Seriál Rádia Regina Západ

Veľmi málo slov

Tomáš Janovic je básnik, humorista, autor literatúry pre deti, rozhlasových a televíznych hier. Dlhé roky pôsobil ako redaktor v humoristickom časopise Roháč. Jeho obľúbeným žánrom je aforizmus. Ako majster skratky by možno našu pätnásťminútovku považoval za luxus. Je to autor, ktorý vychádza z najlepšej tradície židovského humoru, jeho poznanie je totiž vykúpené židovskou skúsenosťou. Kornel Földvári, priateľ Janovica, sa raz vyjadril, že intuitívne cíti, že Janovic je autorom európskeho rangu, len bohužiaľ naráža na limity literatúry, z ktorej pochádza.

„Tomáš chce preniknúť do problematiky, ktorá sa ho osobne dotýka.“

Vladimír Petrík

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Vladimír Petrík, CSc

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Oldo Fiala

Zvuk: Táňa Horváthová

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

Pripravil Roman Sorger.

Čudný samotársky pobláznený mystik

Jack Kerouac pokladal písanie za svoju povinnosť na tejto zemi. A rovnako tak kázanie všeobecnej lásky. S konvenčným typom písania nebol spokojný a preto si vyvinul nový spontánny druh, ktorý sa stal kontroverzným. Pre jeho krátky život je príznačné to, že dlhšie nikde neobsedel - buď sa s batohom na chrbte niekam chystal, alebo vracal naspäť. Jeden veľký príbeh literárnych dejín sa začal v roku v roku 1947. Kerouac sa rozpísal na svojom prvom skutočnom románe Malomesto, veľkomesto, ale práve v čase tvorby sa rozhodol splniť si svoj životný sen a podnikol tri cesty po Spojených štátoch. Zvyšok príbehu je notoricky známy.

„Uvedomme si, že všetky jeho diela sú autobiografické."

Otakar Kořínek

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Otakar Kořínek

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Alena Duchoňová

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s profesorom Petrom Darovcom.

Oči ako divé maky

Mikuláš Kováč je jedným z najvýznamnejších básnikov generácie 60.rokov. Ako tvorca systematicky ignoroval všetky normy socialistického realizmu a kládol dôraz predovšetkým na otázky ľudskosti. Debutoval v roku 1960 zbierkou Zem pod nohami, vďaka ktorej ho literárna kritika okamžite označila za zrelého básnika. V Kováčovej poézii možno rozoznať dva navzájom sa vylučujúce postupy: jedným je poetizácia bezvýznamných skutočností, pri ktorej bez vnútorného napätia vytvára bezproblémovú idylu, druhým manifestuje viac: ide mu o vyjadrenie určitého životného problému bez dodatočnej poetizácie. Kováč neraz zaznamenáva ako veľké dejiny dobiehajú a často aj dobehnú malého človeka. Jeho poetika však nepracuje len s čiernymi farbami. Bol to všestranný básnik a prozaik s pozitívnym vzťahom k svetu a človeku.

„Celý život ostal verný svojej predstave krásy, ktorú mu tlmočila predovšetkým skutočnosť detstva.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent a Interpret: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

Báseň ako prepotrebná pletka

Ján Kostra nebol bojovník, bol človek, ktorý túžil po šťastí, po pocitoch rozkoše, slasti, ktoré mu poskytovala predovšetkým žena. Jeden z kritikov vraví, že až do 60.roku svojho veku bola erotická poézia preňho intenzívna. Napriek tomu, nosil v sebe aj smútok, a ten vyplýval pravdepodobne z toho, že si veľmi rýchlo začal uvedomovať časovú ohraničenosť ľudského života. Je to básnik pomerne osamelý, od samého začiatku sa vyvíjal veľmi osobite, vlastne všetku svoju energiu sústreďoval do tvorby básne.

„V Kostrovej poézii je najkonkrétnejší sám Kostra.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška

Pripravila Helena Himičová.

1.časť: Smiešne žarty

Milan Kundera považuje za nemravné, aby autor predkladal verejnosti niečo, o čom vie, že je to nedokonalé, a z čoho sa ani on sám neteší. Je samozrejmé, že to vyslovil s vedomím, že ten istý Kundera patril v ére stalinizmu k prominentom oficiálnej literatúry. Ak by tak nebolo, slová o možnosti vlastnej nedokonalosti by nikdy nevyriekol. Tento postreh však čitateľom navráva, že vždy písal len to, čomu veril. V prvej polovici 60.rokov písal sústredene román Žert (1965), ktorý dostal prívlastok „ideový.“ Nie však ideový v zmysle politickom alebo triednom, ale ideový v základných otázkach ľudskej existencie. Kundera je tiež autorom medziľudských vzťahov a vášní, jeho dielo je akýmsi laboratóriom erotiky a sexu. Týmto motívom sa venoval veľmi zanietenie, priebežne vydával poviedky, ktorým dal neskôr názov Směšné lásky (1970).

„Kundera vidí svet ako komédiu.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek