Záhady mysle

Pre tých, ktorí sa hlbšie zaujímajú o históriu sú mená cisára Otta III., pápežov Gregora V. a Silvestra II. ale najmä osoba svätého Vojtecha známe. Dnes budeme hovoriť najmä o tom, ako sa títo muži pokúsili o prevratnú zmenu v Európe na prelome prvého a druhého milénia a čo to má spoločné s dnešnou Európskou úniou.

Účinkujú: doc. Vincent Múcska, FiF UK Bratislava, Peter Turčík.

Slovenské národné povstanie z augusta 1944 bolo jedným z najvýznamnejších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. V tejto špeciálnej epizóde k rozhlasovej storočnici si pripomenieme dramatické okolnosti vypuknutia SNP, strategické rozhodnutia i tragický osud generála Jána Goliana, hrozivé memento vypálených obcí Kľak či Ostrý Grúň a aj kľúčovú úlohu Banskobystrického slobodného vysielača, ktorý do celého sveta zvolal boj za slobodu.

| Hrdinovia, obete a rozhlasový odboj počas Slovenského národného povstania.

| Pripravil: Roman Bomboš.

| 100 rokov, jeden rozhlas pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ostrihom na dnešnom slovensko-maďarskom pohraničí na Dunaji a Hniezdno v západnom Poľsku či Salzburg hrali na prelome prvého a druhé milénia kľúčovú rolu pri etablovaní kresťanstva na východ od Franskej ríše. Dnes budeme hovoriť aj o tom, ako sa kresťanská cirkev organizovala do biskupstiev vo formujúcom sa Uhorsku a prečo Nitra ako biskupské sídlo bola spočiatku bokom záujmu svetskej moci Arpádovcov.

Účinkujú: doc. Vincent Múcska, FiF UK Bratislava, Peter Turčík.

Byzantská ríša bola v 11. a 12. storočí ohrozovaná nielen Arabmi a Turkami ale aj Normanmi. Ale najmä turecké výboje sa stali jedným z dôvodov prvej krížovej výpravy do Svätej zeme.. Dnes budeme bilancovať práve toto prvé križiacke ťaženie. Hosťom dnešného rozprávania je docent Martin Hurbanič z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

O dôvodoch, priebehu a výsledku druhej krížovej výpravy, ktorú vyhlásil pápež Eugen III. bulou Quantum praedecessores 1. decembra 1445, budeme hovoriť v tomto pokračovaní historického slovníka. S docentom Martinom Hurbaničom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Tretia križiacka výprava mala jediný cieľ - po sto rokoch od tej prvej znovu získať Jeruzalém do rúk kresťanov. Aký mala priebeh a výsledok, to bude témou nasledujúceho rozprávania. Účinkuje docent Martin Hurbanič z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Krížové výpravy a predovšetkým dôsledky tej štvrtej, po ktorej bol križiakmi dobytý a vyplienený Konštantínopol, spôsobili krvavé boje kresťanov s kresťanmi. Konečným dôsledkom bola do dnešných dní pretrvávajúca roztržka medzi pravoslávnou ortodoxiou a rímskou kúriou. Spolu s docentom Martinom Hurbaničom, z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý vysvetlí pozadie štvrtej krížovej výpravy a koriguje mnohé prežívajúce nesprávne interpretácie vtedajších udalostí, vám inšpiratívny návrat do školských lavíc želá Peter Turčík.

Historické pramene uvádzajú, že údajne sa konala aj krížová výprava detí, ktoré sa mali do Jeruzalemu vybrať z dnešného územia Francúzska a Nemecka. Niekoľko tisícoviek detí pochádzajúcich z francúzsky hovoriacich oblastí doputovalo do Marseille a ďalšie tisícky z nemeckého Porýnia sa najprv sústredilo v italskom prístave Janov. To, ako súčasné historické poznanie vyhodnocuje informácie o tejto výprave, je témou tohto pokračovania historického slovníka.

Účinkujú: doc. Martin Hurbanič, FiF UK Bratislava, Peter Turčík.

Dve storočia trvali krížové výpravy do Svätej zeme, Egypta alebo do oblasti dnešného Turecka či Sýrie. História však pozná výpravy pod znamením kríža nielen proti moslimom ale aj proti kresťanským heretikom, teda kacírom a aj proti pohanom. Viac na túto tému budem dnes hovoriť s docentom Martinom Hurbaničom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Účinkujú: doc. Martin Hurbanič, FiF UK Bratislava, Peter Turčík.

Hovoriť budeme o jednej z dôležitých etáp v dejinách Európy a latinského kresťanstva najmä. Historiografia pozná termíny babylonské zajatie cirkvi, pápežská schizma. Dnes sa pokúsime vysvetliť okolnosti týchto udalostí v 14. storočí a aj to, prečo sedem desaťročí úradovali najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi práve v južnom Francúzku, v slávnom provensálskom meste Avignon. S docentom Vincentom Múcskom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.