dám, vidiacej i nevidiacej spoločne funguje, skúša, hrá, koncertuje... čo všetko sa im na pódiu udialo, aký bol Meky Žbirka, ktorý pre Ráchel zložil a spoločne i naspievali pieseň Čistý svet? Čo si váži jedna na druhej, podľa čoho zostavujú svoj pestrý repertoár, v ktorom má miesto vážna hudba, ale i pop, klezmer či filmové melódie? 

Viac epizód nájdete na ⁠TV Doktor⁠.

Spojila ich HAMU na AMU, teda „Hudební a taneční fakulta Akademie muzických umění“ v Prahe. Jedna z Čiech, druhá zo Slovenska. Jedna plná temperamentu a druhá pokojnejšia. Jedna bravúrne ovláda klavír, druhá husle. Spoločne im to ale krásne ladí. Nielen hudobne, ale aj ľudsky a koncertne. Napriek tomu, že ich spojilo štúdium a dnes žijú každá vo svojej krajine, naďalej spolu koncertujú. A robia ľuďom radosť. 

Spoločne sme sa zhovárali, ako duo dvoch krásnych mladých dám, vidiacej i nevidiacej spoločne funguje, skúša, hrá, koncertuje... čo všetko sa im na pódiu udialo, aký bol Meky Žbirka, ktorý pre Ráchel zložil a spoločne i naspievali pieseň Čistý svet? Čo si váži jedna na druhej, podľa čoho zostavujú svoj pestrý repertoár, v ktorom má miesto vážna hudba, ale i pop, klezmer či filmové melódie? 

Viac epizód nájdete na TV Doktor.

Lucia Medveď Patáková mala život, aký by si prialo každé mladé dievča. Štúdium práva, láska, priatelia, zábava... Takmer nalinkovanú budúcnosť narušilo prekvapenie. Tehotenstvo. Napriek tomu, že mala diabetes a len čosi vyše dvadsať rokov, rozhodla sa, že dieťatko privedie na svet. Pôrod ani prvé mesiace drobca, ktorého si vybojovala, neboli jednoduché. Vo chvíli, keď si mohli s manželom oddýchnuť, pretože sa synček stabilizoval, prišiel zlom. Lucia prestala vidieť. Ráno sa zobudila a... NIČ. Reakcia na stres, ťažké chvíle, osud...?

Každopádne, riadne otočenie života, ktorý aj tak dával zabrať. Niekto by sa zosypal a nebol schopný ničoho. Ale to tejto levici vlastné nie je. Začala bojovať, s novou situáciou sa zžívať, spoznávať srdcom, rukami, nie očami. Dnes je úspešnou moderátorkou, influencerkou, herečkou, manažérkou známych osobností, herečkou a hlavne dvojnásobnou milujúcou mamou. V našom podcaste priznala, že ani ona, napriek tomu, že sa nevzdáva a svet ju obdivuje, nemá vždy skvelý deň. Spoznala panické ataky, potykala si s terapiou, ale – čo je pre ňu typické – nevzdáva sa... Spoznajte inšpiratívny príbeh zaujímavej mladej dynamickej ženy. 

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Marek Hlina vyrastal s nevidiacim otcom a sám je slabozrakým. Po štúdiu na gymnáziu sa rozhodol pre špeciálnu pedagogiku a akosi prirodzene sa dostával do komunity ľudí so zrakovým postihnutím – prvé tábory, dobrovoľnícke aktivity, až si uvedomil, že práca pre a so „zrakáčmi“ ho skutočne baví a napĺňa. Prijal ponuku pracovať v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska, stal sa  odborným pracovníkom, neskôr i vedúcim krajského strediska. Veľmi ho napĺňala práca s najmenšími klientmi, a keď prišla možnosť pracovať v špeciálnej poradni pre deti so zrakovým postihnutím, neváhal. Časom sa z poradne stalo Špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím a z Mareka Hlinu jeho riaditeľ.

