Uhol pohľadu

Krajina, v ktorej vládne cisár, sa ocitla na pokraji vnútornej vojny a rozpadu. Cisár chce najprv rozhodnúť boj o moc so svojím protivníkom podľa stredovekých obyčají, t. j. rytierskym súbojom. No keďže nepriateľské vojská ho už ako cisára nerešpektujú a súboj odmietajú, musí prijať Faustovu pomoc, hoci mu nie je celkom po vôli. Faust si pomáha kúzlami a agresivitou troch nenásytných obrov. Násilníci Bitkár, Berlenber a Korisťchňapka sa čarami rozmnožujú a vytvárajú tak nekontrolovaný dav, bažiaci po násilí a majetku. Cisár, pozorujúci dianie na bitevnom poli, sa bráni použitiu diabolských trikov. Rovnako ich odmieta aj vrchný generál, ktorý na protest rezignuje. Obaja sa z bojiska stiahnu, čím prenechajú všetku moc Mefistofelovi. Mefistofeles pomocou prírodných démonov vody a ohňa vyvolá ilúziu záplavy a požiaru a zaženie nepriateľa na útek.

Scéna sa delí na tri časti: rabovanie vzdorocisárovej pokladnice; kniežatá rozkrádajúce ríšu a cirkev, ktorá využije vydieranie cisára na upevnenie moci aj majetku. Po vyhratej vojne sa cisár opäť ujme moci a rozdelí ríšu medzi kniežatá, menujúc ich do popredných štátnych funkcií. Vynúti si tak ich lojalitu, hoci vo vojnových časoch ho opustili. Úrady sa nerozdeľujú podľa zásluh, ale ako forma úplatku a posilnenia vlastného postavenia. Kniežatá aj cisár zatajujú zásluhy diabla na vyhratej vojne. Naopak arcibiskup spoluprácu s diablom otvorene kritizuje. Nie však preto, aby odsúdil takéto vedenie vojny, ale aby využil vhodný okamih na obnovenie cirkevnej moci. Za pakt s diablom hrozí cisárovi exkomunikáciou, z ktorej sa však môže vykúpiť finančnými darmi. Arcibiskup si zároveň robí nárok aj na odvody za pôdu, ktorú by mal Faust v budúcnosti získať vysušením morského pobrežia.

Vzhľadom na dĺžku a náročnosť výkladu 4. dejstva sme ho rozdelili na dve časti. V prvej časti sa sústredíme na členenie dejstva a formálnu stavbu - ako Goethe rieši napr. masové scény. Ale aj ako sa prejavujú jeho vedomosti z prírodných vied najmä v v meteorológii a geológii a z akých inšpiračných zdrojov vychádzal. Začneme ako zvyčajne - genézou vzniku 4.dejstva.

Hostia: Svetlana Síthová (špeciálna pedagogička) a Eva Gajdošová (psychologička). |

Prázdniny sa končia a po dvoch mesiacoch voľnejšieho režimu nemusí byť návrat k skorému vstávaniu, povinnostiam a pravidelnému dennému rytmu jednoduchý. Ani pre deti, ani pre rodičov. Kedy začať posúvať večierku? Ako deti pripraviť na školu bez zbytočného stresu? Čo robiť, ak sa namiesto tešenia objaví strach, úzkosť či bolesti brucha? Počúvajte Kontakty s Evou Bestvinovou.

| Návrat do školy bez stresu.

| Moderuje: Eva Bestvinová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hovorili sme o členení a formálnej stavbe dejstva, ale aj ako sa prejavujú Goetheho vedomosti z prírodných vied najmä v v meteorológii a geológii a z akých inšpiračných zdrojov vychádzal. V 2. časti komentára sa sústredíme na jeho vnímanie historických udalostí v analógii s prírodnými javmi – napr. Parížskej revolúcie v júli 1830. Ako v tomto dejstve akceleruje pokrok a rýchlosť. A napokon ďalšia zásadná otázka interpretácie: ako ekonomicky čítať Fausta?

Hosťom Ľuboša Kovačecha je kapelník DH Selčianka a DH Zvolenská kapela Martin BRHLÍK. Pozvánka na festival Zvolenská oddychovka 2026.

Obsah 5. dejstva

Za pomoc cisárovi vo vojne získal Faust pás pobrežia. Hoci jeho fyzické sily chradnú, neúnavne organizuje vysúšanie a osídľovanie morského dna a kultiváciu získanej pôdy. Keďže jeho budovateľské plány realizuje Mefistofeles so svojimi pomocníkmi, Faust sa zamotáva do stále ďalších a ďalších tragických omylov. Má na svedomí nevinné životy staručkých manželov Filemona a Baucis, majetok získava pirátskymi výpravami, stáva sa z neho tyran, podriaďujúci všetkých svojej vôli. Tesne pred smrťou stráca zrak a tak nevidí, že miesto odvodňovacej priekopy mu lemury kopú hrob. Vo chvíli, keď sa Mefistofeles chystá zmocniť duše mŕtveho Fausta, zjavia sa anjeli, a spred nosa mu ju unesú. Nesmrteľná duša nesená silou Erota stúpa do nebeských výšin, kde na svojho milého čaká kajúcnica menom Grétka.

