Hitparáda TOP 20 SK

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V kapitolách románu Slavky Liptákovej Krajina matiek sa prelínajú životy šiestich generácií Tischlerovcov z Levoče. Náš výber mieri k najmladším z nich. K sestrám Edite a Agnes, ktoré práve pochovali matku, a k ich deťom - Lene, Saverijovi a Danielovi - i Editinej vnučke Julke. Kým Edita ostala v rodnom meste, Agnes sa doň už len vracia z Talianska. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

Pre rozhlas upravil Svetozár Sprušanský / Originálna rozhlasová hudobno-dramatická kompozícia, ktorú podľa divadelnej hry bratov Čapkovcov vytvorili scenárista a režisér Svetozár Sprušanský, hudobný skladateľ Peter Zagar a majster zvuku Stanislav Kaclík. Ide o prvú slovenskú rozhlasovú adaptáciu. Formálne náročná realizácia je súčasnou (aj aktuálnou) interpretáciou klasického dramatického diela a jeho nadčasového posolstva. Účinkujú: Robo Roth, Vladislav Plevčík, Miroslava Drínová, Romana Van Dang, Peter Makranský, Lukáš Pišta a ďalší. Hudba: Peter Zagar, Dramaturgia: Beáta Panáková, Majster zvuku: Stanislav Kaclík, Hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, Peter Makranský.

Kto nezažil pocit bláznivého i keď často platonického zamilovania sa v tínedžerskom veku? Kto sa nepokúsil písať verše atakujúce nechápajúci svet dospelých? Kto neprecítil ťažobu sveta? Hra pre rodinu rieši aktuálne problémy mladých ľudí, ktorí sú, v snahe zapadnúť do kolektívu a nájdenia „tej pravej a neopakovateľnej“ lásky, ochotní prekročiť všetky hranice bez pudu sebazáchovy. Hra vystríha aj pred nebezpečenstvom sebapoškodzovania...

Účinkujú: Gréta – Johana Briešková Heda – Terézia Trcková Oskar – Adam Jozef Török Čiki – Sebastián Bartko Učiteľka: Slavomíra Fulínová Mama – Henrieta Kecerová Dramaturgia: Hana Rodová Réžia: Lukáš Lipčák Hudba: Zuzana Eperješiová Majster zvuku: Michal BAllasch

H. P. Lovecraft (Howard Phillips Lovecraft; 20. august 1890, Providence, Rhode Island – 15. marec 1937, Providence) bol americký autor „weird fiction“ – fantastických a desivých próz, ktoré zásadne formovali modernú hororovú literatúru. Písal najmä poviedky a kratšie novely; k jeho najznámejším dielam patria napríklad práve Volanie Cthuhlu, V horách šialenstva, Tieň nad Innnsmouthom, či Farba z kozmu. Za života bol známy skôr v okruhu časopiseckej fantastiky a výraznejšie uznanie prišlo až po smrti; popri prózach je dôležitou súčasťou jeho odkazu aj rozsiahla korešpondencia, ktorá dokumentuje jeho literárne názory a sieť kontaktov. H. P. Lovecraft patrí k autorom, ktorí svojou tvorbou vytvorili osobitý literárny žáner na pomedzí hororu, fantasy a filozofickej sci-fi, označovaný často ako kozmický horor (cosmic horror). Tento žáner necharakterizuje vyvolávanie pocitov strachu osvedčenými prostriedkami, či obligátnymi nadprirodzenými bytosťami. V centre jeho záujmu stojí pocit bezmocnosti človeka tvárou v tvár nekonečnému, nepochopiteľnému vesmíru, ktorého zákony sú ľudskej mysli absolútne cudzie. Ako autor spájal gotickú atmosféru s vedeckou predstavivosťou, čím vytvoril svet, kde sa strach rodí z poznania vlastnej bezvýznamnosti. Namiesto tradičných démonov, či duchov predstavil božstvá a bytosti z iných dimenzií, ktoré presahujú ľudské chápanie – a tak je to i v prípade jednej z jeho najznámejších, doslova ikonických noviel -Volanie Cthulhu. Rozhlasová dramatizácia Jakuba Horňáka (ktorý je i jej režisérom), ctí jeho rozprávačský základ, svojsky ho uchopuje a vytvára i v rovine realizácie úrovne, v ktorých sa striedajú situácie vypätých hororových stretov s angažovaným rozprávaním, pre Lovecrafta tak typickým.

Autor novely: H.P. LovecraftAutor rozhlasovej dramatizácie: Jakub Horňák Obsadenie: Kamil Mikulčík, Vladimír Kobielsky, Alexander Bárta, František Kovár, Filip Pavuk, Lucia Vráblicová, Milo Kráľ, Ján Gallovič, Robert Roth, Juraj Hrčka, Matej Landl, Rebeka Poláková, Ján Jackuliak, Martin Šalacha, David Hartl, Mário Mačičák a Tomáš Palonder Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Adrián Líška Hudba: Adrián Líška Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Jakub Horňák