Poslušnosť Kristovi nie je o zisku. Nie je to o zapáčení sa ľuďom, ani to nie je o tom, aby som dobre vyzeral.„Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“Galaťanom 1: 10 SEBPavol to jednoznačne zhrnul zo stola.Chceme byť poslušní a sme poslušní Kristovi kvôli Kristovi samotnému. On nie je len nejaká vstupenka do neba, a tam to končí. On je cieľ. Veď on nás miloval prvý.A toto nám možno niekedy uniká. Chceme zaopatrenie, chceme dostatok, chceme to a tamto… a to je v poriadku. Áno, Boh je dobrý, je verný a je zaopatriteľ. Stará sa o nás aj naše potreby, podľa jeho dobrej vôle.Lenže cieľom je taký vzťah, v poslušnosti a v podriadenosti, že aj keď nič z toho nebudem mať, tak budem mu dôverovať, budem mať naplnený život, radostné a pokojné srdce, pretože, aj napriek tomu je Kristus môj Pán a Boh mi je nablízku, a to mi stačí. Verím mu, že má správne načasovanie a správnu cestu pre mňa.Tak spravme dnes rozhodnutie, že každý deň povieme Bohu:- tu som, viem, že ma miluješ nekonečnou láskou a ďakujem ti za to- tu som, tvoj služobník/-čka počúva- tu som, podriaďujem sa ti a chcem byt aj dnes poslušný/-á- tu som, ďakujem za to, že sa o mňa staráš a zaopatruješ ma- tu som, stačíš mi, aj, keby som nič nemal„Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, že ho ráno, čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš?“Jób 7: 17-18 SEB