Pútnik prichádza na miesto, na ktorom ho kedysi pri stroskotaní zachránil manželský pár Filemon a Baucis. Opäť stretáva staručkých manželov a chce im vzdať v modlitbách na brehu oceánu vďaku za svoju záchranu. Krajinu navôkol však v nemom úžase nespoznáva. Miesto šíreho mora sa na pobreží, ktoré Faust dostal od cisára do léna, zelenajú záhrady, sady a lúky. Budovanie krajiny sa však nedeje s kostolným poriadkom. Faust navyše vyvíja na Filemona a Baucis nátlak, aby sa presídlili a on získal ich domov.

Hoci sa Faustovi budovateľský plán vydaril, je nespokojný. Zvony zo starej kaplnky, pri ktorej žijú Filemon a Baucis, mu pripomínajú, že prímorská krajina ešte stále nie je celá jeho. Starí manželia mu vzdorujú a odmietajú sa presťahovať. Mefistofeles sa vracia so svojimi tromi pomocníkmi z pirátskej výpravy. Bohatstvo, ktoré prináša, je výsledkom lúpežných prepadnutí. Faust, vedomý si, že sa dopúšťa bezprávia, prikáže Mefistofelovi, aby oboch starých ľudí konečne odpratal na nové miesto, ktoré im vybral.

Vežník Lynkeus ospevuje krásu starého sveta, ktorý sa pred jeho očami stráca. Zrazu zazrie, ako horí stará kaplnka a tiež chyža Filemona a Baucis. V strachu verí, že manželom sa nič nestalo. Rovnako aj Faust pri pohľade na plamene dúfa, že manželia spokojne dožijú na majetku, ktorý im vyhradil. Mefistofeles a jeho pomocníci však presťahovanie starčeka a starenky vyriešili po svojom. Filemon a Baucis umreli od hrôzy, keď im podpálili dom. Pútnika, ktorý sa postavil na ich obranu, Mefistofelovi pomocníci prebodli. Faust odsúdi ich konanie, no zodpovednosť zaň necíti.

Štyri sivé ženy – Núdza, Strasť, Bieda a Starosť – prichádzajú k Faustovmu palácu a zvestujú jeho blížiacu sa smrť. Zostarnutý Faust už ledva počuje ich slová. Keďže prvé tri z nich Faust ako bohatý a sebavedomý vládca nepozná, obrátia sa na prahu a odídu. Starosť sa však prešmykne kľúčovou dierkou dnu. Faust ju síce odmieta, no ona sa ho postupne zmocňuje. Faust premýšľa o svojom živote a ľutuje, že začal s mágiou. Spojenia s Mefistofelom sa už nedokáže zbaviť. Starosť demonštruje svoju moc nad telom aj mysľou ľudí a vezme Faustovi zrak.

Faustova telesná slepota sa ukazuje aj ako slepota ducha. Lemury – položivé, polomŕtve tvory – kopú na Mefistofelov príkaz Faustov hrob. Oslepnutý Faust vychádza na nádvorie paláca a teší sa z rinčania pracovných nástrojov. Myslí si, že to robotníci budujú odvodňujúcu priekopu a netuší, že hĺbia jeho hrob. Vo svojich predstavách sa upína k budúcnosti, v ktorej sa prímorská krajina bude ponášať na raj pre slobodných ľudí a jeho budovateľské dielo pretrvá veky. S pocitom budúcej blaženosti vyslovuje želanie, aby sa v okamihu, keď sa projekt zavŕši, čas zastavil. V tej chvíli padá na zem a lemury ho ukladajú do vykopaného hrobu.

Šikana, mocenské vzťahy či konflikty – aj s tým sa dá pracovať prostredníctvom divadla. Úvod školského roka venujeme rozprávaniu o tom, čo prináša metóda Divadla Fórum do škôl. Dá sa v bezpečnom priestore javiska skúšať, ako by sme reagovali v náročných situáciách? A čo si z takéhoto zážitku môžu deti odniesť do reálneho života? O tom sa so Zuzanou Botikovou rozpráva certifikovaný tréner a facilitátor Divadla Fórum, Andrej Návojský.

Mefistofeles sa chystá zmocniť duše mŕtveho Fausta, odvolávajúc sa na pakt, ktorý Faust podpísal vlastnou krvou. Nad mŕtvolou sa schádzajú čerti, aby mu asistovali. Pažerák pekla sa otvára. V tej chvíli sa zlietnu zástupy anjelov a Mefistofelových pomocníkov odoženú ružami. Samotnému Mefistofelovi počarujú najmocnejším zaklínadlom, láskou. Pocíti neodolateľnú telesnú túžbu po mladučkých anjelikoch, a kým si uvedomí, že to bol len trik, anjeli mu spred nosa uchmatnú Faustovu dušu a odnášajú ju preč.