Parnas

Sv.Augustín: Vyznania 20/55 Rozhovor 05 / Stav cirkvi v čase Augustínovho života (Hosť: Miloš Lichner 1)/ „Vďaka civilizačnej nadradenosti ovládal Rím svojich vonkajších nepriateľov, najmä Germánov, stále aj v časoch krízy - prinajmenšom v defenzíve, pretože spĺňal základný predpoklad vnútornej uzavretosti. Sťahovanie národov v roku 375 dalo do pohybu východných Germánov a ríšu napadli na východe Húni, pochádzajúci zo strednej Ázie. Pod týmto dvojitým tlakom sa Rímska ríša v roku 395 definitívne rozštiepila.“ To píše Imanuel Geiss (Gajs) v knihe Dejiny sveta v súvislostiach. Aký vplyv to malo na cirkev a na jej etablovanie? Čo spôsobilo rozdelenie ríše na Západorímsku a Východorímsku? Bolo to už po Milánskom edikte v roku 313, ktorý znamenal koniec prenasledovania kresťanov. Dnes budeme hovoriť o stave kresťanstva a cirkvi v čase Augustínovho života.

Mojím hosťom je prof. Miloš Lichner z Katedry systematickej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, prorektor tejto univerzity, prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu. K počúvaniu vás pozýva autorka projektu Parnas Táňa Kusá.

Sv.Augustín: Vyznania 19/55, Čítanie 15, 6.kniha-3.časť /kapitola 11-16

Sv. Augustín: Vyznania 18/55, Čítanie 14 / 6.kniha-2.časť /kapitola 6-10

Sv.Augustín: Vyznania 17/55, Čítanie 13 / 6.kniha-1.časť /kapitola 1-5

Sv.Augustín: Vyznania 16/55 , Čítanie 12/ 5.kniha-2.časť /kapitola 8-14

Sv.Augustín: Vyznania 15/55 Rozhovor 04 /Historické pomery v čase Augustínovho života 02 - Hosť doc. Vincent Múcska / Augustín žil v čase, keď Rímska ríša prežívala veľkú krízu a obrovský kolos sa postupne rozkladal. O historických pomeroch, ktoré poznačili Augustínov život, sme hovorili minule. Pripomeňme si najzásadnejšie fakty: Augustín sa narodil v roku 354. Žil teda už po Milánskom edikte, ktorým v roku 313 cisár Konštantín Veľký zrovnoprávnil kresťanstvo, aj po Prvom ekumenickom koncile v Nikaji. Pocítil vládu Juliána Apostatu, ktorý kresťanom nežičil. Veľký zvrat znamenal vpád Húnov do Európy, ktorý v roku 375 spôsobil mohutný pohyb a nájazdy germánskych kmeňov: Ostrogótov, Vizigótov a Vandalov. Za Augustínovho života povstali Vizigóti proti Rímu a pod Alarichovýn vedením v roku 410 ho dobyli. Augustín sa tiež dožil rozdelenia ríše na Západorímsku a Východorímsku, keď cisár Theodósius odkázal po svojej smrti západnú časť mladšiemu synovi Honoriovi a východ staršiemu Arcadiovi. Hlavné mesto Západorímskej ríše sa z Ríma neskôr presťahovalo do Milána a potom do Ravenny. Centrum Východorímskej ríše - alebo Byzantskej bol Konštantínopol. V roku 430 Augustín zomrel. O 25 rokov nato Vandali dobyli a vylúpili Rím a v roku 476 Západorímska ríša definitívne padla.

Historickým pomerom v čase Augustínovho života sa venujeme aj dnes. Ako znášal Augustín rozdelenie impéria v roku 395? Mojím hosťom je opäť vedúci Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave doc.Vincent Múcska.K počúvaniu vás pozývajú hudobná dramaturgička Lýgia Vojtková, zvukový majster Stanislav Kaclík a autorka projektu Parnas Táňa Kusá.

Sv.Augustín: Vyznania 14/55, Čítanie 11/ 5.kniha-1.časť /kapitola 1-7

Sv.Augustín: Vyznania 13/55 , Čítanie 10/ 4.kniha-3.časť /kapitola 14-16

Sv.Augustín: Vyznania 12/55, Čítanie 09/ 4.kniha-2.časť /kapitola 6-13

Sv.Augustín: Vyznania 11/55 , Čítanie 08 / 4.kniha-1.časť /kapitola 1-5