Rádiožurnál o 12:00

Čo by sa stalo, keby na Parížskej konferencii po Prvej svetovej vojne v roku 1919 neboli uznané nároky Slovenska na svojbytnosť, zostalo by súčasťou Uhorska a Slováci by boli násilne asimilovaní? Vysťahovali by sa na Tahiti! Vďaka kontaktom Milana Rastislava Štefánika. Michal Hvorecký napísal nadmieru sofistikovanú a potmehúdsku utópiu. Človek pri jej počúvaní nevie, čo je ešte historická skutočnosť a čo už autorský výmysel. Fakty a výmysly sa miešajú, národné stereotypy pretrvávajú, či sú Slováci pod Tatrami, alebo v Tichomorí. Asimilácia a útlak obyvateľstva je rovnaký, či ide o Arménov, Židov, alebo Slovákov. Osudy migrujúcich Slovákov pripomínajú osudy migrantov zo Sýrie. A príbeh hlavnej postavy – Štefánika – je pohnutý, či už končí pádom lietadla pri Ivánke pri Dunaji, alebo na tahitskom Papeete. Nie je to iba kniha o vymyslených udalostiach, je to encyklopédia svetovej politiky posledného storočia, zvyčajných ľudských reakciách na krízu a biedu, ale aj o obyčajnej nádeji a solidarite. V réžii Pavla Uhra číta Miroslav Kolbašský.

Laco Kerata - Suché roky 1. časť

Laco Kerata: Suché roky 2. časť

Príbeh o rozhlasovom technikovi a zvukovom majstrovi sa odohráva v pohnutých dňoch augusta 1968, kedy rozhlasoví pracovníci museli zaujať postoj k vpádu spojeneckých vojsk na naše územie.

Laco Kerata: Suché roky 3. časť

Laco Kerata: Suché roky 4. časť

Laco Kerata: Suché roky 5.časť

Za roky redakčnej práce sa v (pomyslenej) zásuvke redaktora Jozefa Palaščáka nazbierali prózy, ktoré doposiaľ neuzreli svetlo sveta kvôli cenzúre pred rokom 1989. Sú medzi nimi texty emigrovaného výtvarníka Igora Ďurišina, nájdené na povale zdravotníckeho zariadenia v Nemecku, kde pobýval a ku ktorým sa dostal správca jeho pozostalosti a autor pripravovanej monografie o ňom Martin Ftáčnik. Sú tam zabavené texty po nebohom dramatikovi, novinárovi a prozaikovi Alexandrovi Francisty Reisovi, ktoré opatruje Štefan Lazorišák potom, ako mu ich dali pri rušení skladu ŠTB. A aj próza Štefana Lazorišáka – spisovateľa a protagonistu Novembra ´89 v Košiciach. Spolu tvoria mozaiku života v neslobodnej spoločnosti, od ktorej nás našťastie delí stále viac rokov. V réžii Evy Tarbajovskej číta Peter Cibula.

Za roky redakčnej práce sa v (pomyslenej) zásuvke redaktora Jozefa Palaščáka nazbierali prózy, ktoré doposiaľ neuzreli svetlo sveta kvôli cenzúre pred rokom 1989. Sú medzi nimi texty emigrovaného výtvarníka Igora Ďurišina, nájdené na povale zdravotníckeho zariadenia v Nemecku, kde pobýval a ku ktorým sa dostal správca jeho pozostalosti a autor pripravovanej monografie o ňom Martin Ftáčnik. Sú tam zabavené texty po nebohom dramatikovi, novinárovi a prozaikovi Alexandrovi Francisty Reisovi, ktoré opatruje Štefan Lazorišák potom, ako mu ich dali pri rušení skladu ŠTB. A aj próza Štefana Lazorišáka – spisovateľa a protagonistu Novembra ´89 v Košiciach. Spolu tvoria mozaiku života v neslobodnej spoločnosti, od ktorej nás našťastie delí stále viac rokov. V réžii Evy Tarbajovskej číta Peter Cibula.

Za roky redakčnej práce sa v (pomyslenej) zásuvke redaktora Jozefa Palaščáka nazbierali prózy, ktoré doposiaľ neuzreli svetlo sveta kvôli cenzúre pred rokom 1989. Sú medzi nimi texty emigrovaného výtvarníka Igora Ďurišina, nájdené na povale zdravotníckeho zariadenia v Nemecku, kde pobýval a ku ktorým sa dostal správca jeho pozostalosti a autor pripravovanej monografie o ňom Martin Ftáčnik. Sú tam zabavené texty po nebohom dramatikovi, novinárovi a prozaikovi Alexandrovi Francisty Reisovi, ktoré opatruje Štefan Lazorišák potom, ako mu ich dali pri rušení skladu ŠTB. A aj próza Štefana Lazorišáka – spisovateľa a protagonistu Novembra ´89 v Košiciach. Spolu tvoria mozaiku života v neslobodnej spoločnosti, od ktorej nás našťastie delí stále viac rokov. V réžii Evy Tarbajovskej číta Peter Cibula.