Rádiožurnál o 22:00

Myslíte si, že by vás nemohla baviť moderná klasika aj kamerunské disco, folktronica aj noise, soundtracky aj industriál, ambient pop aj library music, Brazília aj Island, modulár aj granulár? Vyskúšajte. Daniel Baláž, nevyspytateľne poskakujúci medzi žánrami jedine na Mental_FM.

Satan vytrvalo pokúša Ježiša. Ukazuje mu cisársky Rím v jeho najväčšom lesku a nádhere - ako silu, ktorej dá pravdepodobne prednosť pred Partmi. Zdôrazňuje tiež, že by mohol poľahky vyhnať Tiberia, vrátiť Rimanom slobodu a stať sa pánom nielen Rímskej ríše, ale celého sveta vrátane Dávidovho trónu. Náš Pán však pohŕda veľkoleposťou a svetskou mocou. Poukazuje na luxus, samoľúbosť a neviazanosť Rimanov. Zdôrazní, ako málo si zaslúžia návrat k slobode, ktorú stratili svojím počínaním, a predpovedá veľkosť svojho budúceho kráľovstva. Satan sa zo zúfalstva snaží zvýšiť hodnotu svojich núkaných darov a kladie si podmienku, že iba vtedy ich Ježišovi dá, ak pred ním Spasiteľ padne na kolená a bude ho uctievať. Tento návrh Nášho Pána tak rozhorčí, že s pohŕdaním odvetí: „Strať sa mi z očí! Viem ja, čo si zač: si zlo a Satan, večne prekliaty! “

To Satana zaskočí – chvíľu sa vykrúca, ale opäť nasadí ďalšie lákadlo: ponúka Ježišovi intelektuálne potešenie v múdrosti a poznaní, vyzdvihujúc sídlo antickej vzdelanosti Atény, ich školy a centrá učencov a ich žiakov, chválorečí gréckych hudobníkov, básnikov, rečníkov a filozofov rozličných škôl. Pre Ježiša je však pohanská filozofia samoľúba a nedostatočná. Pred hudbou, poéziou, výrečnosťou a vzdelaním Grékov dáva prednosť hebrejským spisovateľom inšpirovaným Bohom. Satan, popudený neúspechom všetkých svojich pokusov, vyčíta Spasiteľovi nerozvážnosť. Zosmiešňuje jeho očakávané kráľovstvo a predpovedá utrpenie, ktoré má Ježiš podstúpiť. Odnesie ho späť do púšte a tam ho ponechá.

Prichádza noc: Satan rozpúta strašnú búrku a usiluje sa vystrašiť Ježiša desivými snami a prízrakmi. Na Ježiša však nemajú nijaký účinok. Po nočných hrôzach prichádza tiché, jasné a krásne ráno. Satan sa opäť zjaví pred naším Pánom a znova ho napadne výpočtom útrap, ktoré bude musieť podstúpiť. Na vrchole zúfalstva sa prizná, že často sledoval Ježiša od jeho narodenia, aby zistil, či je skutočným Mesiášom. Z toho, čo sa udialo pri rieke Jordán, usúdil, že pravdepodobne áno. Odvtedy ho sleduje ešte horlivejšie - v nádeji, že nad ním získa prevahu a že nie je tou „Božskou osobou“, ktorá má byť jeho „smrteľným nepriateľom“. Uzná, že dosiaľ úplne zlyhal - napriek tomu sa však rozhodne, že Ježiša ešte raz vyskúša. Preto ho prenesie k jeruzalemskému chrámu, položí na špicatý vrchol a žiada od neho, aby dokázal svoju božskú podstatu: buď sa na špicu chrámu postaví alebo bezpečne skočí dolu. Náš Pán pokarhá Pokušiteľa, postaví sa na nebezpečný vrchol, a tak dokáže svoju božskosť. Užasnutý a zdesený Satan sa vrhne strmhlav dolu a vracia sa k svojim pekelným druhom, aby oznámil nezdar svojej cesty. Anjeli medzitým odnesú Ježiša do krásneho údolia, kde ho kŕmia nebeským pokrmom a oslavujú jeho víťazstvo triumfálnym chválospevom.

Miltonova tragédia Samson bojovník musela na svoje primerané miesto v literatúre čakať. Nejaký čas ju pokladali iba za doplnok k Vrátenému raju. Dnes ju hodnotia ako jednu z najväčších básní v anglickej literatúre. Podľa Johanna Wolfganga Goetheho má v sebe antického ducha ako nijaké iné dielo moderného básnika. Podľa neho Milton stvárnil Samsona pravdivo aj vďaka vlastnej slepote a tento velikán si zasluhuje našu maximálnu úctu.

V predslove k Samsonovi bojovníkovi John Milton viackrát zdôraznil výnimočnosť antickej tragédie. Podčiarkol tak svoje rozhodnutie, prečo si vybral práve tento žáner. Aj dnes si z neho odcitujeme: „O druhu dramatickej poézie nazývanom tragédia: Oddávna sa najvyššie postavení ľudia všemožne usilovali dokázať, že sú schopní napísať tragédiu. Dionýzius Starší po tom bažil nemenej ako po dosiahnutí pozície tyrana. Cisár Augustus takisto začal písať svojho Ajaxa, ale keďže ho začiatok neuspokojil, nedokončil ho. Niektorí pokladajú filozofa Senecu za skutočného autora tragédií (aspoň tých najlepších), ktoré nesú jeho meno. Gregor Naziánsky , otec Cirkvi, nepokladal za nehodné jeho svätosti napísať tragédiu, ktorej dal názov Utrpenie Krista.“

Toľko Miltonovo zdôvodnenie, prečo si ako žáner vybral antickú tragédiu. Minule sme hovorili, čím sa Miltonov Samson líši od biblickej predlohy, o aké motívy a postavy ju Milton obohacuje a ktoré typické prvky gréckej tragédie Samson bojovník preberá. V tejto časti sa sústredíme na protagonistov tohto diela.

„Vo svojej tragédii uvádzam zbor podľa gréckeho vzoru. Nie je však len antickou napodobeninou, ale je aj moderný – stále ho používajú Taliani. Preto pri modelovaní tejto tragédie odôvodnene vychádzam skôr z antických alebo talianskych autorov, keďže ich povesti a sláve sa nik nevyrovná. V zboroch používam strofu rozličných rozmerov , ktorú Gréci nazývajú monostrofa alebo apolelymenon a nedelí sa na strofu, antistrofu či epódu, čo boli druhy slohy zložené kvôli hudbe a používali sa na spev zboru. Tie nie sú pre báseň nevyhnutné, a teda ani dôležité. Alebo – keďže sa delí na slohy alebo prestávky – ju môžeme nazvať aleostrofa.“

To je ďalšia ukážka z predslovu O druhu dramatickej poézie nazývanom tragédia, v ktorom nás Milton oboznamuje so svojimi umeleckými postupmi. V treťom rozhovore budeme hovoriť, do akej miery v tragédii Samson bojovník zachoval štruktúru antickej drámy a naopak- aké novinky vniesol do zboru. Ďalej - na čo Milton naráža vo svojich alúziách a aký bol vplyv Samsona bojovníka na literatúru a hudbu.

Rozhovor s interpretmi trilógie

Doznel záver tragédie Samson bojovník. Celú Miltonovu trilógiu - epos Stratený raj, miniepos Vrátený raj a tragédiu Samson bojovník sme v Rádiu Devín vysielali tri mesiace. Od pondelka do štvrtka sme počúvali čítanie tohto diela na pokračovanie, piatky boli vymedzené rozhovorom – dohromady 70 relácií. V poslednom rozhovore nazrieme do zákulisia Parnasu.

V štúdiu vítam Štefana Bučka, člena Činohry Slovenského národného divadla, ktorý celú Miltonovu trilógiu recitoval, a Mariána Andričíka, ktorý všetky tri časti – Stratený raj, Vrátený raj a Samsona bojovníka preložil a týmto básnickým monumentom nás sprevádzal. Počuli sme ho vo zvučke recitovať Samsonove verše v anglickom origináli. Obaja sú pedagógovia – profesor Andričík na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a docent Bučko na Katedre herectva Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Zajatý a oslepený Samson je vo väzení v Gaze, kde musí tvrdo pracovať. V deň osláv, keď je všetka práca zastavená, vyjde von na odľahlé miesto a smúti nad svojím osudom. Sem za ním prídu jeho priatelia a súkmeňovci; tí tvoria zbor, ktorý sa ho usiluje utešiť, ako len vie. Jeho otec, starec Manóach, oznámi, že Filištínci vyhlásili tento sviatok ako deň vďakyvzdania za oslobodenie zo Samsonových rúk. V Samsonovi táto správa ešte viac znásobí jeho bolesť. Starec Manóach odíde k filištínskych vládcom, aby sa pokúsil syna vykúpiť. Medzitým príde úradník, ktorý požaduje, aby na oslave pred vládcami a ľudom predvádzal svoju silu. Samson spočiatku odmieta a posiela úradníka preč. Keď sa úradník sa vráti s vyhrážkami, že ho dá odviesť, Samson napokon nadobudne presvedčenie, že tak chce Boh, a privolí. Zbor zostáva na mieste, Manóach sa vracia plný nádeje, že sa mu napokon podarí Samsona oslobodiť. Uprostred jeho monológu pribehne židovský posol: najprv zmätene, potom jasnejšie opíše skazu, ktorú Samson privolal - na Filištíncov a napokon aj na seba. Tým sa tragédia končí.

Ó, slabá myseľ v tele siláka! No čo je sila, ak ju nezdvojí múdrosť? Len veľká, tupá, ťaživá a pyšne sebaistá, pritom aj najslabšej ľsti sa poddá, neschopná vládnuť a iba múdrosť poslúchať.

Keď Boh mi dával silu, ukázal jej krehkosť – zavesil ju do vlasov. No ticho! Nesmiem sa prieť s najvyššou vôľou, má možno také zámery, čo presahujú moje chápanie.

8-dielny komediálny rozhlasový seriál s výraznou kriminálnou zápletkou, ktorý sa odohráva vo výnimočnom a atraktívnom prostredí Slovenského rozhlasu, stavby storočia.

Seriál je napísaný k 100. výročiu založenia Slovenského rozhlasu.

Žáner: dramedy s kriminálnou zápletkou

Seriál sa začína galavečerom k 100. výročiu založenia Slovenského rozhlasu, keď počas živého vysielania spadne z 9. poschodia mŕtvy človek.

V príbehu pokračujeme retrospektívnym spôsobom a ako sa celý dej a pátranie zauzľuje, spoločne s divákmi hádame, kto zabíjal a koho vlastne zabili. V ôsmej časti sa napojíme na galavečer a všetko sa prekvapivo objasní.

Pri rozprávaní príbehu využívajú autori aj rozprávača. Ide o moderný a plastický spôsob rozprávania, ktorý dokáže osloviť aj mladšieho diváka. Jednotlivých rozprávačov sa v priebehu počúvania seriálu vystrieda niekoľko, podľa toho, aké tajomstvo daná časť odhalí. Poslednú časť rozpráva mŕtvy človek, ktorý spadol z 9. poschodia na začiatku seriálu.

Hoci kriminálny príbeh prináša temné témy ako vraždy, znásilnenie, nebudú zobrazené drastickým spôsobom, aby sme si udržali štýl "feelgood krimi". Dôraz stavajú tvorcovia na psychologickej kresbe postáv, odkrývaní tajomstiev z ich osobného života a svojráznej vtipnej trojici amatérskych vyšetrovateľov.

Zajatý a oslepený Samson je vo väzení v Gaze, kde musí tvrdo pracovať. V deň osláv, keď je všetka práca zastavená, vyjde von na odľahlé miesto a smúti nad svojím osudom. Sem za ním prídu jeho priatelia a súkmeňovci; tí tvoria zbor, ktorý sa ho usiluje utešiť, ako len vie. Jeho otec, starec Manóach, oznámi, že Filištínci vyhlásili tento sviatok ako deň vďakyvzdania za oslobodenie zo Samsonových rúk. V Samsonovi táto správa ešte viac znásobí jeho bolesť. Starec Manóach odíde k filištínskych vládcom, aby sa pokúsil syna vykúpiť. Medzitým príde úradník, ktorý požaduje, aby na oslave pred vládcami a ľudom predvádzal svoju silu. Samson spočiatku odmieta a posiela úradníka preč. Keď sa úradník sa vráti s vyhrážkami, že ho dá odviesť, Samson napokon nadobudne presvedčenie, že tak chce Boh, a privolí. Zbor zostáva na mieste, Manóach sa vracia plný nádeje, že sa mu napokon podarí Samsona oslobodiť. Uprostred jeho monológu pribehne židovský posol: najprv zmätene, potom jasnejšie opíše skazu, ktorú Samson privolal - na Filištíncov a napokon aj na seba. Tým sa tragédia končí.

Ó, slabá myseľ v tele siláka! No čo je sila, ak ju nezdvojí múdrosť? Len veľká, tupá, ťaživá a pyšne sebaistá, pritom aj najslabšej ľsti sa poddá, neschopná vládnuť a iba múdrosť poslúchať.

Keď Boh mi dával silu, ukázal jej krehkosť – zavesil ju do vlasov. No ticho! Nesmiem sa prieť s najvyššou vôľou, má možno také zámery, čo presahujú moje chápanie.