Vo Sv. písme Ježiš hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa."

Stále počúvam, že máme počúvať Boží hlas. Je to vôbec možné počuť Boha? Dá sa ho počuť ako nejaký hlas, ktorý ku mne hovorí?

Nikde v biblii som nenašiel zmienku o odpustkoch. Kto to vie garantovať, že dušiam na základe našich modlitieb budú naozaj odpustené tresty za ich hriechy?

Môže byť nálepka, že som kresťan prekážkou alebo akousi diskvalifikáciou vo verejnom živote? Majú sa kresťania vôbec angažovať v politike?

Ako mám rozpoznať, či mám alebo nemám duchovné povolanie? Čo je potrebné spraviť, aby som to správne rozlíšil?

Správa ombudsmanky o činnosti svojho úradu vyvolala verejnú diskusiu. V čom bol problém? Akú ochranu má mať život nenarodených? Ako to je s ľudskými právami a právom na život?

Už ma to unavuje, neustále sa vo vzťahu vracať ku starým veciam, stále si vyhadzovať na oči, kto komu čo urobil a pripomínať si predošlé zranenia. Ako sa z toho bludného kruhu dostať von? Je vôbec možné vrátiť do vzťahu pokoj a harmóniu? Čo s tým?