Súčasná kultúrna scéna na Slovensku pripomína bojové pole, kde sa napätie medzi rôznymi tábormi stupňuje do otvorenej nepriateľskej konfrontácie. V tomto prostredí, poznačenom polarizáciou a neistotou, by sa mohlo zdať, že kresťanská kultúra je odsúdená na tiché prežívanie v ústraní, na bezpečnej, no neviditeľnej periférii. Práve dnes však spoločnosť naliehavo potrebuje hodnotový kvas, ktorý ju dokáže vnútorne premeniť a upokojiť. O tom je Kompas týždňa, ktorý pripravil Juraj Šúst zo Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Maďarsko vstupuje do novej politickej éry, v ktorej po šestnástich rokoch skončila hegemónia Viktora Orbána a jeho strany Fidesz. Drvivé víťazstvo strany TISZA pri historicky rekordnej účasti nie je len bežnou výmenou vládnych garnitúr, ale signálom spoločnosti, že únava z korupcie a autokratických metód prevážila nad strachom z neistoty. Aj o tom je Kompas týždňa Terézie Rončákovej z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Boh nie je volebný asistent a Biblia nie je manuál na politický marketing. Napriek tomu americký prezident Donald Trump čoraz častejšie vyťahuje náboženskú kartu, aby legitimizoval svoje kroky a rozdelil spoločnosť na ‚požehnaných‘ a tých druhých. Tento trend je symptómom nebezpečného miešania dvoch svetov. O tom je Kompas týždňa kaplána vo Farnosti sv. Martina v Bratislave Radoslava Šaškoviča.

Maďarsko stojí na prahu dôležitých volieb. Volebný súboj sa v posledných dňoch scvrkol na stret dvoch mužov, ktorí kedysi stáli na tej istej strane barikády. Na jednej strane Viktor Orbán, skúsený politický stratég a veterán európskej politiky, na druhej Péter Magyar, bývalý insider režimu, ktorý dnes plní námestia a v prieskumoch prvýkrát odsunul Fidesz na druhú koľaj. Čo ale tieto voľby znamenajú pre Slovensko, o tom je Kompas týždňa vedeckého pracovníka v oblasti práva Martina Píryho.

Pohľad na pastorov vkladajúcich ruky na prezidenta Donalda Trumpa v Oválnej pracovni v mnohých vyvolal silné emócie – od hlbokého pohnutia až po ostrú kritiku. V diskusii o viere v politike sa však často stráca to podstatné. Nie je totiž kľúčové len to, že sa niekto modlí, ale najmä to, za čo sa modlí. Dôležitú otázku o povahe viery vo verejnom priestore v dnešnom Kompase týždňa otvára aj riaditeľ inštitútu Communio Zdeno Pupík.

Spoločenstvo Ladislava Hanusa už roky formuje kresťanov, ktorí sa neboja vstúpiť do arény kultúry a politiky. Jeho predstavitelia sú presvedčení, že laik v Cirkvi nie je len štatistom či pomocnou silou kňaza. Je autentickým nositeľom kresťanskej kultúry, ktorého úloha sa nekončí pri bránach kostola, ale práve za nimi začína. Prečo je dôležité si to uvedomiť práve v dnešnej dobe pripomína v Kompase týždňa predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst.

Región, ktorý je kolískou civilizácie, sa opäť ocitol na pokraji totálnej vojny. Spojené štáty a Izrael pokračujú v masívnom bombardovaní iránskych cieľov, Irán odpovedá raketovými útokmi na americké základne a spojencov v Perzskom zálive. Aby sme však pochopili dnešný Irán – krajinu, ktorú jedni vidia ako hrozbu a iní ako obeť imperiálnych ambícií – musíme sa vrátiť v čase. V Kompase týždňa to urobila Terézia Rončáková z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

24. februára uplynuli 4 roky od začiatku otvorenej vojny na Ukrajine. Toto výročie ruskej invázie sa nesie aj v znamení tmy a mrazu. Okrem rakiet a dronov sa totiž stali zbraňami aj ropa a elektrina. Ako sa po ďalšom roku vojny /ne/zaostril pohľad na utrpenie susednej Ukrajiny na Slovensku, o tom je Kompas týždňa od vedeckého pracovníka v oblasti práva Martina Píryho.

„Nestačí sa postiť z jedla: je potrebné postiť sa aj zo slov a odzbrojiť jazyk, ktorý zraňuje“. Aj tieto slová nám adresoval pápež Lev XIV. vo svojom prvom pôstnom posolstve. Vyzýva nás, aby sme sa zriekli ohovárania a unáhlených súdov. Takýto postoj môže byť aj jedným z liekov na rozdelenú slovenskú spoločnosť. Aj o tom je Kompas týždňa, ktorý pripravil kaplán vo Farnosti sv. Martina v Bratislave a sudca Metropolitného tribunálu v Bratislave Radoslav Šaškovič.

Už niekoľko dní sledujeme občas až nadľudské výkony športovcov na Zimnej olympiáde v Miláne a Cortine 2026. Hry sú nielen oslavou ľudskej výnimočnosti, jednoty a mieru, ale aj biznisom. Účet za talianske hry sa zatiaľ vyšplhal na viac ako 1,7 miliardy eur. Čo to znamená pre Slovensko, ktoré

v minulosti zvažovalo spoločnú kandidatúru s Poľskom, hovorí v Kompase týždňa riaditeľ Inštitútu Communio Zdeno Pupík.