Rádiožurnál o 12:00

Katarína Kucbelová: Čepiec 3/ Autorka knihy Čepiec Katarína Kucbelová chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady. V réžii Táne Tadlánkovej číta Barbora Chlebcová.

Príbeh drsných čias ľudí v 50. rokoch, je zasadený do obdobia tesne po menovej reforme v októbri 1953, plný udávania, ponižovania a dokazovania "nízkej" hodnoty človeka.

Katarína Kucbelová: Čepiec 4/Autorka knihy Čepiec Katarína Kucbelová chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady. V réžii Táne Tadlánkovej číta Barbora Chlebcová.

Katarína Kucbelová: Čepiec 5/ Autorka knihy Čepiec Katarína Kucbelová chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady. V réžii Táne Tadlánkovej číta Barbora Chlebcová.

Alena Sabuchová: Sabuchová: Šeptuchy 1/ „Fenomén hranice a jej (ne)prekročiteľnosti je kľúčovým prvkom v Sabuchovej knižke aj celkovo, nielen z topografického hľadiska. Funkčne zasahuje do všetkých významových plánov diela. Aktualizuje sa medziiným v relatívnej priepustnosti hraníc medzi svetom živých a svetom mŕtvych v povedomí i podvedomí miestnej komunity, ale aj v prenikaní moderných západných kultúrnych impulzov do periférie Podlasia. Prejavuje sa tiež v oscilovaní medzi oficiálnou cirkevnou a pohanskou šeptuchárskou tradíciou. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet – s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu. V réžii Mileny Lukáčovej číta Zuzana Kyzeková.

Alena Sabuchová: Šeptuchy 2/ „Fenomén hranice a jej (ne)prekročiteľnosti je kľúčovým prvkom v Sabuchovej knižke aj celkovo, nielen z topografického hľadiska. Funkčne zasahuje do všetkých významových plánov diela. Aktualizuje sa medziiným v relatívnej priepustnosti hraníc medzi svetom živých a svetom mŕtvych v povedomí i podvedomí miestnej komunity, ale aj v prenikaní moderných západných kultúrnych impulzov do periférie Podlasia. Prejavuje sa tiež v oscilovaní medzi oficiálnou cirkevnou a pohanskou šeptuchárskou tradíciou. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet – s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu. V réžii Mileny Lukáčovej číta Zuzana Kyzeková.

Alena Sabuchová: Šeptuchy 3/ Fenomén hranice a jej (ne)prekročiteľnosti je kľúčovým prvkom v Sabuchovej knižke aj celkovo, nielen z topografického hľadiska. Funkčne zasahuje do všetkých významových plánov diela. Aktualizuje sa medziiným v relatívnej priepustnosti hraníc medzi svetom živých a svetom mŕtvych v povedomí i podvedomí miestnej komunity, ale aj v prenikaní moderných západných kultúrnych impulzov do periférie Podlasia. Prejavuje sa tiež v oscilovaní medzi oficiálnou cirkevnou a pohanskou šeptuchárskou tradíciou. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet – s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu. V réžii Mileny Lukáčovej číta Zuzana Kyzeková.

Alena Sabuchová: Šeptuchy 4/ „Fenomén hranice a jej (ne)prekročiteľnosti je kľúčovým prvkom v Sabuchovej knižke aj celkovo, nielen z topografického hľadiska. Funkčne zasahuje do všetkých významových plánov diela. Aktualizuje sa medziiným v relatívnej priepustnosti hraníc medzi svetom živých a svetom mŕtvych v povedomí i podvedomí miestnej komunity, ale aj v prenikaní moderných západných kultúrnych impulzov do periférie Podlasia. Prejavuje sa tiež v oscilovaní medzi oficiálnou cirkevnou a pohanskou šeptuchárskou tradíciou. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet – s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu. V réžii Mileny Lukáčovej číta Zuzana Kyzeková.

Alena Sabuchová: Šeptuchy 5/ „Fenomén hranice a jej (ne)prekročiteľnosti je kľúčovým prvkom v Sabuchovej knižke aj celkovo, nielen z topografického hľadiska. Funkčne zasahuje do všetkých významových plánov diela. Aktualizuje sa medziiným v relatívnej priepustnosti hraníc medzi svetom živých a svetom mŕtvych v povedomí i podvedomí miestnej komunity, ale aj v prenikaní moderných západných kultúrnych impulzov do periférie Podlasia. Prejavuje sa tiež v oscilovaní medzi oficiálnou cirkevnou a pohanskou šeptuchárskou tradíciou. Dorota, dcéra miestneho hrobára nasáva všetok okolitý svet – s jeho zložitými medziľudskými vzťahmi, religiozitou, zanedbanosťou, krásou, šeptuchami, ktoré vedia liečiť, nadprirodzenom aj tvrdou skutočnosťou. Príbehom o Dorotinom dospievaní v tomto zvláštnom, magickom kraji čitateľa sprevádza jej najlepšia kamarátka. Alena Sabuchová si pre svoje jemné, no zároveň i drsné rozprávanie zvolila krásny priestor a zabývala ho výnimočnými postavami, stojacimi na hranici nielen dvoch susediacich štátov. Román je inšpirovaný jej viacerými návštevami regiónu Podlasia. Súčasťou knihy sú aj fotografie Róberta Tapperta, ktoré vznikli v Podlasí počas autorkinho zberu materiálu. V réžii Mileny Lukáčovej číta Zuzana Kyzeková.

Michaela Rosová: Tvoja izba 1