Športžurnál

"Stridžia kuchyňa má znaky typické pre satiru a zámerne pôsobí veľmi chaoticky. Tá scéna je výbuchom šialenstva, nezmyslu. Ten nezmysel, alebo nonsens je ústredným motívom tohoto výstupu a má niekoľko funkcií. Jednak ide o akúsi "detronizáciu" rozumu a zároveň ide o politický signál. Istý spôsob satiry, ktorou Goethe komentuje francúzsku revolúciu.."

"Až v Goetheho Faustovi dostáva ženská postava samostatný profil. Prostredníctvom Grétky získava téma ľudskej lásky a zmyselnosti, telesnosti, ktorá bola považovaná dovtedy za zdroj hriechu, pozitívny rozmer..."

"Vďaka susedka Marte dochádza k novým konšteláciám postáv, ktoré vytvárajú páry. Na jednej strane už máme mužský pár, Faust a Mefisto. Na druhej strane ženský pár, Margaréta a Marta. Ale zároveň sú to páry aj do kríža. Faust a Margaréta, dvaja milenci. A Mefisto a Marta, dvaja kupliari..."

"...Naše dva páry, zaľúbenci a kupliari sa prechádzajú pred divákom na scéne. Päťkrát prejdú okolo neho a divák zachytáva útržky rozhovorov. Keď sa vzdialia, divák ich už nepočuje, ale oni naďalej medzi sebou komunikujú. Vo Faustovi sa veľa, pomerne dôležitých vecí deje tak, že ich nepočujeme, takpovediac v zákulisí... "

"Oproti tomu rezignovanému učencovi, ako sme Fausta spoznali v úvode drámy, sa Faust zrazu zmenil na milujúceho, lepšie povedané na zaľúbeného človeka. Tento človek však nedokáže milovať natoľko, aby urobil šťastným aj tých druhých... "

"V týchto troch scénach vidíme ako rýchlo akceleruje metamorfóza Grétky na ženu. Čo všetko je schopná pre Fausta urobiť napriek tomu, že ju čaká osud prespanky..."

"Ide o veľmi kritický pohľad na meštiansku morálku, v ktorej hrá sociálna prestíž väčšiu rolu než súrodenecká láska. Takže až taký milujúci ten Valentín nie je. On miluje najviac seba a nekladie si otázku čo bude s jeho nešťastnou sestrou a s jej dieťaťom. trápi ho hlavne jeho vlastná reputácia..."

"Goethe pripravil celú túto scénu ako istý protiklad k prológu v nebi... Valpurgina noc je nejaký karneval zmyselnosti, ktorý oslovuje všetky zmysly..."

"Jazyk je tu zrazu lascívny, až ordinárny. Ale ide o veľmi funkčné využitie lascívnosti a vulgárnosti. Valpurgina noc je oslavou čírej telesnosti a tá odpojená od duše a krásy má byť v Goetheho ponímaní lascívna a vulgárna..."

"Verše tohto výstupu nevznikli pôvodne pre Fausta, ale ako ironické distichá, ktoré písal Goethe spolu so Schillerom pre Almanach múz. Boli to kritické epigramy na adresu rôznych súčasníkov..."