Silná zostava

"A žili spolu šťastne, až kým nepomreli." Takto obvykle končia rozprávky, v skutočnosti to však svadbou len začína. Na rozdiel od našich predkov sa vydávame a ženíme z lásky - jednoducho preto, že máme pocit, že sme stretli toho pravého. Ako je potom možné, že sa tretina párov rozvádza? Prečo nás nikto neučí, ako si vybrať partnera? Ako rozoznať toxický vzťah a aké je naopak, tajomstvo dlhotrvajúcich vzťahov? Hovoriť budeme o fázach lásky, o tom, že po vytriezvení nemusí prísť rozchod, a aj o tom, na čo myslieť a čo si všímať, kým sa rozhodneme s niekým spojiť život. Diskutovať prídu párová terapeutka Michaela Prochotská, genetička Jaroslava Babková a herečka Petra Polnišová.

Vysvedčenie nemusí vždy presne odrážať úsilie či vedomosti žiaka. Na Slovensku sa však ešte stále riadime priemerom a známkami. Ako správne hodnotiť žiakov a nevyvolávať v nich pocit strachu či bezmocnosti? Ako učiť študentov zodpovednosti za vlastné rozhodnutia? Ako motivovať žiakov k vzdelaniu namiesto vyžadovania jednotiek? Je to spoločné úsilie rodičov, učiteľov aj samotných mladých. Kľúčom je budovanie kritického myslenia, formulovanie názorov, porozumenie textu, riešenie problémov. Naučiť sa, že robiť chyby je normálne a človeka môžu posúvať vpred. 

Hostky:

Mária Smreková (učiteľka, spoluzakladateľka 1. súkromného gymnázia v Bratislave),

Judita Malík (psychologička), Jana Lednická (sociálna pedagogička, riaditeľka Centra poradenstva a prevencie BA3)

Výskumy hovoria, že psychické zdravie mladých ľudí sa globálne zhoršuje. Podľa správy UNICEF z roku 2021 trpí 9 miliónov mladistvých vo veku 10 - 19 rokov v Európe duševnými poruchami. To predstavuje hrozbu pre ich každodenný život, vzťahy, ale aj celkové zdravie. Napriek tomu však mnohí rodičia túto tému ignorujú alebo zľahčujú. Mladí ľudia trpia rôznymi problémami - najbežnejšie ide o úzkosti či depresie, behaviorálne problémy (napr. ADHD), poruchy príjmu potravy, ale zoznam je dlhý. Napriek tomu sa však na odbornú pomoc často čaká týždne až mesiace. Niektorí dokonca návštevu psychológa vnímajú ako zlyhanie. Téma psychického zdravia (nielen) mladých si teda stále nesie stigmu. Túto tému treba otvoriť aj vo verejnom diskurze - Prečo je psychické zdravie čoraz pálčivejší problém? Aké sú dôsledky neriešenia problémov mladých, prečo sa zľahčujú a naďalej tabuizujú? Aká je dostupnosť psychologickej a psychiatrickej pomoci pre mladých ľudí, ako sa mení pohľad na psychické zdravie a ako môžeme pomôcť? O svojej skúsenosti s depresiami nám porozpráva speváčka Zuzana Smatanová, a privítame aj psychologičku Martu Marošovú a detskú psychiatričku Evu Kružliakovú.

Alkohol na Slovensku príliš neriešime, patrí k našej kultúre a nevieme si bez neho predstaviť žiaden sviatok. Ide o najdostupnejšiu legálnu drogu, ktorá pritom ničí zdravie a vzťahy. Je najčastejšou príčinou hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach, podpisuje sa pod takmer tretinu samovrážd. Od alkoholu sú podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácii závislé už aj deti, ktoré ešte nemajú ani pätnásť rokov. Veľmi špecifickým a stále tabuizovaným je pitie žien, ktoré má pritom svoje špecifiká. Štatistiky na Slovensku, ale aj vo svete ukazujú nárast žien závislých od alkoholu. Ženy chcú byť matkami aj manželkami, zastávajú vedúce funkcie, sú ambicióznejšie, stávajú sa nezávislé. To všetko kladie veľké nároky na ich psychiku a vytvára sa tak priestor pre problémy, ktoré môžu byť základom pre rozvoj závislosti. O svojom boji s alkoholom nám porozpráva uzdravujúca sa alkoholička Stanka, a v štúdiu privítame aj psychoterapeutku Janu Žemličkovú a adiktologičku a psychologičku Štefániu Laskovskú.

25. novembra je Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách. Slovenské ženy však nemajú čo oslavovať, keďže podľa štatistík prípadov fyzického násilia neubúda. Čo sa týka trestania násilníkov, 90 percent prípadov, ktoré sa dostali pred súd síce skončilo odsúdením, pričom 80 percent dostalo trest odňatia slobody, do väzenia však v napríklad v roku 2021 putovali dve pätiny z nich. Pozrieme sa, prečo počet prípadov fyzického násilia na ženách neubúda. Je potrebné upozorniť aj na to, že fyzické násilie sa netýka len partnerských vzťahov, ale aj mladých dievčat - výskum Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC) ukázal, že každé tretie dievča vo veku 15 až 17 rokov zažilo nejakú formu sexualizovaného násilia a každé piate zažilo aj fyzickú formu násilia. Ako hlboko je v nás zakorenené rodovo podmienené násilie a čo s tým, kde sú najväčšie slabiny systému, aká je zodpovednosť štátu a prečo je dôležitá prevencia?