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Galina KUBALOVÁ sa narodila s glaukómom, ale do svojich 25. narodenín videla dobre. Odrazu prišiel zlom a všetko bolo inak. Veľmi rýchlo sa však adaptovala v novom svete a začala v ňom fungovať s jej typickou samozrejmosťou. Nevidela? Nevadí... Aj tak sa dajú plniť sny. A ona si ich plní rad za radom. Vyštudovala špeciálnu pedagogiku i psychológiu, Strednú zdravotnícku školu v odbore masér a absolvovala množstvo vzdelávaní a kurzov. Prišla aj na fígeľ, ako organizátorov presvedčiť, že nevidiaci frekventanti dokážu zvládnuť to, čo vidiaci. Možno i viac, pretože pani Galine nadšenie a zápal nechýba.  

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

V tejto časti podcastu spoznáte inteligentného, energického mladého muža, ktorý sa na zrakáčske ťažkosti dokáže pozerať s nadhľadom a svojím typickým milým úsmevom. Vyrastal v Sačurove a Vranove nad Topľou, ale pred časom sa rozhodol pre veľkú zmenu a život v Bratislave. Keďže mal za sebou prax v reklamke, rozhodol sa pre štúdium na vysokej škole. Zlákala ho Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Okrem štúdia a práce sa s nadšením venuje divadlu. Je členom Divadla Zrakáč a Divadla Ľahostajňa. Priatelia mu s úsmevom hovoria, že snáď v Bratislave nie je divadlo, kde by nehral. Rôzne postavy, atmosféry, dráma i komédie, to všetko ho baví a dodáva chuť k tvorbe... Raz možno dozreje čas aj na vlastný stand-up, pretože humor, aj ten „odvážny“ či absurdný, mu nie je cudzí.

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Ísť na poštu, pre deti do školy, do zamestnania, zájsť si len tak do reštaurácie, vybaviť si čo treba, v čase, kedy nám to vyhovuje – obyčajné výzvy každodenného dňa. Pre ľudí so zrakovým postihnutím však často znamenajú úloh navyše: nájsť niekoho, kto im s tým pomôže – sprevádza, prečíta, čo sa inak prečítať nedá a, samozrejme, nutnosť prispôsobiť sa časovým potrebám sprievodcu. Viete, že ani obyčajné vrátenie fliaš do zálohomatov nie je také „obyčajné“? Pre nevidiacich takmer nemožné. Zálohomat vnímajú ako škatuľu, ktorá je veľká, zaprášená a niekde vraj má dotykovú plochu, na ktorej je napísané, čo sa dá vrátiť a ako. Bohužiaľ to však nevidia a tento jednoduchý úkon nedokážu urobiť...

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Lukáš v detstve čiastočne videl, takže navštevoval bežnú základnú školu. Priatelia, prijatie, spoznávanie prvých písmeniek... Školu však zrušili a musel prestúpiť inam. Tu už to také jednoduché nebolo a bolo potrebné, aby prestúpil na ZŠ pre deti so zrakovým postihnutým. Tretia zmena, ale ku prospechu. Cítil sa fajn, s deťmi s podobným osudom, s chápavými pedagógmi. Počas strednej školy sa chcel vrátiť do rodného mesta, a preto si vybral Strednú zdravotnícku školu, odbor masér. Ako mnoho „zrakáčov“ bol občas sám, občas „zapadol do kolektívu, niektorí pedagógovia mu rozumeli viac, iní menej... 

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Zuzana Hrebičíková spoznávala svet spočiatku ako plne vidiace dieťa. Na základnej škole sa však začali objavovať prvé ťažkosti a neskôr i dedičná diagnóza ochorenia zraku. Dnes už je na úrovni praktickej slepoty, používa bielu palicu a musí si zvykať aj na výpomoc asistentky, čo samostatnú a dynamickú ženu občas trošku obmedzuje. Kamaráti o nej hovoria, že je živel, nezlomná energia a optimizmus. 

Pracuje v oblasti administratívy, kde je organizovaná, presná až puntičkárska. Slobodu svojej duši dáva v umeleckom prostredí. Už dekádu je členkou Divadla Zrakáč, ktoré aktuálne hrá aj na doskách našej prvej scény – Slovenského národného divadla. V inscenácii Čaj u pána Senátora sú jej hereckými kolegami pán Ján Gallovič i prvá dáma divadla, pani Emília Vášáryová. Ako sa pripravuje hra s a o zrakáčoch? Ako zvláda trému a čím jej mágia divadla učarovala? Čo všetko musí zvládať principálka divadla? Veľa otázok, na ktoré Zuzka odpovedá s typickým nadhľadom a úsmevom. 

Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.