Uhol pohľadu

Súhrnný komentár 1.dejstva na podklade interpretačného modelu Albrechta Schöneho a Ulricha Gaiera pripravil doc. Jozef Tancer – vedúci Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Ako sme avizovali, po odznení všetkých siedmich scén uvedieme súhrnný komentár. Prečo sme si zvolili iný postup? Prečo neinterpretujeme každú scénu zvlášť ako pri prvom dieli – to sme zdôvodnili už v úvodnom rozhovore k druhému dielu. V dnešnom prvom súhrnnom komentári spomedzi piatich si tieto dôvody pripomenieme. A samozrejme sa sústredíme na interpretáciu prvého dejstva.

Obsah 2. dejstva

Na konci prvého dejstva sa Faust - zvedený túžbou po krásnej Helene - pokúsil zmocniť jej obrazu v dyme a pri explózii, ktorú spôsobil, stratil vedomie. Druhé dejstvo opisuje Faustovu cestu za krásnou Helenou do gréckeho podsvetia. Faust v bezvedomí, Mefistofeles a umelo vytvorený človiečik v skúmavke, Homunculus, sa vďaka čarovnému plášťu prenesú na bitevné pole pri Farsale. Tam sa začína ich púť svetom antickej mytológie a mystérií. Faust po dotyku s gréckou zemou precitne a každý sa vydá svojou cestou. Homunculus hľadá spôsob, ako zmeniť svoju existenciu v uzavretej skúmavke na ozajstný organický život a ako vzniknúť. Mefistofeles hľadá príbuzné duše medzi antickými obludami a príšerami a usiluje sa nájsť svoje miesto v jemu cudzom svete starovekých mýtov. Faust sa za pomoci veštice Mantó dostáva až k bohyni podsvetia Persefoné, aby od nej vyprosil krásnu Helenu. ...

8. scéna: Vysoko klenutá úzka gotická izba

Scéna nás privádza späť do Faustovej študovne, ktorú Wagner udržiava v nezmenenej podobe ako svätyňu, čakajúc na návrat majstra. Faust leží v bezvedomí na svojom lôžku a Mefistofeles znova zatúži zahrať si rolu profesora. Oblečie si zaprášený Faustov plášť a vodí za nos famula, večného študenta, ktorý nevie nič iné, len študovať. Privolá ho ostrým zvonením, ktoré otrasie múrmi sál a odzvoní starým časom. Ďalším v univerzitnej hierarchii tejto satiry je mladý arogantný bakalár, ktorý celý svet meria svojím vlastným ja a ignorujúc tradičné autority považuje sám seba za stvoriteľa a vládcu nad životom a smrťou. Scéna sa končí Mefistofelovými slovami útechy, ktorý ironicky komentuje bakalárovo zaslepenie vlastným egom: za málo rokov bude iný on:/ Nech mušt sa celkom absurdne aj tvári,/ stane sa vínom napokon.

9. scéna: Laboratórium

Scéna Laboratórium je pokračovaním učeneckej satiry. Bývalý Faustov žiak, dnes už erudovaný učenec - alchymista v nej predstavuje svoj experiment so stvorením umelého človeka- Homuncula v skúmavke. Homunculus spoznáva v Mefistofelovi svojho príbuzného, kmotra, a chce sa hneď za jeho pomoci pustiť do práce, pričom sa celkom emancipuje od predstáv svojho duchovného otca, Wagnera. V sne Fausta, ktorý stále leží v bezvedomí, rozpozná učencovu túžbu po krásnej Helene a pochopí, že je potrebné opustiť sever a vybrať sa spolu s Faustom a Mefistofelom na juhovýchod, do Grécka, krajiny antických mýtov. Za pomoc pri doprave sľúbi chlípnemu Mefistofelovi stretnutie s bájnymi tesálskymi strigami.

10. scéna: Klasická Valpurgina noc - Farsalské polia

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

11. scéna: Klasická Valpurgina noc - Na hornom Peneiu

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Klasická Valpurgina noc má päť scén, ktoré sa dajú zoskupiť do troch častí. Prvá časť sa odohráva podľa antickej slávnosti Peloria. Tesálčania si nimi každoročne pripomínali veľké zemetrasenie, ktoré pretrhlo údolie Tempe, umožnilo rieke Peneios odtekať do mora a odvodnilo Lariskú nížinu. Klasická Valpurgina noc sa začína ako temná, krvavá oslava pripomínajúca vojenskú bitku pri Farsale medzi Caesarom a Pompejom a končí sa ako hymnická oslava Erota v mori. Prechádza tromi prírodnými scenériami: Farsalskými poliami, riekou Peneios a skalnatou zátokou Egejského mora. Každá z troch hlavných postáv tu putuje svojou cestou a za svojím cieľom. Faust smeruje do podsvetia, aby vyprosil od bohyne Persefóny krásnu Helenu. Mefistofeles, pôvodne starozákonný Lucifer, spoznáva jemu celkom cudzí svet antických príšer a nachádza príbuzné duše vo Forkyadách, troch škaredých starenách s jedným okom a jedným zubom. Homunculus hľadá spôsob, ako opustiť uzatvorený svet skúmavky a nanovo vzniknúť organickým spôsobom. Pri kultových mystériách lásky na oslavách mora sa rozplynie v morských vlnách a lone krásnej Galatey.

Vzhľadom na dĺžku 2. dejstva sme aj súhrnný komentár rozdelili na dve časti. V 1. časti sa sústredíme na genézu vzniku a funkciu druhého dejstva a na najdlhšiu scénu - Klasickú Valpurginu noc. A samozrejme nezabudneme na Homuncula.