Hostky:

Oľga Pietruchová (odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien), Sylvia Gancárová (bývalá vyšetrovateľka), Timea Keresztenyiova (novinárka, spisovateľka)

Inklinujeme k alternatívnej liečbe? Odmietame niečo, čo je vedecky overené a prikláňame sa k čomusi inému, ba až magickému? Sme v chorobách náchylnejší prepadnúť nekritickému prístupu k liečbe? Je to len strata dôvery v bežných lekárov a do akej miery tomu prispieva zraniteľnosť chorého človeka?

Hostky:

Mia Žureková (novinárka SME), Viktória Sunyík (psychologička, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV), Ivana Jochmanová (lekárka, vysokoškolská pedagogička, vedkyňa a bojovníčka proti hoaxom v medicíne, spoluautorka publikácie Lovci šarlatánov)

Rezignovali sme vo voľbách na slušnosť? Do akej miery nás ovplyvnila agresívna nenávistná kampaň? Zabudli sme na korupciu a nesplnené sľuby?

Čo o nás hovoria výsledky volieb sa porozprávame so sociologičkou a profesorkou Ivetou Radičovou, politologičkou Anetou Világi a scenáristkou satirickej relácie Ťažký týždeň Luciou Pazičovou.

Prečo Slovenky stále chodia rodiť do Čiech a Rakúska?

Nedôverujú slovenským pôrodniciam alebo majú nároky, ktoré im nevieme splniť? Kam sme sa za posledné roky posunuli v poskytovaní pôrodnej starostlivosti? Aké súkromie a zároveň bezpečné prostredie dokážeme rodiacej žene poskytnúť? A je pri nekomplikovanom pôrode naozaj potrebný lekár alebo by mala stačiť pôrodná asistentka? Máme ich vôbec dostatok?

O tom, čo je to rešpektujúca pôrodná starostlivosť, kedy hovoríme o porušovaní práv žien pri pôrode a čo by sme mali urobiť, pre to, aby ženy ostali rodiť na Slovensku, sa budeme rozprávať v Silnej zostav už 29. septembra.

Hostia:

Nela Pocisková (herečka a speváčka), Zuzana Krišková (Ženské kruhy o.z.), Peter Kaščák (primár a prednosta Gynekologicko - pôrodníckej kliniky, FN Trenčín)

Ako sa žije matkám na Slovensku?

Ako naša spoločnosť myslí na matky, ktoré sa ocitli v sociálno-spoločenskej neistote? Na obete domáceho násilia, chudoby, alebo na tie, ktoré čelia diskriminácií?

Na Slovensku je domácemu násiliu vystavená každá piata dospelá žena, ktorá má partnera. Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú.

Osobitnou skupinou sú rodiny, v ktorých deti vychováva jeden rodič. Prudko rastúca inflácia uvrhla do chudoby alebo na jej okraj ďalšie osamelé matky. Slovenské štatistiky ukazujú, že až v 150 tisíc domácnostiach je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Takto je vychovávaných až 200 tisíc detí. Jednorodičovské rodiny patria medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a sú najviac ohrozené neočakávanými výdavkami a vysokými životnými nákladmi. Rodičia nemajú v mnohých prípadoch financie na liečbu seba či svojich detí, ale aj na dôležité zdravotné pomôcky ako strojček na zuby či okuliare. Deti z neúplných rodín si často nemôžu dovoliť dokončiť stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, pretože sa musia podieľať na príjmoch domácnosti.

A do tretice, ako sa žije rodičom a zvlášť matkám, ktorých dieťa je gej, lesba alebo transrodový človek? S čím bojujú, z čoho majú strach, ako sa vnímajú postoj spoločnosti?

Pozrieme sa na príbehy matiek na Slovensku, ktoré to nemajú ľahké. Ako im v týchto náročných situácia pomáha a ako ich chráni naša spoločnosť, náš štát?

Hostky:

Linda Kováčiková, Brieždenie, o.z.,

Eva Marková, zakladateľka n.o. Jeden rodič

Elena Martinčoková, Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí

Herci boli vždy dôležitou súčasťou našej spoločnosti, v dôležitých okamihoch stáli na pódiách a hájili demokratické hodnoty. Napriek tomu kultúra vždy stála bokom záujmu politikov. Aké postavenie majú dnes herci a herečky v spoločnosti a aký vplyv majú na ňu? Ako je to v Česku a ako na Slovensku? Do akej miery je toto povolanie v očiach verejnosti idealizované? O tom, čo všetko stojí za úspechom, či dnes na to stačia len herecké kvality a čo všetko popri herectve dnes herci a herečky robia, a prečo má byť pre nás kultúra dôležitá, budeme hovoriť s českou herečkou Veronikou Žilkovou a slovenskou herečkou Jankou Kovalčíkovou.

Hostky: Veronika Žilková, Janka Kovalčíková