Rádiožurnál o 12:00

Najlepšia hodina

Narodil sa ako lord a ako lord sa aj správal. Bol sebavedomý, mal rád obecenstvo, na každom kroku trúsil vtipy a celý život túžil po veľkej politike. Na začiatku 20.storočia, keď jeho hviezda ešte len blikala, však nebol ničím väčším ako primerane známym liberálnym poslancom. O jeho lenivosti v mladých rokoch života sa už popísalo veľa, no táto vlastnosť sa neprenášala na písanie. Okrem mnohých odvážnych reportáži z Kuby, Indie, Afganistanu či Južnej Afriky, serióznych esejí, či príbehov z rodinnej histórie, napísal aj niekoľko ambicióznych románov. Keď na starobu hodnotil jeden z nich, dobrodružný príbeh Savrola, tak povedal, že by naň najradšej zabudol. Mohol si to dovoliť, ako víťaz Svetovej vojny mal už celkom iné ambície. Zväzok Druhá svetová vojna, za ktorý dostal v roku 1953 Nobelovu cenu, písal ako kompletný záznam o vedení vojny a fungovaní štátu.

„Churchill by našu reláciu bral ako samozrejmosť. Uvedomoval by si, že také voľačo si zaslúži.“

Ján Vilikovský

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Ján Vilikovský, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Imrich Adamko

Vtipného býva krátko

Vlado Janček s radosťou čítal, počúval a pozoroval nonsensových umelcov, až sa sám nonsensovým umelcom stal. Je ctiteľom KRÁTKYCH žánrov, pretože vie, že vtipného býva KRÁTKO. A v KRÁTKOSTI možno povedať, že v KRÁTKYCH olympijských disciplínach nemá v našom jazykovom svete konkurenciu. Kým poézia mnohých súčasných tvorcov (postmoderných) je významovo aj zvukovo preťažená, na prvý pohľad nesamozrejmá, Janček popri nich pôsobí ako z iného sveta. Síce žonglér, ale predsa len z iného sveta. Jeho prvá zbierka Motýľov vyšla v roku 1999, druhá Kocúrov v roku 2009, tá tretia pravdepodobne vyjde v roku 2019. Okrem dada poézie píše aj prózu (jeho Gűrtler zvíťazil v súťaži Poviedka 2000), rozhlasové hry, divadelné hry a piesňové texty (je tiež gitaristom skupiny Saténové ruky).

„Žongluje prístupne a zrozumiteľne. Základom je pubertálna školská rečňovanka, ktorú povyšuje na báseň. Zdanlivá banálnosť a naivita je veľmi dobre premyslená. Poučená.“

Viktor Suchý

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Viktor Suchý

Interpret: Ľubomír Bukový

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Peter Hájek

Veľmi málo slov

Tomáš Janovic je básnik, humorista, autor literatúry pre deti, rozhlasových a televíznych hier. Dlhé roky pôsobil ako redaktor v humoristickom časopise Roháč. Jeho obľúbeným žánrom je aforizmus. Ako majster skratky by možno našu pätnásťminútovku považoval za luxus. Je to autor, ktorý vychádza z najlepšej tradície židovského humoru, jeho poznanie je totiž vykúpené židovskou skúsenosťou. Kornel Földvári, priateľ Janovica, sa raz vyjadril, že intuitívne cíti, že Janovic je autorom európskeho rangu, len bohužiaľ naráža na limity literatúry, z ktorej pochádza.

„Tomáš chce preniknúť do problematiky, ktorá sa ho osobne dotýka.“

Vladimír Petrík

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Vladimír Petrík, CSc

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Oldo Fiala

Zvuk: Táňa Horváthová

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

Pripravil Roman Sorger.

Čudný samotársky pobláznený mystik

Jack Kerouac pokladal písanie za svoju povinnosť na tejto zemi. A rovnako tak kázanie všeobecnej lásky. S konvenčným typom písania nebol spokojný a preto si vyvinul nový spontánny druh, ktorý sa stal kontroverzným. Pre jeho krátky život je príznačné to, že dlhšie nikde neobsedel - buď sa s batohom na chrbte niekam chystal, alebo vracal naspäť. Jeden veľký príbeh literárnych dejín sa začal v roku v roku 1947. Kerouac sa rozpísal na svojom prvom skutočnom románe Malomesto, veľkomesto, ale práve v čase tvorby sa rozhodol splniť si svoj životný sen a podnikol tri cesty po Spojených štátoch. Zvyšok príbehu je notoricky známy.

„Uvedomme si, že všetky jeho diela sú autobiografické."

Otakar Kořínek

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Otakar Kořínek

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Alena Duchoňová

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s profesorom Petrom Darovcom.

Oči ako divé maky

Mikuláš Kováč je jedným z najvýznamnejších básnikov generácie 60.rokov. Ako tvorca systematicky ignoroval všetky normy socialistického realizmu a kládol dôraz predovšetkým na otázky ľudskosti. Debutoval v roku 1960 zbierkou Zem pod nohami, vďaka ktorej ho literárna kritika okamžite označila za zrelého básnika. V Kováčovej poézii možno rozoznať dva navzájom sa vylučujúce postupy: jedným je poetizácia bezvýznamných skutočností, pri ktorej bez vnútorného napätia vytvára bezproblémovú idylu, druhým manifestuje viac: ide mu o vyjadrenie určitého životného problému bez dodatočnej poetizácie. Kováč neraz zaznamenáva ako veľké dejiny dobiehajú a často aj dobehnú malého človeka. Jeho poetika však nepracuje len s čiernymi farbami. Bol to všestranný básnik a prozaik s pozitívnym vzťahom k svetu a človeku.

„Celý život ostal verný svojej predstave krásy, ktorú mu tlmočila predovšetkým skutočnosť detstva.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent a Interpret: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

Báseň ako prepotrebná pletka

Ján Kostra nebol bojovník, bol človek, ktorý túžil po šťastí, po pocitoch rozkoše, slasti, ktoré mu poskytovala predovšetkým žena. Jeden z kritikov vraví, že až do 60.roku svojho veku bola erotická poézia preňho intenzívna. Napriek tomu, nosil v sebe aj smútok, a ten vyplýval pravdepodobne z toho, že si veľmi rýchlo začal uvedomovať časovú ohraničenosť ľudského života. Je to básnik pomerne osamelý, od samého začiatku sa vyvíjal veľmi osobite, vlastne všetku svoju energiu sústreďoval do tvorby básne.

„V Kostrovej poézii je najkonkrétnejší sám Kostra.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška