Frekvencie zdravia

Životný oblúk Dominika Tatarku v sebe nesie mnoho zásadných míľnikov týkajúcich sa československej spoločnosti. Audio dokument je obhliadnutím sa za životom Dominika Tatarku nielen pohľadom jemu blízkych ľudí, ale aj tých, ktorí jeho dielo skúmajú, či interpretujú dodnes. Snažíme sa pochopiť, akým človekom bol a pýtame sa - v čom je odkaz Dominika Tatarku aktuálny a inšpiratívny aj dnes?

Účinkujú: Jolana Kusá, Anton Vydra, Dávid Paška, Vlado Michal, Martin Šimečka, Juraj Polgáry, Marek Kundlák

Dramaturgia: Dominika Udvorková

Hudobný dramaturg: Juraj Polgáry

Zvukový majster: Milan Greguš

Réžia: Dorota Vlnová

V novembri 1944 vznikol na okraji Dubnice nad Váhom špecializovaný rómsky koncentračný tábor, jediný svojho druhu na území Slovenska. Za ostnaté drôty dubnického tábora boli posielaní Rómovia z celého Slovenska i so svojimi rodinnými príslušníkmi. V priebehu januára 1945 zachvátila tábor epidémia škvrnitého týfusu. V tom čase prevzali kontrolu tábora Nemci a rozhodli sa túto epidémiu radikálne vyriešiť. V roku 2025 uplynie presne 80 rokov od dubnického masakru. Prostredníctvom jedného miesta, tajomného dubnického Údolia, a zachovaných svedectiev preživších, sa môžeme pozrieť na jednu z najtemnejších udalostí rómskeho holokaustu. Ma bisteren! Nezabúdajme!

Účinkujú: Daniel Bubla, Veronika Hajdučíková, Ľudmila Klimková, Mária Koledová, Marie Kormanová, Marek Kundlák, Arne Mann, Miroslav Mišák, Ján Púček, Andrej Šoltés, Adriana Vančová, Ladislav Welward

Dramaturgia: Dominika Udvorková

Zvukový majster: Michal Džadoň

Réžia: Veronika Hajdučíková a Ján Púček

Informačný smog, či informačné znečistenie – to sú pomenovania súčasného fenoménu prebytku informácii v post faktickej dobe. Ľudia sa nerozhodujú podľa overiteľnosti informácii, ale podľa emócii, ktoré v nich tieto informácie vyvolávajú. Fíčer Barbary Vojtašákovej skúma aj takzvaný fenomén Echo chamber – komnata ozvien. Už názov napovedá, že tento fenomén vzniká v momente, keď sú jednotlivci alebo skupiny vystavené iba informáciám, názorom alebo presvedčeniam, ktoré posilňujú ich existujúce názory ako ozvenu. Fíčer podčiarkuje dôležitosť kritického myslenia a hlbšieho porozumenia komplexným problémom spoločnosti.

V roku 2025 si svet pripomína 120. výročie úmrtia francúzskeho spisovateľa a vizionára, jedného zo zakladateľov vedeckej fantastiky – Jula Verna. Aj keď svoju tvorbu adresoval dospelým, od začiatku bol mimoriadne obľúbený aj medzi mladými čitateľmi. Od roku 1879 je druhým najprekladanejším autorom na svete. Jeho romány vyšli v prekladoch v približne 140 jazykoch. V slovenčine ich vyšlo okolo štyridsať a mnohí sa pamätáme na chvíle, keď sme ich ako deti čítali so zatajeným dychom. Málokto však vie, že na Slovensku žil autor, ktorý Verna predbehol a napísal dielo o ceste do vesmíru skôr ako on. Rodák z Revúcej Gustáv Reuss vydal svoju Hviezdovedu v roku 1856, teda sedem rokov predtým, ako vyšla Vernova Cesta na mesiac. Do žánra vedeckej fantastiky zabŕdli aj iní slovenskí autori v 19. storočí. Jedným z nich bol Anton Emanuel Timko – Perohryz. Vydajte sa s nami na cestu hľadania spôsobov, akými sa nám Verne prihovára aj dnes.

Scenár a réžia: Ľubica Pliešovská

Interpret: Juraj Smutný

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

V rokoch 1936 - 1939 bol Ladislav Szathmáry 2. tajomníkom československého vyslanectva v Berlíne a 30. júna 1939 pricestoval do Varšavy, aby sa tam stal slovenským vyslancom. Bola to doba – ako napísala jeho manželka Viera Szathmáry–Vlčková v knihe Putování za svobodou - „taká neskutočná, nepravdepodobná, fantastická a nervy drásajúca, že prebudiť sa z nej ... na rachot prvých bômb nad Varšavou, bolo takmer neuveriteľným uľahčením“. Dokumentárne pásmo Pavla Matulu Vyslanec, ktorý sa postavil Hitlerovi približuje ťažké rozhodovanie ľudí v neistej dobe, keď sa "rúca svet" a uznávané hodnoty slobody a ľudskosti sú vytláčané barbarstvom. No aj v nepriaznivých podmienkach možno prejaviť statočnosť a odvahu.

Redaktorka: Ivana Jachymová

Hudobná dramaturgička: Zuzana Eperješiová

Majster zvuku: Michal Ballasch

Režisér: Stanislav Bilý

Účinkujú: Peter Himič, Jana Wernerová, Adriana Ballová a Miroslav Ķolbašský.

„Insiderský“ pohľad na mesto, ktoré mnohí poznajú najmä cez známe dominanty. Ako vyzerá život v jednom z najkrajších slovenských miest, keď ho opustí posledný turista? Obyvatelia tohto malého mesta v horách rozprávajú o tom, ako sa im žije v Banskej Štiavnici. Ako popularizácia mesta mení štruktúru jeho obyvateľstva a ako sa to prejavuje na spolužití, ale aj kvalite života v meste, ako život miestnych ovplyvňujú rastúce ceny bytov a pozemkov, ako aj nečakané problémy, ktoré turistické mestá riešia.

Dramaturgia: Tereza Simanová

Autorsky a realizačne pripravila: Katarína Urban Richterová

Každé dieťa si zaslúži kvalitné vzdelávanie. Deti so špecifickými potrebami, zo sociálne znevýhodneného prostredia či inak rozmanité deti sú prirodzenou súčasťou spoločnosti – a mali by byť aj súčasťou každého školského kolektívu. Napriek tomu sa mnohé z nich ocitajú na okraji: presúvané do špeciálnych škôl alebo odkázané na domáce vzdelávanie. Existujú však miesta a ľudia, ktorí hľadajú cesty, ako vytvoriť prostredie, kde sa môžu všetky deti rozvíjať podľa svojich individuálnych potrieb. Autorka fíčra Tereza Križková skladá esej o inkluzívnom vzdelávaní na základe vlastnej skúsenosti so synom, ktorý navštevuje inkluzívnu laboratórnu škôlku – miesto, kde rozmanitosť nie je prekážkou, ale potenciálom na individuálny aj spoločný rast.

autor : Tereza Križková

dramaturgia : Dominika Udvorková

hudobný dramaturg: Marek Kundlák

zvukový majster : Michal Džadoň

réžia: Tereza Križková

Osoby a obsadenie: Anna Simington Maar, Dana Macková, Silvia Lachkovičková, rodičia a deti Rozmanity

Svätí Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu s jasným cieľom – sprostredkovať vieru spôsobom, ktorému budú ľudia rozumieť. Ich preklady liturgických a biblických textov do staroslovienčiny sprístupnili kresťanské posolstvo bežnému ľudu, ktorý nerozumel latinčine. Dnes však dochádza k paradoxu: jazyk, ktorý mal byť zrozumiteľný, sa stal pre súčasnú cirkevnú obec nejasným. Cirkevnoslovančine dnes rozumie málokto, a preto vzniká naliehavá potreba prekladať duchovné texty do súčasnej slovenčiny – nie ako narušenie tradície, ale ako jej pokračovanie. Dokumentárne pásmo Dominika Gromoša Od hlaholiky k porozumeniu ponúka pohľad na význam liturgických prekladov v minulosti i dnes. Prostredníctvom rozhovorov s gréckokatolíckym kňazom Marcelom Gajdošom, predsedom liturgickej komisie Košickej eparchie, sa zamýšľame nad tým, ako môže cirkev aj v 21. storočí napĺňať svoje poslanie: hovoriť k človeku rečou, ktorej rozumie – duchovne, jazykovo i osobne.

Hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová

Zvuk: Michal Ballasch. Z cirkevnoslovanskej pôvodiny číta Marcel Gajdoš. V réžii Lukáša Lipčáka účinkujú Peter Himič a Tatiana Poláková. Pre rozhlas pripravil a rozhovor s Marcelom Gajdošom viedol Gabriel Kuľbak.

Slovenská ornitologická spoločnosť/SOS/BirdLife Slovensko sa každoročne venuje so skupinou dobrovoľníkov a dobrovoľníčiek trojdňovej údržbe Vtáčieho ostrova uprostred vodného diela Hrušovská zdrž. Práve táto lokalita je jednou z troch najvýznamnejších území na Slovensku vzhľadom na hniezdenie viacerých druhov vtákov. Minulé leto sa tam s nimi vybrala aj dokumentaristka Eva Križková, ktorá sa popri manuálnej práci na ostrove zamýšľala nad tým, čo nie len vtáky ale aj ľudí na toto miesto ťahá.

autor : Eva Križková dramaturgia : Dominika Udvorková hudobný dramaturg: Marek Kundlák zvuk : Ľubica Olšovská réžia: Eva Križková Osoby a obsadenie: Štefan Benko, Martin Švorc, Petra Certeková, Martina Hajduková, Tobiáš Potočný, Eva Križková

Silne lyrizované rozprávanie o alkoholikoc, ktorí prebývajú v starom rozpadnutom majeri. Príbeh o neznesiteľnej ťažobe osudu, cez ktorú sa protagonisti nedokázali preniesť a ktorá vrcholí vraždou.