Seriál Rádia Regina Západ

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

V prekliatí talentu

Jozef Urban je z rodu neprehliadnuteľných básnikov, ktorí rozhodne pútali a stále pútajú pozornosť. Ide o ten klasický prípad, keď básne viažu na seba veľký obdiv čitateľov (o ktorých ide v prvom rade), ale rovnako aj určité odmietanie zo strany kritiky. Urban napísal 4 básnické zbierky (Malý zúrivý Robinson, Hluchonemá hudba, Kniha polomŕtvych, Snežienky a biblie) , 2 zbierky esejí, desiatky piesňových textov, ale aj rozprávku a rozhlasovú hru. Ako básnik sa neustále vyvíjal... Nie je žiadnym tajomstvom, že chrliť verše ho postupom času neuspokojovalo, pričom sám spomenul „že poézia stráca pre neho príťažlivosť a rád by sa venoval inému.“ K tomu inému už neprišlo, v apríli 1999 tragicky zahynul pri autonehode. Napriek skorému odchodu sa zaradil nielen k najväčším básnikom svojej generácie, ale tiež k najväčším slovenským básnikom 20.storočia.

„Urban mal dar intímne pocity zovšeobecniť a sformulovať tak, aby sa s nimi mohli stotožniť čitatelia aj poslucháči.“

Viktor Suchý

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Viktor Suchý

Interpret: Ľubomír Bukový

Hudobná dramaturgia: Zuzana Jurišová

Zvuk: Dušan Kozák

Pražský intelektuál z Moravy

Ludvík Vaculík pochádza z tesárskej rodiny a bol robotníkom u Baťu. Po vojne sa stal hrdým komunistom. Svoj neskorší rozchod s komunistami bral veľmi osobne, práve v tomto pocite možno nájsť dôvody jeho neskoršej občianskej angažovanosti. Jeho hviezdne chvíle prišli v 60.rokoch - Václav Černý, nestor českej kritiky, označil jeho román Sekyra (1966) za „téměř velký“. Keď 27.júna 1968 vyšiel v Literárních listech a ďalších troch českých denníkoch legendárny manifest Dva tisíce slov, jeho autor Vaculík netušil, že sa dožil nielen svojej hviezdnej hodiny, ale zároveň aj začiatku konca. Po nástupe Charty 77 sa okamžite stáva jedným z prvých jej signatárov a literárne sa stáva svedkom zápasu o ľudský údel v totalitnom Československu.

„Veľké dejiny sa ho dotýkajú osobne. To nie je obvyklé.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Lýgia Vojtková

Zvuk: Peter Hájek

Pripravila Magdaléna Iľková.

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

1.časť: S hlavou v ohni

Každý básnik tvorí z osobnej skúsenosti. Ani jeden však nevychádza len zo života, ale aj z poznania súčasnej a minulej poézie. Žiadna poézia nevzniká priamo zo života, ale tiež z inej poézie. V prípade Miroslava Válka ide o poetistu, obrazného, asociatívneho básnika, u ktorého nerozhodovala vopred daná téma - jeho neobyčajne sugestívna báseň sa rodila pri samotnom vzniku. Svoj mimoriadny intelekt však nikdy neobchádzal. Jeho prvá zbierka Dotyky (1959) sa dnes zaraďuje k azda najväčším míľnikom slovenskej poézie 20.storočia.

„Bol to rodený básnik. Písal mimoriadne ľahko.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Ľubica Olšovská

2.časť: O slove cynika

V zbierkach Nepokoj a Milovanie v husej koži, ktoré vyšli v prvej polovici 60.rokov, sa čoraz oslavovanejší básnik začal venovať spoločensky aktuálnym témam. Básnik sa občiansky posúva, jeho príklon k nihilizmu azda najlepšie dokumentuje známa báseň Zabíjanie králikov. Z Válka sa stáva cynik. Po roku 1969 sa prihlásil k praxi tzv. normalizácie a stal sa ministrom kultúry SSR. V roku 1976 vydáva zbierku Slovo, v ktorej sa hlási k učeniu komunistickej strany.

„Nihilizmus nie je stav, v ktorom by bol človek schopný trvalo žiť.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Ľubica Olšovská

Pripravila Miroslava Gavurová v spolupráci s doktorom Jánom Gavurom.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s literárnym kritikom Vladom Petríkom.

Pripravila Helena Himičová.